Európa tento ťažký boj zanedbáva a zaostáva v ňom. Zvrátiť posilňovanie krajnej pravice sa v súčasnosti ukazuje ako náročná úloha. Keď bol nacizmus v roku 1945 porazený, predpokladalo sa, že extrémistické hnutia stratia svoj vplyv a priestor na pôsobenie. Nestalo sa tak. Demokratický model umožnil krajnej pravici prežiť a zosilnieť pre nespokojnosť a frustráciu ľudí.
Európa tento ťažký boj zanedbáva a zaostáva v ňom. Zvrátiť posilňovanie krajnej pravice sa v súčasnosti ukazuje ako náročná úloha. Keď bol nacizmus v roku 1945 porazený, predpokladalo sa, že extrémistické hnutia stratia svoj vplyv a priestor na pôsobenie. Nestalo sa tak. Demokratický model umožnil krajnej pravici prežiť a zosilnieť pre nespokojnosť a frustráciu ľudí. Krajná pravica ťaží z osemdesiatročnej tolerancie a ľahostajnosti európskych liberálnych demokracií. Predstierala, že hrá demokratickú hru, no nikdy sa nevzdala svojej ambície zničiť demokraciu zvnútra, ak sa dostane k moci.
A je blízko k úspechu: krajná pravica v rámci tzv. národnej suverenity už získala moc vo vládach viacerých krajín, napríklad v Orbánovom Maďarsku a na Ficovom Slovensku. V Poľsku bola pri moci osem rokov s vládou PiS (Prawo i Sprawiedliwosc/Právo a spravodlivosť) až do nedávnych októbrových volieb.
Aj v Európskej únii sa krajná pravica snaží podkopať a zničiť demokraciu. Vývojom informačných a komunikačných technológií za posledných tridsať rokov prostredníctvom digitálnych platforiem a sociálnych médií sa schopnosť neonacistických a neofašistických skupín komunikovať, zviditeľniť sa a získať moc v celosvetovom meradle dramaticky zvýšila. Slobodu prejavu v demokratických krajinách využívajú na to, aby prostredníctvom digitálnych platforiem a sociálnych médií šírili a naďalej opakovali myšlienky xenofóbie a rasizmu. V reálnom čase koordinujú stratégie na spochybnenie občianskeho poriadku, ktorého sú súčasťou. Faktom je, že demokracia poskytuje hnutiam, ktoré sa ju snažia zničiť, objektívne podmienky, ktoré sú priaznivé pre ich rozvoj a spoločenský prienik – vrátane štátneho financovania.
Krajná pravica našla v Európe živnú pôdu pre svoj rast, pretože neoliberálna politika a finančný kapitalizmus Reaganovej hospodárskej politiky zastavili rozvoj a zhoršili sociálny blahobyt stredných vrstiev, ktoré boli základom budovania a úspechu Európy. V dôsledku neoliberalizmu došlo k deregulovaniu a brzdeniu hospodárskeho a sociálneho rozvoja, poklesu reálnych miezd v prospech kapitálu, zníženiu sociálnych dávok a obmedzeniu verejných služieb a sektor bývania bol ponechaný napospas špekulantom s nehnuteľnosťami. Európske vlády sa pustili do nebezpečných pretekov v predaji zlatých víz kleptokratom a oligarchom na celom svete. Trhová kríza a daňový dumping, ktorý spôsobuje nespravodlivú hospodársku súťaž na vnútornom trhu, slabá podpora malých a stredných podnikov zo strany Bruselu a Frankfurtu, ako aj slabá ochrana zamestnanosti a kúpnej sily zvýšili v Európe za posledných pätnásť rokov vlnu nespokojnosti.
Ide o tragickú politickú chybu, ktorá je príčinou klesajúcej účasti ľudí vo voľbách do Európskeho parlamentu a nárastu počtu kresiel krajne pravicových strán v Európskom parlamente. Vzkriesenie nacisticko-fašistickej ideológie je dôsledkom modelu úsporných opatrení, ktorý sa uplatňuje v Európe. Ochránil finančný systém, no zlyhal v oblasti hospodárskej a daňovej spravodlivosti a nereagoval na problémy, želania a očakávania občanov. Viedlo to k oživeniu starej propagandy rasistických a identitárnych ideológií, ktoré vždy číhajú v pozadí a sú pripravené chopiť sa príležitosti vrhnúť ľudstvo späť na nižšiu civilizačnú úroveň. Toto podnecovanie kultúrnej a náboženskej nenávisti je dnes prítomné v našich životoch, na obrazovkách, na sociálnych sieťach, v dezinformáciách, ktoré sa neustále šíria. Stratégie, ktoré sa v minulosti používali pri nástupe autoritárskych diktátorov alebo vodcov k moci, dlhodobo spočívajú v tom, že v občanoch vyvolávajú strach a neistotu, strašia ich islamizáciou, hlásajú koniec nadradenosti bielej rasy alebo židovsko-kresťanskej identity a démonizujú rómsku komunitu ako závislú od sociálnych dávok.
Dnes im európske vlády umožňujú poukazovať na „nebezpečenstvo prisťahovalectva“ v starnúcej Európe, ktorá nevyhnutne potrebuje dovážať časť svojej pracovnej sily, aby sa udržala a hospodársky rástla. Deje sa tak napriek tomu, že počet utečencov a migrantov prichádzajúcich do EÚ je v súčasnosti nízky. Menej, ako by potrebovala európska populácia a pracovná sila. Xenofóbna a rasistická rétorika však v Európe pretrváva. Stále tu neexistuje bezpečný a účinný právny rámec na prijímanie a integráciu migrantov, čo naďalej podporuje mafie zapojené do obchodovania s ľuďmi. Migrujúci pracovníci mali zásadný význam pre obnovu povojnovej Európy a budovanie EÚ. Pre pokrok Európy bude mať príspevok migrantov aj v nasledujúcich desaťročiach zásadný význam. Krajná pravica si to uvedomuje. Mnohí z jej finančných podporovateľov využívajú migrantov vo svojich priemyselných odvetviach a podnikoch.
Bude však pokračovať vo svojej hre, vzbudzovať strach, manipulovať so svedomím a tiež využívať ľahostajnosť slabých a nestabilných národných a európskych lídrov, pokiaľ ide o strategickú víziu, naše hodnoty a zásady. Demokrati a zástancovia európskej myšlienky však môžu reagovať len jedným spôsobom – bojom za naše hodnoty. Za demokraciu, slobodu, dôstojnosť a mier v Európe.
Prijatie stanoviska o občianskom dialógu nemôže byť koncom procesu. Určite ide o zásadný posun k pokroku, keďže bolo vypracované na žiadosť belgického predsedníctva, a preto by mohlo byť zaradené do programu Európskej únie.
Prijatie stanoviska o občianskom dialógu nemôže byť koncom procesu. Určite ide o zásadný posun k pokroku, keďže bolo vypracované na žiadosť belgického predsedníctva, a preto by mohlo byť zaradené do programu Európskej únie.
Namiesto opisu stanoviska by bolo vhodnejšie pochopiť tento proces. Občiansky dialóg je v prvom rade miestom, kde ľudia môžu diskutovať o svojich programoch a cieľoch, kde sa za rovnakých podmienok stretávajú inštitucionálne a neinštitucionálne zainteresované strany.
Zastupiteľskú demokraciu však treba chrániť pred pokusmi neliberálnych subjektov o jej oslabenie. Rôzne formy populizmu vyvolávajú veľké obavy, pretože narúšajú priestor pre účasť občanov. Je preto nevyhnutné a naliehavé preskúmať článok 11 ZEÚ. Keď bol tento článok prvýkrát napísaný, bolo jasné, že liberálna demokracia si vyžaduje účasť sprostredkovateľských orgánov, ako sú sociálni partneri a organizácie občianskej spoločnosti. Tieto orgány vyjadrujú názory ľudí – podnikateľov, ktorí prevádzkujú veľké spoločnosti alebo MSP, pracovníkov, odborníkov, spotrebiteľov, menšín, ako sú migranti, osoby so zdravotným postihnutím a Rómovia, a všetkých subjektov zapojených do európskych a medzinárodných združení pre ľudské práva. „Sloboda, demokracia, ľudské práva a právny štát patria medzi základné hodnoty, na ktorých je založená Európska únia. Sú zakotvené v zmluvách EÚ a tvoria podstatu identity EÚ. V posledných rokoch sú však tieto hodnoty vystavené veľkému tlaku. Európa čelila bezprecedentným krízam, ktoré prehĺbili sociálne a hospodárske nerovnosti a otriasli dôverou občanov EÚ v demokratické inštitúcie,“ vyhlásil Oliver Röpke vo svojom inauguračnom prejave. Pre riešenie týchto výziev má občiansky dialóg kľúčový význam. Ako uviedol nový predseda vo svojom prejave o EHSV ako inštitúcii, dvere inštitúcií EÚ musia zostať vždy otvorené, aby bolo možné vypočuť si, čo majú občania na srdci.
Diskusia v študijnej skupine, ktorá vypracovala toto stanovisko, bola dobrým príkladom občianskeho dialógu, v rámci ktorého sa účastníci navzájom počúvajú a rokujú o znení, obsahu a cieľoch.
Dohodli sme sa na niektorých požiadavkách, ktoré budú predložené európskym inštitúciám v záujme posilnenia občianskeho dialógu. Cieľom bolo dosiahnuť medziinštitucionálnu dohodu, ktorá bude základom stratégie a akčného plánu.
Ide o pokrok, o posun vpred ako jeden z mnohých, ktoré EHSV dosiahol od roku 1999 prostredníctvom interných diskusií medzi subjektmi, ktoré zastupuje. Teraz však musí tento posun nastať v praxi, treba ho podporiť a vydláždiť cestu k prijatiu zo strany Európskej únie.
Našou mimoriadnou hostkou je portugalská diplomatka, politička, členka Portugalskej socialistickej strany Ana Gomes, ktorá píše o nebezpečenstve populizmu, vzostupe krajne pravicových strán a potrebe bojovať proti týmto javom a brániť naše hodnoty.
Našou mimoriadnou hostkou je portugalská diplomatka, politička, členka Portugalskej socialistickej strany Ana Gomes, ktorá píše o nebezpečenstve populizmu, vzostupe krajne pravicových strán a potrebe bojovať proti týmto javom a brániť naše hodnoty.
V roku 1980 odštartovala kariéru diplomatky, počas ktorej zastávala viaceré posty, a to aj v Organizácii Spojených národov v Ženeve a New Yorku. V období 1999 – 2003 pracovala na portugalskom veľvyslanectve v Jakarte, najprv ako vedúca oddelenia pre portugalské záujmy a neskôr ako veľvyslankyňa. Počas tohto pôsobenia zohrávala úlohu v procese vedúcom k nezávislosti Východného Timoru a k obnoveniu diplomatických vzťahov medzi Portugalskom a Indonéziou.
V rokoch 2004 – 2019 bola poslankyňou Európskeho parlamentu. Hlavnými oblasťami jej záujmov boli zahraničné vzťahy, ľudské práva, bezpečnosť a obrana, medzinárodný rozvoj, rodová rovnosť a boj proti daňovým únikom, praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.
V roku 2021 bola kandidátkou socialistov v portugalských prezidentských voľbách, keď jej súperom bol dovtedajší prezident Marcelo Rebelo de Sousa. Skončila na druhom mieste a podarilo sa jej poraziť kandidáta krajne pravicovej strany Chega.
V súčasnosti pokračuje vo svojom politickom aktivizme ako bojovníčka za ľudské práva, integritu a transparentnosť vo verejnom živote, ako aj proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti. Na portugalskej televíznej stanici SIC Notícias sa objavuje každý týždeň vo vlastnej relácii s názvom A opinião de Ana Gomes (Názor Any Gomes), v ktorej komentuje politické dianie.
Naším hosťujúcim autorom je člen EHSV Pietro Vittorio Barbieri, ktorý sa podelil o svoje názory na význam občianskeho dialógu a zabezpečenie toho, aby mal v európskej agende náležité miesto.
Naším hosťujúcim autorom je člen EHSV Pietro Vittorio Barbieri, ktorý sa podelil o svoje názory na význam občianskeho dialógu a zabezpečenie toho, aby mal v európskej agende náležité miesto.
