Lorenza Campagnolo, koordinátorka výskumu, a tím CMCC zapojený do tejto štúdie

Štúdia s názvom Náklady na klimatické zmeny vznikajúce domácnostiam a rodinám v EÚ bola skvelou príležitosťou na objasnenie toho, ako náklady spojené s adaptačnými opatreniami, politikami na zmiernenie zmeny klímy a vplyvom zmeny klímy ovplyvňujú domácnosti v EÚ v závislosti od toho, v ktorom regióne sa nachádzajú, a od ich sociálno-ekonomických podmienok. V štúdii sa uznáva, že v literatúre chýba rozsiahle posúdenie nákladov vyplývajúcich zo zmeny klímy so zameraním na domácnosti v EÚ.

Predkladá tiež novú metodiku a výsledky v kombinácii s informáciami Eurostatu o príjmoch a výdavkoch domácností, nebezpečenstvá súvisiace s klímou a modelovacie nástroje. Autori štúdie považujú straty príjmov domácností a výdavky spôsobené zmenou klímy za priamy dôsledok vplyvov zmeny klímy alebo potrieb v oblasti adaptácie.

V roku 2050 bude mať zmena klímy odlišný vplyv na jednotlivé regióny a sociálno-ekonomické skupiny EÚ. V prípade miernej zmeny klímy sa pravdepodobne zvýšia výdavky domácností na zdravie v severnej a južnej časti EÚ, výdavky na potraviny vo východných, západných a južných oblastiach, výdavky na elektrickú energiu vo všetkých regiónoch a na poistenie, najmä na severe. Tento nárast výdavkov bude veľkou záťažou pre chudobnejšie domácnosti, ktoré budú menej schopné diverzifikovať svoju spotrebu a prispôsobiť sa. Zároveň dôjde k stratám príjmov z práce na juhu EÚ a k celkovej strate príjmov vo všetkých regiónoch.

Negatívny a regresívny vplyv (viac na chudobnejšie domácnosti ako na tie bohatšie) sa prejaví na širokej škále výdavkov na tovar/služby a zdrojoch príjmov, najmä na juhu EÚ (výdavky na zdravie, elektrickú energiu a poistenie a celkový príjem z práce), ale aj okrajovo vo východných (výdavky na potraviny) a severných regiónoch (výdavky na elektrickú energiu a poistenie). V dôsledku zmeny klímy sa pravdepodobne zvýši počet ľudí ohrozených chudobou v celej EÚ, čo by mohli obmedziť scenáre zmierňovania zmeny klímy, ktoré by podporili rýchlejší rast miezd nízkokvalifikovanej pracovnej sily v porovnaní s vysokokvalifikovanou pracovnou silou.

Hlavnými odporúčaniami pre tvorcov politík je uprednostniť regióny, ako v prípade južných častí EÚ, ktoré pociťujú negatívny a zároveň regresívny vplyv na domácnosti, a posilniť opatrenia na podporu príjmov a prispôsobiť ich najzraniteľnejším zložkám obyvateľstva v týchto regiónoch. Náklady vyplývajúce zo zmeny klímy postihujú viacero odvetví, a preto si vyžadujú horizontálnu integráciu politík, aby sa zvýšila účinnosť tvorby politík.

Štúdiu, ktorú na žiadosť skupiny Organizácie občianskej spoločnosti vypracovalo stredisko CMCC, a jej zhrnutie je možné stiahnuť z webovej stránky EHSV.

Nová štúdia skupiny Zamestnávatelia v EHSV

EÚ vždy neúnavne podporovala hospodársku integráciu so zvyškom sveta. V mierovom svete, ktorý sa riadi systémom založeným na pravidlách, sa vďaka tejto stratégii Európa stala jednou z najdôležitejších svetových obchodných veľmocí a jedným z najprosperujúcejších regiónov.

Pandémia ochorenia COVID-19 a následná invázia Ruska na Ukrajinu zásadne zmenili dynamiku otvorenosti a hospodárskej integrácie a zatienili dlhodobú snahu o zachovanie prosperity EÚ. Tieto rušivé udalosti len dokazujú, do akej miery je dôležité, aby sa EÚ stala odolnejšou a schopnejšou účinne chrániť svoje záujmy.

EÚ sa pripravuje reagovať na výzvy, ktoré by mohli znamenať posun od multilaterálneho obchodného systému založeného na pravidlách, ktorý bol typickým znakom obdobia po druhej svetovej vojne. Nemôže si dovoliť nemať jasnú predstavu o tom, čo znamená strategická autonómia.

Štúdia, ktorú vypracovalo Centrum pre európske politické štúdie (CEPS), sa venuje týmto komplexným otázkam, skúma zraniteľné miesta Európy a navrhuje viacero odporúčaní, ako strategickú autonómiu dosiahnuť. Zadávateľom štúdie je EHSV na žiadosť jeho skupiny Zamestnávatelia a pripravilo ju CEPS.

Úplné znenie štúdie nájdete tu (len v angličtine): https://europa.eu/!n98Tdd

V rubrike Jedna otázka pre... člen EHSV Stojan Čukanov približuje hlavné body svojho stanoviska, ktoré sa má prijať na januárovom plenárnom zasadnutí.

EHSV: „Ste spravodajcom stanoviska na tému Podpora autonómnej a udržateľnej výroby potravín: stratégie spoločnej poľnohospodárskej politiky na obdobie po roku 2027. Čo navrhuje výbor vo svojom stanovisku, najmä pokiaľ ide o SPP po roku 2027 a udržateľnú výrobu potravín?“

Každú noc prespí na ulici alebo v útulku takmer 900 000 ľudí v EÚ. Počet ľudí bez domova sa za posledných 15 rokov viac než zdvojnásobil, EHSV preto vyzýva členské štáty a EÚ, aby prijali okamžité opatrenia.

EHSV požaduje rýchlo zaviesť komplexnú stratégiu EÚ na boj proti bezdomovectvu a účinné vnútroštátne politiky v tejto oblasti, aby bolo možné dosiahnuť do roku 2030 výrazné zníženie miery bezdomovectva, ktoré predstavuje jednu z najextrémnejších foriem sociálneho vylúčenia.

„Žiadame, aby sa vytvorila stratégia EÚ v oblasti bezdomovectva, do ktorej bude plne zapojená európska platforma na boj proti bezdomovectvu (EPOCH) a ktorá umožní zahrnúť vnútroštátne politiky zamerané na bezdomovectvo do európskeho semestra,“ uviedla spravodajkyňa stanoviska EHSV na tému Rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie na pomoc bezdomovcom Maria del Carmen Barrera Chamorro.

Stratégiu musí podporiť odporúčanie Rady, preto EHSV vyzýva belgické predsedníctvo Rady EÚ, aby začalo pracovať na jeho príprave. Zároveň žiada Komisiu, aby bezodkladne vypracovala návrh na nový viacročný program, ktorý bude pokračovať až do konca jej nasledujúceho funkčného obdobia.

„EHSV chce, aby bezdomovectvo bolo naďalej prioritou sociálnej politiky EÚ pred voľbami do Európskeho parlamentu a aj po nich. Potrebujeme strategický posun v zameraní od riešenia problémov týkajúcich sa bezdomovectva k jeho reálnemu odstráneniu do roku 2030,“ vyhlásil spoluspravodajca stanoviska Ákos Topolánszky.

EHSV odporúča, aby sa v záujme riešenia akútneho problému bezdomovectva aktívne presadzovala zásada „bývanie ako prvé“. V súlade s touto zásadou sa bývanie nepovažuje len za prístrešie, ale aj za nástroj opätovného začlenenia do spoločnosti. Ide o to, aby sa zabezpečili dlhodobé riešenia v oblasti bývania, ktoré by neboli podmienené preukázaním pokroku v osobnom rozvoji alebo prijatím podpory.

Prístup zameraný na bývanie už podporila aj Lisabonská deklarácia, ktorú v roku 2021 podpísalo 27 členských štátov EÚ, európske inštitúcie a viaceré európske mimovládne organizácie. Táto deklarácia je politickým základom pre vytvorenie platformy EPOCH a jej signatári sa rozhodli spolupracovať v boji proti bezdomovectvu na úrovni EÚ a usilovať sa o jeho odstránenie do roku 2030. EHSV však v stanovisku konštatuje, že napriek politickému úsiliu sa problém bezdomovectva dostatočne nerieši ani na európskej, ani na vnútroštátnej úrovni.

Jedinou krajinou, ktorej sa v posledných dvoch desaťročiach darí nepretržite znižovať počet bezdomovcov, je Fínsko. (ll)