Stefano Mallia, predseda skupiny Zamestnávatelia v EHSV

Uverejnením správy Maria Draghiho sa opäť upriamila pozornosť na naliehavosť riešenia hospodárskych výziev v Európe. Enrico Letta aj Mario Draghi vo svojich správach dôrazne upozorňujú na to, že Európa sa nachádza v rozhodujúcom momente a nemôže sa len nečinne prizerať.

Situácia je vážnejšia ako kedykoľvek predtým – v posledných dvoch desaťročiach bol hospodársky rast EÚ dlhodobo pomalší ako v Spojených štátoch, zatiaľ čo Čína tento rozdiel rýchlo zmenšuje. Od roku 2002 do roku 2023 sa rozdiel v úrovni HDP medzi EÚ a USA (v cenách v roku 2015) zvýšil z približne 15 % na znepokojujúcich 30 %. Rozdiel je ešte výraznejší, pokiaľ ide o paritu kúpnej sily (PKS) – rozdiel sa zvýšil z 12 % na 34 %.

Jednou z najväčších výziev je regulačné prostredie Európy. Čísla sú zarážajúce – v rokoch 2019 až 2024 EÚ prijala približne 13 000 legislatívnych aktov v porovnaní s približne 3500 v USA.

Toto regulačné preťaženie spôsobilo podnikom značné náklady na dodržiavanie predpisov a zdroje sa z tohto dôvodu nevyužívali na inovácie a zlepšovanie výkonnosti. Zároveň to viedlo k znepokojujúcemu trendu premiestňovania podnikov mimo EÚ, pričom v rokoch 2008 až 2021 odišlo 30 % európskych jednorožcov.

Ako zdôrazňuje Mario Draghi, len samotné investície nebudú poháňať Európu vpred. Treba zabezpečiť, aby reformy viedli k zmysluplnému pokroku. Musíme sa zamerať na dobudovanie jednotného trhu, odstraňovanie prekážok, uprednostňovanie jednotného prístupu k znižovaniu záťaže a zefektívnenie právnych predpisov. Tieto kľúčové opatrenia by sa mohli prijať okamžite bez veľkých politických bojov a priniesli by hmatateľné výhody podnikom, najmä MSP, ktoré sú oporou našich hospodárstiev.

Nemôžeme ignorovať ani vzájomnú prepojenosť našich odvetví a hospodárstiev. Zlepšenia v jednej oblasti môžu viesť k pozitívnym prekvapivým účinkom v iných oblastiach. Napríklad začlenenie umelej inteligencie a technológií založených na údajoch môže podporiť inteligentnejšie hospodárenie s energiou vo všetkých odvetviach, čím sa výrazne znížia náklady a emisie, a to od vyspelej výroby až po precízne poľnohospodárstvo. Práve o takéto synergie sa musíme usilovať.

Smerovanie je jasné. Európa má kapacitu, talent a inovačný potenciál na to, aby znovu získala svoju konkurenčnú výhodu. Bude si to však vyžadovať silnú politickú vôľu, spoluprácu a zameranie sa na dlhodobé strategické ciele. Teraz je na nás – inštitúciách EÚ a členských štátoch –, aby sme tieto príležitosti pretavili do opatrení, ktoré prinesú skutočnú zmenu.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) sa aj tento rok zúčastní na konferencii OSN o zmene klímy, ktorej 29. zasadnutie (COP29) sa bude konať v Baku, hlavnom meste Azerbajdžanu.

EHSV bude zastupovať predseda skupiny ad hoc pre COP Peter Schmidt a mládežnícka delegátka EHSV Diandra Ní Bhuachalla. EHSV na konferencii zopakuje posolstvá svojho nedávno prijatého stanoviska o financovaní opatrení v oblasti zmeny klímy a opätovne vyzve na inkluzívnu a spravodlivú transformáciu, ktorá má zaistiť, že opatrenia v oblasti klímy neprehĺbia sociálne nerovnosti. Bude sa zasadzovať aj za udržateľné agropotravinárske systémy, energiu z obnoviteľných zdrojov, energetickú účinnosť, zelené technológie a zosúladenie cieľov v oblasti biodiverzity a klímy. Účasťou na konferencii COP29 sa EHSV snaží zabezpečiť, aby bol vypočutý hlas európskej občianskej spoločnosti a aby výsledky konferencie odrážali vyvážené a sociálne spravodlivé riešenia klimatickej krízy. (ks) 

Novinári so zdravotným postihnutím môžu vykonávať svoju prácu rovnako dobre a môžu tiež priniesť odlišné a nové perspektívy – prečo ich teda v médiách pracuje tak málo? Lars Bosselmann z Európskej únie nevidiacich píše o nedostatočnom zastúpení osôb so zdravotným postihnutím v mediálnom priemysle a o potrebe zastaviť ich stereotypné zobrazovanie v správach.

Všetky demokracie sú založené na kľúčových zásadách a jednou z najdôležitejších je sloboda tlače. Táto sloboda pomáha zabezpečiť, aby činnosť politických lídrov bola pre verejnosť transparentná. Umožňuje nám tiež prístup k informáciám bez vonkajšieho zasahovania.

Stále však existujú aspekty mediálnej praxe, ktoré je potrebné zlepšiť, najmä v súvislosti s rozmanitosťou. Pokiaľ ide o zastúpenie v médiách alebo spravodajstvo o témach týkajúcich sa rôznych sociálnych skupín, stále si ani zďaleka nie sme rovní.

Zo súčasných údajov vyplýva, že osoby so zdravotným postihnutím nie sú v tlači, rozhlase a televízii primerane zamestnávané. To je veľmi znepokojujúce vzhľadom na to, že až 16 % svetovej populácie trpí nejakou formou zdravotného postihnutia. Okrem toho, ako sa zdôrazňuje v správe UNESCO, osoby so zdravotným postihnutím často čelia aj predsudkom v dôsledku stereotypného zobrazovania našich komunít v médiách, a to pred svetovým publikom.

Ak chceme zmeniť vnímanie osôb so zdravotným postihnutím verejnosťou, musíme zdôrazniť význam ich zapojenia do diania v spravodajských redakciách a do procesov tvorby obsahu.

Spoločnosť musí pochopiť, že mediálny priemysel nebude plne inkluzívny, kým sa osoby so zdravotným postihnutím nestanú súčasťou pracovných postupov. Okrem toho sa témy súvisiace so zdravotným postihnutím musia riešiť odlišným prístupom: médiá by mali uznať, že osoby so zdravotným postihnutím by mali požívať svoje práva na rovnakom základe ako ostatní. A keďže formáty obsahu sa neustále menia, potrebujeme odborníkov, ktorí budú tieto formáty navrhovať tak, aby boli prístupné a inkluzívne. 

Napriek tomu, že komunita osôb so zdravotným postihnutím je v mediálnom priemysle nedostatočne zastúpená, stále môžeme nájsť veľmi inšpiratívne príklady, ktoré sú dôkazom, že osoby so zdravotným postihnutím môžu vynikať ako tvorcovia obsahu.

Európska únia nevidiacich vysielala nedávno v rámci svojej sérii podcastov epizódu venovanú paralympijským hrám v Paríži 2024. V tejto epizóde sme hovorili s Laetitiou Bernardovou, nevidiacou francúzskou novinárkou, ktorá pracuje pre Radio France. Okrem tohtoročných paralympijských hier sa pani Bernardová venovala aj hrám v roku 2012 v Londýne a v roku 2016 v Riu, ako aj zimným paralympijským hrám v Soči v roku 2014 a v Pchjongjangu v roku 2018.

„Podujatia, ako sú paralympijské hry, majú pozitívny vplyv na odstraňovanie prekážok a spochybňovanie stereotypov,“ zdôraznila počas rozhovoru pani Bernardová. „Aj keď má novinár zdravotné postihnutie, môže pracovať efektívne a dokonca môže opísať veci inak,“ dodala. Profesionálna dráha pani Bernardovej, ako aj jej úvahy o tejto téme nasvedčujú, že aj týmto aspektom sa treba zaoberať, aby sme vybudovali inkluzívnejšiu spoločnosť: základom mediálneho priemyslu musí byť rovnosť.

Lars Bosselmann je výkonným riaditeľom Európskej únie nevidiacich (EBU).

Skupina Pracovníci v EHSV

Po zverejnení nového zloženia kolégia komisárov nemôže ostať nepovšimnuté, že post komisára pre pracovné miesta a sociálne práva bol zrušený. Namiesto neho máme komisárku pre ľudí, zručnosti a pripravenosť. Použitie slova „ľudia“ vyvoláva mnoho otázok. Koniec koncov nemali by sa takmer všetky ostatné portfóliá týkať aj ľudí? Pozastaviť by sme sa mohli aj pri silne žargónovom charaktere slova „pripravenosť“, ktoré sa objavuje aj v inom portfóliu.

Chceme sa však venovať tomu, čo chýba a na čo sa zabudlo. Sociálna politika a zamestnanosť boli odsunuté do úzadia, a to všetko v mene konkurencieschopnosti. Tajomná a niekedy pestrá povaha názvov niektorých ďalších funkcií hovorí za seba: od vykonávania a zjednodušenia až po prosperitu a odolnosť v oblasti vody.

Portfólio pre zamestnanosť a sociálnu politiku bolo vytvorené v 70. rokoch 20. storočia, ale v roku 2019 bolo premenované na pracovné miesta a sociálne práva. Zahŕňalo kľúčové politiky, ako je Európsky pilier sociálnych práv a jeho ďalekosiahle iniciatívy. Kvalitné pracovné miesta, rovnosť, sociálny dialóg a pracovné a životné podmienky zostávajú základnými otázkami pre samotné prežitie našich demokracií.

Namiesto zamestnania však teraz máme zručnosti. Myšlienka, že mnohé z našich súčasných problémov vyplývajú z nedostatku zručností, je v niektorých kruhoch zjavne všeobecne akceptovaná. Podniky majú problém nájsť kvalifikovanú pracovnú silu, ktorú potrebujú. A to nie je prekvapujúce. Na vstupné pozície sa vyžaduje niekoľko rokov pracovných skúseností a nie je nezvyčajné vidieť požiadavky na doktorandské štúdium, niekoľko jazykov a dlhý zoznam osvedčení o zručnostiach, ktoré by sa na pracovisku dali získať za pár mesiacov. Navyše ponúkaný plat veľmi často sotva pokrýva životné náklady. A to sa týka kvalifikovaných pozícií, ktoré už ponúkajú lepšie podmienky.

Ako často tvrdí Komisia, je veľmi znepokojujúce pozorovať toto chaotické používanie žargónu v kombinácii s naratívom, ktorému jednoznačne dominuje konkurencieschopnosť. Akoby to naznačovalo, že cieľ zabezpečiť dobré životné podmienky, kvalitné pracovné miesta a dôstojné mzdy je už splnený a jediným zostávajúcim problémom je teraz odstránenie nedostatku zručností. Tento nedostatok však zjavne existuje najmä v novom kolégiu komisárov a komisárok, ktoré nie je schopné pochopiť súčasnú situáciu, uviesť ju do perspektívy a ponúknuť realistické riešenia. Dúfajme, že nad rámec pôvodných portfólií a niekde pod povrchom nájdeme spoľahlivé návrhy na posilnenie sociálnych a pracovných práv, demokracie a boja proti zmene klímy.

Sandra Parthie

Akt o umelej inteligencii je prvým komplexným právnym rámcom globálne upravujúcim umelú inteligenciu.

Využívanie umelej inteligencie sa rozširuje a ovplyvňuje mnohé aspekty nášho každodenného života. Ovplyvňuje napríklad informácie, ktoré ľudia vidia online prostredníctvom cielenej reklamy. Čo je však dôležitejšie, v zdravotníctve sa v súčasnosti používa na pomoc pri diagnostike a liečbe chorôb, ako je rakovina. V tomto smere sa aplikácie umelej inteligencie spoliehajú na modely umelej inteligencie na všeobecné účely, ktoré je potrebné trénovať. Musí sa do nich ukladať mnoho obrázkov, napríklad rakovinových buniek, aby ich napokon nezávisle rozpoznali.

Úspešné trénovanie sa opiera o údaje – obrovské množstvo údajov. Spôsob, akým sa trénuje, ovplyvňuje kvalitu výsledkov trénovaného modelu alebo aplikáciu umelej inteligencie. Pri zadávaní nesprávnych údajov alebo obrázkov sa zdravé bunky nesprávne identifikujú ako rakovinové.

Zlepšenie lekárskej a zdravotnej starostlivosti je presvedčivým príkladom toho, prečo je potrebné, aby sme v EÚ mali kapacity a infraštruktúru na vývoj základných modelov umelej inteligencie na všeobecné účely. Jednoducho pomôže zachrániť životy.

Okrem toho umelá inteligencia na všeobecné účely výrazne mení výrobné procesy, ako aj podniky. Na to, aby európske hospodárstvo zostalo konkurencieschopné, musíme poskytnúť priestor pre inovácie v rámci EÚ a nabádať podnikateľov a startupy, aby rozvíjali svoje nápady.

Samozrejme, že existujú riziká spojené s umelou inteligenciou a umelou inteligenciou na všeobecné účely – od chýb modelov a chýb v aplikáciách až po priame používanie technológie na trestnú činnosť. EÚ preto musí disponovať aj odbornými znalosťami na odvrátenie škodlivých útokov a kybernetických hrozieb, musí byť schopná spoľahnúť sa na infraštruktúru so sídlom v EÚ, aby sa zabezpečilo, že jednoducho povedané bude fungovať.

Všetky uvedené skutočnosti poukazujú na význam správnej regulácie, ktorá sa zameriava na kvalitu tréningových údajov, tréningové metódy a v konečnom dôsledku na výsledný produkt. Musí byť založená na európskych hodnotách, ako sú transparentnosť, udržateľnosť, ochrana údajov alebo dodržiavanie zásad právneho štátu. Na čele veľkého rozvoja umelej inteligencie na všeobecné účely však žiaľ často stoja aktéri mimo jurisdikcie EÚ. EÚ preto musí rozvíjať kapacity na presadzovanie dodržiavania svojich regulačných ustanovení a európskych hodnôt vo vzťahu k aktérom z EÚ a mimo EÚ pôsobiacim na našom trhu.

Musí obmedziť dominantné postavenie veľkých, často neeurópskych digitálnych spoločností na trhu, a to aj mobilizáciou nástrojov politiky hospodárskej súťaže. Orgány pre hospodársku súťaž v EÚ musia využiť svoje kapacity a zabezpečiť, aby hyperškálové subjekty nezneužívali svoje postavenie na trhu vo vzťahoch B2B alebo B2G.

Verejné orgány môžu podporovať európskych poskytovateľov aplikácií umelej inteligencie na všeobecné účely a umelej inteligencie obstarávaním ich produktov, čím sa pred ďalšími používateľmi a klientmi preukáže ich dôveryhodnosť. EÚ disponuje talentom, technologickým know-how a podnikateľským duchom potrebným pre umelú inteligenciu „made in Europe“. Nedostatočné investície, nedostatok príslušnej IT infraštruktúry a neustála fragmentácia vnútorného trhu, ktorá bráni rozširovaniu, však brzdia konkurencieschopnosť európskych aktérov v oblasti umelej inteligencie.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) v súvislosti s blížiacim sa 16. zasadnutím Konferencie zmluvných strán Dohovoru Organizácie Spojených národov o biologickej diverzite (COP 16) vyzýva na integrovaný globálny prístup k riešeniu prebiehajúcej krízy v oblasti biodiverzity.

Vzhľadom na rastúce globálne napätie EHSV naliehavo vyzýva vlády, aby sa zamerali na biodiverzitu ako na kľúčové riešenie trojitej planetárnej krízy (zmena klímy, strata biodiverzity a dezertifikácia). Konferencia COP16 bude ústredným momentom na urýchlenie celosvetového úsilia o ochranu ekosystémov našej planéty, čo EHSV zdôraznil vo svojom stanovisku prijatom v septembri.

„Bez biodiverzity sa ekosystémy a hospodárstva zrútia, keďže viac ako polovica celosvetového HDP a 40 % pracovných miest priamo závisí od prírody,“ zdôraznil spravodajca stanoviska Arnaud Schwartz.

EHSV poukazuje na to, že biodiverzita, ktorá je základom ekosystémov, blahobytu ľudí a hospodárstva, sa musí začleniť do viacerých oblastí politiky, ako je klíma, poľnohospodárstvo a obchod, a nesmie sa k nej pristupovať izolovane. Napríklad obchodné dohody by mali podporovať udržateľnosť a zabezpečiť, aby tovar a technológie neprispievali k odlesňovaniu a ničeniu biotopov.

Zároveň je naliehavo potrebné zabezpečiť finančnú podporu na zachovanie biodiverzity. Samotné verejné financovanie nepostačuje, a preto je potrebné skombinovať verejné, súkromné a inovačné finančné mechanizmy.

EHSV žiada EÚ, aby podporovala krajiny globálneho Juhu pri ochrane biodiverzity, a zasadzuje sa za postupné zrušenie dotácií škodlivých pre biodiverzitu, najmä tých na podporu fosílnych palív. Presmerovaním týchto dotácií na obnovu ekosystémov by sa mohla riešiť zmena klímy aj strata biodiverzity, a to prostredníctvom riešení inšpirovaných prírodou, ako je opätovné zalesňovanie, udržateľné poľnohospodárstvo a obnova mokradí.

EHSV okrem toho zdôraznil význam prístupu „jedno zdravie“, v rámci ktorého sa spája zdravie ľudí, zvierat a životného prostredia. Zdravé ekosystémy poskytujú kritické služby, ako je opeľovanie, sekvestrácia uhlíka a filtrácia vody, ktoré prispievajú k blahobytu ľudí. Pokles biodiverzity oslabuje odolnosť ekosystémov a zvyšuje riziko zoonotických ochorení, ako je COVID-19.

EHSV tiež vyzval na väčšie zapojenie mladých ľudí do rozhodovania. Navrhol vytvoriť pozíciu výkonného podpredsedu Európskej komisie pre budúce generácie a zabezpečiť, aby sa dlhodobá udržateľnosť a blahobyt uprednostňovali pred krátkodobými prínosmi. (ks) 

Opýtali sme sa Sandry Parthie, spravodajkyne pre stanovisko na tému Umelá inteligencia na všeobecné účely: ďalší postup po akte o umelej inteligencii, ktoré sa venuje aktu o umelej inteligencii. Konkrétne nás zaujímalo, prečo je také dôležité zabezpečiť, aby sa tento právny predpis riadne vykonával, v súvislosti s modelmi umelej inteligencie na všeobecné účely a spôsobom ich riadenia? Ako môžeme vyvíjať konkurencieschopnú umelú inteligenciu v EÚ a prečo je dôležitá?

Krzysztof Balon, spravodajca stanoviska EHSV na tému Podpora medzigeneračnej solidarity v Európe – smerom k horizontálnemu prístupu EÚ.

V Zmluve o Európskej únii sa uvádza, že „Únia [...] podporuje [...] solidaritu medzi generáciami [...].“

Diskriminácia z dôvodu veku, negatívne postoje k určitým vekovým skupinám a demografické trendy spojené s viacerými krízami však rozdeľujú európske spoločnosti a vytvárajú prekážky brániace skutočnému začleneniu a účasti. Tieto problémy sa netýkajú len starších generácií. Budú mať vplyv aj na súčasné mladšie generácie.

Medzigeneračný dialóg a pozitívne vplyvy na hospodársky rozvoj by zároveň udržateľným spôsobom pokryli potreby rôznych generácií, čím by sa posilnila demokracia a sociálna súdržnosť. Medzigeneračný dialóg by fungoval ako forma občianskeho dialógu.

Preto potrebujeme nový politický prístup k solidarite medzi generáciami – tu a teraz!

Vzhľadom na uvedené EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby uverejnila zelenú knihu o medzigeneračnej solidarite. Mali by sa v nej zohľadniť aj návrhy uvedené v stanovisku EHSV na tému Podpora európskej medzigeneračnej solidarityvrátane tých, ktoré sa týkajú sveta práce, dôchodkových systémov a zdravotníckych a opatrovateľských služieb. Členské štáty by si zasa mali vymieňať najlepšie postupy v spomínaných oblastiach. V záujme podpory tohto úsilia by medzigeneračná solidarita mala byť jedným z cieľov nariadení o Európskom sociálnom fonde na roky 2027 – 2034.

Organizácie občianskej spoločnosti a sociálni partneri zohrávajú kľúčovú úlohu pri plánovaní a vykonávaní konkrétnych politík. EHSV by mal zriadiť medzigeneračné fórum solidarity, ktoré by poskytlo platformu na výmenu informácií a skúseností a rozvíjanie nových myšlienok v úzkej spolupráci s organizáciami občianskej spoločnosti a inými príslušnými zainteresovanými stranami. Za účasti Európskej komisie by fórum mohlo monitorovať aj vykonávanie a rozvoj medzigeneračného prístupu solidarity v celej EÚ.

Organizácie občianskej spoločnosti, jednotlivci a súkromné spoločnosti môžu odteraz predkladať svoje neziskové projekty do súťaže o cenu EHSV venovanú boju proti škodlivej polarizácii európskej spoločnosti.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) práve vyhlásil 15. ročník svojej súťaže o Cenu pre občiansku spoločnosť. Konkrétnym cieľom tohto ročníka je odmeniť účinné, inovatívne a kreatívne neziskové iniciatívy a aktivity v EÚ, ktoré bojujú proti škodlivej polarizácii európskej spoločnosti.

Suma v celkovej výške 50 000 EUR sa rozdelí medzi najviac piatich víťazov. Prihlášky je možné podávať do 7. novembra 2024, 10.00 hod. (bruselského času). Slávnostné odovzdávanie cien sa uskutoční počas Týždňa občianskej spoločnosti EHSV v marci 2025.

Do súťaže sa môžu prihlásiť všetky organizácie občianskej spoločnosti oficiálne zaregistrované v Európskej únii, ktoré pôsobia na miestnej, regionálnej, národnej alebo európskej úrovni. O cenu sa môžu uchádzať aj jednotlivci s miestom pobytu v EÚ, ako aj spoločnosti registrované alebo pôsobiace v EÚ za predpokladu, že ich projekty sú výlučne neziskové.

Iniciatívy a projekty musia byť realizované v EÚ, aby boli akceptované. Musí ísť o iniciatívy, ktoré sa už zrealizovali alebo ešte stále prebiehajú. Úplný opis požiadaviek a online prihlasovací formulár sú dostupné na internetovej stránke Ceny EHSV pre občiansku spoločnosť. (zkral: podľa mňa skôr "opis")

Aktivity, resp. iniciatívy navrhované na ocenenie sa môžu týkať širokého okruhu tém. Môže ísť napríklad o tieto činnosti: identifikácia individuálnych a kolektívnych determinantov škodlivej polarizácie; podpora transparentnosti financovania organizácií; boj proti zmenšujúcej sa pluralite médií; propagovanie slobody, rozmanitosti a nezávislosti médií a boj proti dezinformáciám a falošným správam.

Cieľom prestížnej Ceny EHSV pre občiansku spoločnosť je zvyšovať povedomie o výnimočnom príspevku občianskej spoločnosti k vytváraniu európskej identity a občianstva a k podpore spoločných hodnôt, ktoré posilňujú európsku integráciu. Cena sa každý rok zameriava na inú tému, ktorá je pre EÚ obzvlášť relevantná. (lm)