Vitajte pri počúvaní podcastu Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (EHSV) s názvom Perspektíva miestnej úrovne. V tejto časti sa zameriame na zložitú problematiku správy hospodárskych záležitostí a výzvy, ktorým čelí európske hospodárstvo. Dozviete sa, do akej miery sa členské štáty EÚ zhodujú v otázke správy hospodárskych záležitostí a aké náročné rozhodnutia bude musieť Európa prijať v snahe prispôsobiť svoje hospodárstvo požiadavkám 21. storočia.
Vitajte pri počúvaní podcastu Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (EHSV) s názvom Perspektíva miestnej úrovne. V tejto časti sa zameriame na zložitú problematiku správy hospodárskych záležitostí a výzvy, ktorým čelí európske hospodárstvo. Dozviete sa, do akej miery sa členské štáty EÚ zhodujú v otázke správy hospodárskych záležitostí a aké náročné rozhodnutia bude musieť Európa prijať v snahe prispôsobiť svoje hospodárstvo požiadavkám 21. storočia.
Našimi hosťami budú Luca Jahier, bývalý predseda EHSV a súčasný predseda skupiny ad hoc Európsky semester, Margarida Marques, poslankyňa EP zo Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov, Maria Demertzis, vedúca výskumná pracovníčka think-tanku Bruegel, a Maria Tadeo, bruselská korešpondentka Bloomberg Television. (tk)
Výbor otvoril svoje dvere pre verejnosť počas tradičného Dňa otvorených dverí v sobotu 4. mája 2024, pričom informoval ľudí o svojej úlohe v európskych inštitúciách a o nadchádzajúcich voľbách do Európskeho parlamentu.
Výbor otvoril svoje dvere pre verejnosť počas tradičného Dňa otvorených dverí v sobotu 4. mája 2024, pričom informoval ľudí o svojej úlohe v európskych inštitúciách a o nadchádzajúcich voľbách do Európskeho parlamentu.
Počas dňa zorganizoval EHSV viacero aktivít vo svojom sídle, v budove Jacques Delors v Bruseli. Účastníci mohli navštíviť priestory a zistiť, čo EHSV môže urobiť pre ľudí, dozvedieť sa o úlohe výboru v rozhodovacom procese EÚ a podeliť sa o svoje záujmy a obavy s členmi EHSV.
Návštevníci mali tiež príležitosť zistiť, čo členovia EHSV robia vo svojich domovských krajinách, a zapojiť sa do rôznych aktivít, napríklad interaktívnych hier, kvízu o EÚ či kreslenie na tvár pre deti.
Dopoludnia dorazila do sídla výboru aj skupina členov a zamestnancov EHSV, ktorí prešli na bicykli stovky kilometrov po Francúzsku a Belgicku s cieľom zvýšiť informovanosť o význame volieb do Európskeho parlamentu.
Skupina, ktorú viedol člen EHSV Bruno Choix zo skupiny Zamestnávatelia, putovala z Caen (Francúzsko) do Bruselu viac ako štyri dni, pričom celková dĺžka trasy bola približne 500 km. Na poslednom úseku od Waterloo po sídlo EHSV v Bruseli sa k nej pripojili ďalší členovia a zamestnanci EHSV. (mp)
Sekcia EHSV pre vonkajšie vzťahy (REX) zorganizovala svoju druhú kampaň a konferenciu o boji proti dezinformáciám v rámci svojho zastrešujúceho projektu o tejto problematike, ktorý sa má realizovať s pomocou občianskej spoločnosti.
Sekcia EHSV pre vonkajšie vzťahy (REX) zorganizovala svoju druhú kampaň a konferenciu o boji proti dezinformáciám v rámci svojho zastrešujúceho projektu o tejto problematike, ktorý sa má realizovať s pomocou občianskej spoločnosti.
Po úspešnej kampani v Bulharsku sa tentoraz toto podujatie konalo 18. apríla v Moldavsku. Krajina nedávno posilnila svoje kapacity v oblasti strategickej komunikácie a dialógu zriadením dvoch špecializovaných orgánov: Centra pre strategickú komunikáciu a boj proti dezinformáciám a Centra pre občianske iniciatívy pre národnostné menšiny.
Konferencia sa konala v spolupráci s Moldavskou štátnou univerzitou v Kišiňove.
Predseda EHSV Oliver Röpke v príhovore zdôraznil, že je dôležité podporovať dialóg a do boja proti zahraničnému zasahovaniu a dezinformáciám zapájať všetkých občanov z rôznych prostredí a komunít.
Dezinformácie sa zvyčajne šíria medzi obyvateľstvom, často horizontálne, čo znamená, že najlepším spôsobom, ako tento problém riešiť, nie je prístup zhora nadol, ale kritické myslenie občanov a ich priama angažovanosť. Práve tu môže zohrávať kľúčovú úlohu organizovaná občianska spoločnosť, keďže dezinformácie narúšajú štruktúru našich spoločností.
Riaditeľka Centra pre strategickú komunikáciu a boj proti dezinformáciám Ana Revenco, ktorá na konferencii predniesla jeden z hlavných príspevkov, zdôraznila, že občania nemôžu bojovať proti dezinformáciám sami a že centrum by im mohlo pomôcť zlepšiť si zručnosti potrebné na boj proti toxickým dezinformáciám v dlhodobom horizonte.
„Odstránenie dezinformácií je nereálny cieľ. Naše spoločné úsilie sa preto bude zameriavať na odhaľovanie falošných správ a na to, ako im predchádzať a ako zmierniť ich škodlivý vplyv na našu spoločnosť,“ dodala.
Vedúci Centra pre občianske iniciatívy pre národnostné menšiny Mihai Peicov uviedol, že vytvorenie tohto centra vládou je dôležitým krokom k sociálnemu začleneniu všetkých ľudí. Ďalej upozornil, že treba vytvoriť nové vzdelávacie politiky pre menšiny.
Na konferencii bola vyzdvihnutá úloha vzdelávania a zameranie na mladých ľudí, keďže mnohými poznatkami prispela mládež, študenti a novinári, ktorí sa na konferencii zúčastnili.
Krátky videofilm o konferencii si môžete pozrieť na tomto odkaze.
Po 20 rokoch čakania zaznamenalo Severné Macedónsko pokles podpory verejnosti pre členstvo v EÚ. Severnému Macedónsku bol štatút kandidátskej krajiny udelený už v decembri 2005, no prešlo 15 rokov, kým sa otvorili prístupové rokovania, čo je najdlhšia čakacia doba v dejinách EÚ. Napriek pomalému tempu pokroku, neúspechom a oneskoreniam sú vyhliadky na hospodársku prosperitu a regionálnu stabilitu naďalej pre tento národ motiváciou stať sa členom EÚ. But the EU also has to show that it is willing to advance the accession process and reward progress, writes our surprise guest, Biljana Spasovska, Executive Director of the Balkan Civil Society Development Network and an 'enlargement candidate member' for North Macedonia in the EESC.
Po 20 rokoch čakania zaznamenalo Severné Macedónsko pokles podpory verejnosti pre členstvo v EÚ. Severnému Macedónsku bol štatút kandidátskej krajiny udelený už v decembri 2005, no prešlo 15 rokov, kým sa otvorili prístupové rokovania, čo je najdlhšia čakacia doba v dejinách EÚ. Napriek pomalému tempu pokroku, neúspechom a oneskoreniam sú vyhliadky na hospodársku prosperitu a regionálnu stabilitu naďalej pre tento národ motiváciou stať sa členom EÚ. But the EU also has to show that it is willing to advance the accession process and reward progress, writes our surprise guest, Biljana Spasovska, Executive Director of the Balkan Civil Society Development Network and an 'enlargement candidate member' for North Macedonia in the EESC.
Biljana Spasovska je výkonnou riaditeľkou Balkánskej siete na rozvoj občianskej spoločnosti (BCSDN), čo je regionálna sieť organizácií občianskej spoločnosti, ktoré spolupracujú, aby upevnili postavenie občianskej spoločnosti na Balkáne a posilnili jej rozvoj. V súčasnosti je tiež spolupredsedníčkou Partnerstva organizácií občianskej spoločnosti pre účinnosť rozvoja, členkou Partnerstva v záujme vytvorenia celosvetovej normy pre zodpovednosť organizácií občianskej spoločnosti) a „členkou z kandidátskej krajiny“ v EHSV.
Biljana má viac ako desaťročné skúsenosti s vedúcim politickým a podporným úsilím zameraným na posilnenie úlohy občianskej spoločnosti na Balkáne a jej hlasu v politických procesoch na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ. Viedla niekoľko regionálnych, európskych a globálnych projektov spolupráce zameraných na podporu priaznivejšieho prostredia pre občiansku spoločnosť, dôveryhodnejšej politiky rozširovania EÚ, väčšej zodpovednosti občianskej spoločnosti a účinnejšej rozvojovej spolupráce, alebo sa do takýchto projektov zapojila.
Ukončila magisterské štúdium v odbore interdisciplinárnych štúdií na Univerzite v Bologni a v súčasnosti sa venuje doktorandskému štúdiu so zameraním na globalizáciu a demokraciu.
Konferencia, ktorá sa konala v bruselskom konferenčnom centre Square a do ktorej sa zapojilo viac ako 1000 účastníkov a 150 rečníkov, predstavila účinné riešenia v duchu obehového hospodárstva vychádzajúce z najnovších vedeckých poznatkov. Delegáti EHSV sa podelili o úspech ECESP.
Člen EHSV a spoluzakladateľ ECESP Cillian Lohan označil túto platformu za „sieť sietí“, ktorá vytvára prepojenia medzi tvorbou politík a občianskou spoločnosťou v záujme pokroku v obehovom hospodárstve. Člen riadiacej skupiny ECESP Anders Ladefoged zdôraznil úlohu platformy pri diskusii o pokroku a nedostatkoch v obehovom hospodárstve Európy a ponúkol ju ako priestor pre spoluprácu a vzdelávanie. Členka EHSV Maria Nikolopoulou zdôraznila rastúcu interaktivitu ECESP, ktorá uľahčuje dialóg prostredníctvom iniciatív ako #EUCircularTalks.
Počas záverečného plenárneho zasadnutia konferencie komisárka pre medzinárodné partnerstvá Jutta Urpilainen avizovala dve iniciatívy na podporu globálneho prechodu na obehové hospodárstvo: centrum zdrojov EÚ pre obehové hospodárstvo financované Európskou komisiou vo výške 15 miliónov EUR a program SWITCH pre obehové hospodárstvo vo východnej a južnej Afrike, na ktorý Komisia v priebehu piatich rokov prispeje sumou 40 miliónov EUR. ECESP prisľúbila podporu obom iniciatívam.
Platforma ECESP, ktorej zrod iniciovali EHSV a Európska komisia v roku 2017, podporuje dialóg, šíri osvedčené postupy a poskytuje informácie o obehovom hospodárstve s cieľom premeniť vízie na činy. EHSV sa aktívne zasadzuje za obehovosť a už v roku 2015 podporil akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo. Platforma slúži ako spoločné úsilie o zapojenie všetkých zainteresovaných strán do realizácie vízie obehového hospodárstva s cieľom urýchliť transformáciu prostredníctvom dialógu a spolupráce.(ks)
Bývalý zástupca hlavného vyjednávača pre vstup Poľska do EÚ Dr. Jarosław Pietras sa zamýšľa nad vplyvom rozšírenia, ktoré sa uskutočnilo pred 20 rokmi, a nad hospodárskymi a inými výhodami, ktoré rozšírenie prinieslo nielen Poľsku a ďalším pristupujúcim krajinám, ale aj celej EÚ. Rozhodnutie rozšíriť Európsku úniu v roku 2004 bolo dôkazom záväzku Únie presadzovať jednotu, rozmanitosť a solidaritu. Aj dnes si z neho môžeme vziať cenné ponaučenie pre všetky budúce predvstupové rokovania.
Bývalý zástupca hlavného vyjednávača pre vstup Poľska do EÚ Dr. Jarosław Pietras sa zamýšľa nad vplyvom rozšírenia, ktoré sa uskutočnilo pred 20 rokmi, a nad hospodárskymi a inými výhodami, ktoré rozšírenie prinieslo nielen Poľsku a ďalším pristupujúcim krajinám, ale aj celej EÚ. Rozhodnutie rozšíriť Európsku úniu v roku 2004 bolo dôkazom záväzku Únie presadzovať jednotu, rozmanitosť a solidaritu. Aj dnes si z neho môžeme vziať cenné ponaučenie pre všetky budúce predvstupové rokovania.
Po 20 rokoch je úplne jasné, že prijatie väčšiny stredoeurópskych krajín spolu s Maltou a Cyprom do EÚ nebolo len „veľkým rozšírením“, ale aj historickým míľnikom pre celú Európsku úniu. Výrazne to ovplyvnilo najmä hospodársku situáciu novoprijatých krajín.
Rozšírením sa výrazne zvýšila životná úroveň v krajinách strednej Európy. Osem stredoeurópskych krajín – Česko, Estónsko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Slovensko a Slovinsko – spoločne zaznamenali pozoruhodný nárast HDP na obyvateľa podľa parity kúpnej sily, ktorý prekonal úroveň, ktorú by mohli dosiahnuť, ak by zostali mimo EÚ. V štatistikách sa vždy uvádzajú priemerné hodnoty týkajúce sa hmatateľných výhod, ktoré priniesla integrácia. Stojí za zmienku, že aj keď prínosy neboli medzi členskými štátmi rovnomerné, pričom niektoré zaznamenali výraznejšie zlepšenie ako iné, všetkým sa podarilo dosiahnuť výrazné zlepšenia. Napríklad Litva a Poľsko sa dostali do popredia a získali najväčšie výhody z členstva v EÚ, zatiaľ čo Estónsko a Slovinsko dosiahli menší pokrok, pretože čelili problémom, najmä v dôsledku vplyvu finančnej krízy v roku 2008.
Vstupom do Európskej únie sa pre Poľsko a jeho stredoeurópskych partnerov začala nová éra hospodárskej prosperity. Najmä Poľsko je úspešným príkladom rozvoja po pristúpení. Krajina zaznamenala bezprecedentný hospodársky rast, pričom jej HDP sa v rokoch 2004 až 2022 zdvojnásobil. Podobne aj ostatné členské štáty v regióne zaznamenali výrazný rast HDP na obyvateľa, aj keď v rôznej miere. Napríklad Slovensko a Litva zaznamenali chvályhodný pokrok a darilo sa im ďalej znižovať rozdiely v rozvoji v porovnaní so západnou Európou. Štatistické údaje z tohto obdobia poskytujú obraz o odolnosti a dynamike, keďže tieto krajiny využili členstvo v EÚ na stimulovanie hospodárskej expanzie a zvýšenie svojej globálnej konkurencieschopnosti. Tento pozoruhodný úspech podčiarkuje transformačný vplyv integrácie EÚ na ekonomiky všetkých nových členských štátov. Stalo sa tak napriek vplyvu finančnej krízy, počas ktorej nové členské štáty EÚ dosiahli vyššiu mieru rastu, než sa očakávalo.
Obdobie po rozšírení EÚ v roku 2004 však nebolo bez problémov. Napríklad celosvetová finančná kríza v roku 2008 spôsobila otrasy v európskom hospodárstve a preverila odolnosť etablovaných aj novointegrovaných členských štátov. Napriek nepriaznivým účinkom krízy preukázali noví členovia EÚ pozoruhodnú odolnosť a prekonali pôvodné prognózy v oblasti rastu. Ich schopnosť prekonať krízu a udržať si pozitívnu mieru rastu preukázala silu ich ekonomík a výhody integrácie do EÚ. Hoci kríza predstavovala pre tieto krajiny významné výzvy, zároveň im poskytla príležitosť plne využiť úzke prepojenie s európskym hospodárstvom. Bola to aj skúška toho, do akej miery sú novoprijaté krajiny oddané európskym hodnotám a solidárne v ťažkých časoch.
Počas celého procesu rokovaní sa poľská občianska spoločnosť ukázala ako výrazná sila schopná stimulovať zmeny a pokrok. Organizácie občianskej spoločnosti, občianske hnutia a záujmové skupiny zohrali kľúčovú úlohu pri podpore integrácie do EÚ a presadzovaní demokratických hodnôt v Poľsku. Ich neúnavné úsilie o zvyšovanie povedomia, mobilizáciu podpory a vyvodzovanie zodpovednosti voči vedúcim predstaviteľom zohralo kľúčovú úlohu pri formovaní verejnej mienky a presadzovaní pozitívnych zmien. Poľská občianska spoločnosť aktívnym zapájaním občanov, podporou dialógu a transparentnosti prispela k tomu, že proces rokovaní zostal inkluzívny, demokratický a zohľadňoval potreby občanov. Ich príspevok nielen uľahčil vstup Poľska do EÚ, ale taktiež posilnil základy demokracie a občianskej spoločnosti v krajine.
Rozhodnutie rozšíriť Európsku úniu v roku 2004 bolo dôkazom záväzku Únie presadzovať jednotu, rozmanitosť a solidaritu. Prijatím väčšiny stredoeurópskych krajín, ako aj Malty a Cypru, EÚ rozšírila svoj hospodársky potenciál, kultúrne bohatstvo a geopolitický vplyv. Pristúpenie týchto krajín prinieslo do Únie nové perspektívy, talenty a príležitosti, obohatilo jej rôznorodosť a posilnilo jej globálnu prítomnosť. Z geopolitického hľadiska rozšírenie posilnilo vplyv a stabilitu EÚ začlenením krajín strednej a východnej Európy do jej rámca kooperácie a spolupráce. Z inštitucionálneho hľadiska sa diverzifikovali perspektívy EÚ a prehĺbila jej integrácia, čím sa položili základy jednotnejšej a odolnejšej Únie.
Ak sa zamyslíme nad skúsenosťami z rozšírenia EÚ v roku 2004, môžeme z nich získať cenné ponaučenia, najmä pokiaľ ide o proces rokovaní a predvstupové prípravy. Ak by som sa mal dnes vydať na podobnú cestu, pri všetkých budúcich rokovaniach by som sa zasadzoval za väčší dôraz na predvstupové podmienky a podporné mechanizmy, najmä v oblasti správy vecí verejných a právneho štátu. Je nevyhnutné zabezpečiť, aby kandidátske krajiny pred vstupom do EÚ spĺňali potrebné kritériá a normy na ochranu integrity Únie a presadzovanie jej hodnôt. Okrem toho je poskytovanie primeranej podpory a pomoci kandidátskym krajinám počas procesu rokovaní kľúčové pre ich úspešnú integráciu a dlhodobú stabilitu v rámci EÚ.
Jadrom procesu rokovaní o rozšírení EÚ v roku 2004 bol spoločný záväzok podporovať stabilitu, demokraciu a prosperitu v celej Európe. Rokovania sa riadili želaním posilniť väzby v oblasti spolupráce a solidarity medzi európskymi národmi, keďže kandidátske krajiny aj vtedajšie členské krajiny EÚ uznali vzájomné výhody rozšírenia. Hoci boli rokovania zložité a náročné, v konečnom dôsledku ich viedla spoločná vízia zjednotenej a prosperujúcej Európy, v ktorej by sa mohlo dariť spoločne všetkým národom v Európskej únii.
Kandidátske krajiny na vstup do EÚ v roku 2024 musia mať na pamäti niekoľko kľúčových aspektov. Po prvé, pre úspešnú integráciu a dlhodobú stabilitu v rámci Únie je nevyhnutné uprednostňovať reformy, ktoré sú v súlade s normami a hodnotami EÚ. Zahŕňa to posilnenie demokratických inštitúcií, podporu právneho štátu a ochranu základných práv a slobôd. Pre bezproblémové pristúpenie k Únii je okrem toho nevyhnutné aktívne spolupracovať so súčasnými členskými krajinami EÚ s cieľom vybudovať si dôveru a získať podporu. Preukázaním skutočného záväzku presadzovať európske hodnoty a spoluprácu môžu kandidátske krajiny pripraviť pôdu pre svoju lepšiu budúcnosť v Európskej únii.
Jarosław Pietras je v súčasnosti hosťujúcim vedeckým pracovníkom v Centre pre európske štúdie Wilfrieda Martensa v Bruseli a hosťujúcim profesorom na College of Europe v Bruggách.
Od roku 1998, keď sa začali rokovania o vstupe Poľska do EÚ, až do roku 2004, keď sa Poľsko stalo jej členom, pracoval ako člen tímu, ktorý viedol rokovania o vstupe Poľska. V rokoch 1990 až 2006 pôsobil v rodnom Poľsku ako štátny tajomník ministerstva financií, štátny tajomník pre Európu a vedúci Úradu výboru pre európsku integráciu. V rokoch 2008 až 2020 bol generálnym riaditeľom v Rade Európskej únie a na starosti mal širokú škálu oblastí politiky (zmena klímy, životné prostredie, doprava, telekomunikácie, energetika, vzdelávanie, kultúra, audiovizuálny sektor, mládež a šport). Získal doktorát z ekonómie na Varšavskej univerzite a je autorom mnohých publikácií o EÚ, udržateľnosti a obchodných otázkach. Bol tiež vedeckým pracovníkom Fulbrightovej nadácie a členom správnej rady think-tanku Bruegel (2008 – 2011).
Kampaň Európskeho parlamentu „Využi svoj hlas, lebo iní rozhodnú za teba“ je veľmi chvályhodná. Volebné video, ktoré sa zaoberá koreňmi európskeho projektu budovania mierovej budúcnosti z popola vojny a genocídy, zabrnkalo na správnu strunu. Najmä v dnešnej dobe, keď zúri extrémizmus a apatia, sa politika často javí skôr ako reality šou než skutočný priestor na konfrontáciu.
Kampaň Európskeho parlamentu „Využi svoj hlas alebo iní rozhodnú za teba“ je veľmi chvályhodná. Volebné video, ktoré sa zaoberá koreňmi európskeho projektu budovania mierovej budúcnosti z popola vojny a genocídy, zabrnkalo na správnu strunu. Najmä v dnešnej dobe, keď zúri extrémizmus a apatia, sa politika často javí skôr ako reality šou než skutočný priestor na konfrontáciu.
Naozaj chcete, aby iní rozhodli za vás? Už tak robia a opäť nás čaká uťahovanie opaskov.
Naša predsedníčka Lucie Studničná sa vyjadrila rozhodne a jasne: ďalšiu krízu vyvolanú úspornými opatreniami si nemôžeme dovoliť. Opatrenia prijaté počas poslednej finančnej krízy zanechali niektoré krajiny vo vákuu hospodárskeho poklesu a odlivu mozgov. V Španielsku, Taliansku a Grécku zostáva nezamestnanosť vysoká a HDP na obyvateľa je stále ďaleko od úrovne z roku 2008. V reakcii na neriešenie tohto javu sme zaznamenali prudký nárast euroskepticizmu a populizmu, ktorý umožnil posun ku krajnej pravici.
S novými fiškálnymi pravidlami nebude mať väčšina členských štátov páky na to, aby mohli čeliť budúcim klimatickým a sociálnym výzvam. Sľuby z La Hulpe vyznejú prázdno. Občania budú trpieť a ďalšie hospodárske ťažkosti, ktoré vlády určite označia za „nariadené z Bruselu“, by mohli byť pre mnohých poslednou kvapkou.
Demokracia nie je len o hlasovaní: ak má byť zdravá, nezaobíde sa bez občianskej spoločnosti a odborov. Hlasovanie však nie je len nástrojom legitimity a zďaleka nie je zbytočné. Je to právo ťažko vydobyté úsilím a často aj životmi miliónov ľudí naprieč mnohými generáciami. A môžeme ho stratiť.
Rozhodnutia o úsporných opatreniach nie sú vytesané do kameňa. Pri týchto júnových voľbách a pri všetkých nadchádzajúcich národných voľbách vás vyzývame: využite svoj hlas. Nenechajte si ho vziať. Hlasujte za sociálny pokrok. Spoločne môžeme pokračovať v zlepšovaní fungovania našich krajín a Európskej únie a zmeniť to, čo nefunguje.
Zástupkyňa generálnej riaditeľky Komisie pre vnútorný trh Maive Rute a predseda EHSV Oliver Röpke na aprílovom plenárnom zasadnutí EHSV zdôraznili, že posilnenie konkurencieschopnosti EÚ je kľúčom k väčšiemu rastu a blahobytu nášho hospodárstva a spoločnosti.
Zástupkyňa generálnej riaditeľky Komisie pre vnútorný trh Maive Rute a predseda EHSV Oliver Röpke na aprílovom plenárnom zasadnutí EHSV zdôraznili, že posilnenie konkurencieschopnosti EÚ je kľúčom k väčšiemu rastu a blahobytu nášho hospodárstva a spoločnosti.
Maive Rute zdôraznila, že EÚ nesmie strácať čas a musí okamžite konať, ak chce dobehnúť svetové hospodárske veľmoci a byť ich súperom v tomto mimoriadne konkurenčnom prostredí.
Pokiaľ ide o hodnotenie súčasného stavu konkurencieschopnosti EÚ, upozornila, že potrebujeme radikálnu zmenu: „Uplatňovanie pravidiel jednotného trhu nesmie závisieť od dobrej vôle, ale musí sa skutočne presadzovať. Musíme vyvážať náš tovar a technológie, nie naše pracovné miesta. Naše priemyselné odvetvia musia byť konkurencieschopné a investície sa musia realizovať tu.“
Oliver Röpke zdôraznil, že „konkurencieschopnosť je základným kameňom hospodárskeho úspechu EÚ. Stimuluje rast, inovácie a prosperitu a zároveň posilňuje globálny vplyv a odolnosť Únie“. Taktiež dodal, že „ak diskutujeme o európskej konkurencieschopnosti, ústrednou témou diskusie musia byť ľudia, pričom treba zabezpečiť, aby sa na nikoho nezabudlo. Jej konečný vplyv a význam spočíva v tom, ako ovplyvňuje blahobyt, príležitosti a prosperitu jednotlivcov aj spoločenstiev. Preto sa v rámci každej diskusie o konkurencieschopnosti musí klásť prvoradý dôraz na potreby, práva a ašpirácie ľudí.“
Na plenárnom zasadnutí sa tiež prijalo stanovisko na tému Stratégia dlhodobej konkurencieschopnosti, ktoré vypracovala spravodajkyňa Emilie Prouzet a spoluspravodajca Stefano Palmieri. (mp)
Každá desiata žena žije vo veľkej chudobe. Každá tretia je vystavená násiliu. Sme svedkami rastúceho odmietavého postoja k právam žien na celom svete vrátane EÚ. Vzhľadom na to, že sa nezadržateľne blížia voľby do Európskeho parlamentu a vytvorenie novej Európskej komisie, zásadný význam pre posilnenie postavenia žien a dievčat bude mať pokračujúca podpora zo strany inštitúcií i občianskej spoločnosti.
Každá desiata žena žije vo veľkej chudobe. Každá tretia je vystavená násiliu. Sme svedkami rastúceho odmietavého postoja k právam žien na celom svete vrátane EÚ. Vzhľadom na to, že sa nezadržateľne blížia voľby do Európskeho parlamentu a vytvorenie novej Európskej komisie, zásadný význam pre posilnenie postavenia žien a dievčat bude mať pokračujúca podpora zo strany inštitúcií i občianskej spoločnosti.
Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) usporiadal 25. apríla na plenárnom zasadnutí diskusiu s niektorými poprednými organizáciami EÚ, ktoré sa zasadzujú za rodovú rovnosť, s cieľom zdôrazniť naliehavú potrebu naďalej presadzovať práva žien aj v nasledujúcom funkčnom období EÚ.
Diskusia sa konala deň po tom, ako Európsky parlament schválil prvú smernicu EÚ o boji proti rodovo motivovanému násiliu; a jej témou boli závery 68. zasadnutia Komisie OSN pre postavenie žien (UNCSW68). Táto komisia je popredným medzinárodným fórom na hodnotenie pokroku pri dosahovaní rodovej rovnosti na svete a tento rok sa zamerala na chudobu žien.
EHSV prispel ku konferencii UNCSW68, ktorá sa konala v marci v New Yorku, vyhlásením s názvom A gender lens on poverty (Chudoba z rodového hľadiska), ktoré obsahuje 10 akčných bodov na posilnenie ekonomického postavenia a sociálnu ochranu žien.
„Keďže chudoba nie je rodovo neutrálna, ani jej riešenie také nemôže byť. Násilie páchané na ženách má vplyv na riziko chudoby žien a na ich schopnosť rovnocenne sa zúčastňovať na trhu práce. Môžem preto len privítať záverečné hlasovanie v Európskom parlamente o vôbec prvej smernici o ochrane žien pred rodovo motivovaným násilím a domácim násilím na európskej úrovni,“ vyhlásilpredseda EHSVOliver Röpke.
Spoločný postup na všetkých úrovniach dosiahol počas funkčného obdobia tejto Komisie niekoľko míľnikov, ako je smernica EÚ o transparentnosti odmeňovania a stratégia v oblasti starostlivosti, dodal Lanfranco Fanti, člen kabinetu komisárky pre rovnosť Heleny Dalliovej.
Účastníci diskusie žiadali, aby sa vytvorila Rada EÚ v zložení pre rodovú rovnosť, ako aj funkcia koordinátora EÚ pre násilie páchané na ženách a obnovil mandát komisára pre rovnosť.
„Potrebujeme politickú podporu EÚ,“ zdôraznila Florence Raes, riaditeľka bruselskej pobočky OSN Ženy. Napriek skutočnému pokroku v oblasti rovnosti sú práva žien v bezprecedentnej miere oslabované a existuje stále väčšie riziko, že rodová rovnosť by mohla vypadnúť zo zoznamu priorít.
„Byť ženou a členkou menšinovej skupiny znamená, že budete zápasiť. Musíme mať na pamäti, že rovnosť už nestačí: rovnosť potrebuje prierezovosť,“ doplnila Ilaria Todde, riaditeľka pre zastupovanie záujmov, sieť Eurocentralasian Lesbian Community.
„Násilie páchané na ženách je hlboko zakorenené v patriarchálnych systémoch na celom svete. Dnes vítame prijatie vôbec prvej smernice EÚ o násilí páchanom na ženách a domácom násilí,“ uviedla Mary Collins, riaditeľka Európskej ženskej loby. (ll)
Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) na svojom aprílovom plenárnom zasadnutí rokoval o balíku opatrení v oblasti mobility talentov. Táto iniciatíva zahŕňa súbor nových opatrení, ktorých cieľom je zatraktívniť Úniu pre talenty z krajín mimo EÚ a uľahčiť mobilitu v rámci nej.
Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) na svojom aprílovom plenárnom zasadnutí rokoval o balíku opatrení v oblasti mobility talentov. Táto iniciatíva zahŕňa súbor nových opatrení, ktorých cieľom je zatraktívniť Úniu pre talenty z krajín mimo EÚ a uľahčiť mobilitu v rámci nej.
Hosťujúca rečníčka, komisárka pre vnútorné záležitosti Ylva Johansson, vyzvala EHSV na podporu pri spájaní členských štátov a organizácií občianskej spoločnosti s cieľom prijať túto inováciu a zabezpečiť účinnú politiku v oblasti pracovnej migrácie.
Jedným zo základných opatrení v rámci tohto balíka je iniciatíva okruh talentov EÚ. Ide o prvý dobrovoľný nástroj na úrovni EÚ, v rámci ktorého môžu zainteresované členské štáty iniciovať nadväzovanie kontaktov zamestnávateľov EÚ s uchádzačmi o zamestnanie z tretích krajín.
Predseda EHSV Oliver Röpke zdôraznil, že „EÚ čelí vážnemu nedostatku pracovných síl a zručností v dôsledku prechodu na zelené a digitálne hospodárstvo a demografických výziev. Balík opatrení v oblasti mobility talentov môže byť jedným z ďalších nástrojov na zmiernenie týchto problémov.“
Komisárka Johansson vyzvala na uplatňovanie prístupu Tím Európa k migrácii pracovnej sily so širším európskym rozmerom. „Migrácia pracovnej sily je predovšetkým v právomoci členských štátov a bude to tak aj naďalej. Musíme však vytvoriť prístup Tím Európa, v rámci ktorého by inštitúcie EÚ, členské štáty a organizácie občianskej spoločnosti spolupracovali na realizácii nových iniciatív a uľahčovaní vykonávania politík v oblasti mobility pracovnej sily.“
Členka EHSV Tatjana Babrauskienė, spravodajkyňa stanoviska na tému Balík opatrení v oblasti mobility talentov, ktoré bolo prijaté na tomto plenárnom zasadnutí, upozornila, že okruh talentov EÚ musí byť praktickým, ľahko použiteľným a dôveryhodným nástrojom, ktorý je príťažlivý pre pracovníkov aj zamestnávateľov. Zároveň musí podporovať spravodlivú a etickú legálnu migráciu pracovnej sily.“ (at)
