EHSV info

EHSV odmení až päť projektov v oblasti klímy, ktoré preukážu neoceniteľný prínos občianskej spoločnosti k dosiahnutiu klimatickej neutrality

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) otvoril súťaž o Cenu pre občiansku spoločnosť za rok 2021. Témou tohto ročníka sú opatrenia v oblasti klímy a EHSV vyberie víťazné projekty spomedzi tvorivých a inovačných iniciatív, ktorých cieľom je podporiť spravodlivú transformáciu na nízkouhlíkové hospodárstvo odolné voči zmene klímy.

Do súťaže sa môžu prihlásiť všetky organizácie občianskej spoločnosti oficiálne zaregistrované v Európskej únii, ktoré pôsobia na miestnej, regionálnej, národnej alebo európskej úrovni. O cenu sa môžu uchádzať aj jednotlivci s bydliskom v EÚ. Iniciatívy a projekty musia byť realizované v EÚ, aby boli akceptované.

Projekty musia byť už zrealizované alebo ešte stále prebiehať.

Prihlášky je možné podávať do 30. júna 2021, 10.00 hod. (bruselského času).

Suma v celkovej výške 50 000 EUR sa rozdelí medzi najviac piatich víťazov. Slávnostné odovzdávanie cien sa pravdepodobne uskutoční na plenárnom zasadnutí EHSV 8. – 9. decembra 2021 v Bruseli, ak to zdravotná situácia dovolí.

EHSV bol prvou inštitúciou EÚ, ktorá dala slovo Grete Thunberg, keď bolo globálne klimatické hnutie „Piatky za budúcnosť“ ešte len v začiatkoch, odjakživa sa zasadzoval za opatrenia v oblasti klímy navrhované zdola a vždy zdôrazňoval, že v úsilí premeniť klimatickú neutralitu na skutočnosť zohrávajú dôležitú úlohu miestne organizácie a jednotlivci. Výraznou mierou pomáhajú dosiahnuť zmeny v normách a správaní, budovať ekologickejšie miestne hospodárstvo a podporovať transformáciu na spoločnosť s nulovými emisiami na miestnej a regionálnej úrovni.

EHSV vo svojej práci opakovane zdôraznil, že úspech Európskej zelenej dohody, v rámci ktorej sa EÚ zaviazala dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu, závisí od úsilia a odhodlania všetkých aktérov. Jedna z kľúčových iniciatív zelenej dohody – Európsky klimatický pakt – musí cielene povzbudzovať ľudí, aby sa stali súčasťou riešenia, a nie problému, a musí im dať možnosť zmeniť systémy, ktoré nás priviedli na pokraj klimatickej krízy.

Tým, že EHSV venuje svoju prestížnu cenu tejto dôležitej téme, chce oceniť a vyzdvihnúť úsilie v oblasti klímy, ktoré dosiaľ vyvinuli neštátne subjekty. Okrem toho by chcel podporiť prebiehajúce projekty a inšpirovať nové, a tým poukázať na to, ako môžu organizácie občianskej spoločnosti i jednotlivci prispieť k Európskej zelenej dohode.

Aby boli projekty akceptované, musia sa týkať aspoň jednej z tém uvedených v tlačovej správe dostupnej tu.

Úplný popis požiadaviek a prihlasovací formulár sú dostupné na tejto internetovej stránke: http://www.eesc.europa.eu/civilsocietyprize/ (ll)

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) má v úmysle zohrávať aktívnu úlohu v spoločnom európskom úsilí o uplatňovanie zásad Európskeho piliera sociálnych práv v praxi a vybudovanie spravodlivejšej a prosperujúcejšej Európy pre všetkých.

Zástupcovia EHSV svojou účasťou na konferencii na vysokej úrovni počas sociálneho samitu v Porte, ktorý 7. mája usporiadalo portugalské predsedníctvo Rady EÚ, vyjadrili odhodlanosť výboru podporovať hospodársku a sociálnu obnovu, pri ktorej bude každá politika dôsledne zameraná na ľudí.

EHSV bude spolupracovať s ostatnými inštitúciami EÚ, členskými štátmi a občanmi, aby sa dosiahli ciele akčného plánu Európskeho piliera sociálnych práv. Patrí sem výrazná podpora zamestnanosti a vzdelávania, a zároveň zmenšovanie chudoby a sociálneho vylúčenia.

„Svojou činnosťou môžeme Európu oživiť, alebo môžeme byť ešte ambicióznejší a Európa bude prekvitať. Na to však musíme vytvoriť podmienky, ktoré umožnia prosperitu EÚ a vytvorenie veľkého počtu pracovných miest,“ vyhlásila predsedníčka EHSV Christa Schwengová. „Zároveň by sme všetkých občanov mali podporovať a vybaviť ich potrebnými zručnosťami pre prácu a život, aby mohli sebavedome hľadieť do budúcnosti. Určite sa vynasnažíme preukázať, že EÚ a jej členské štáty konajú spoločne s občanmi a v snahe zaistiť im lepšie životné podmienky, pričom sa na nikoho nezabudne.“

Okrem predsedníčky EHSV boli členmi delegácie aj predsedovia jeho troch skupín: Stefano Mallia (skupina Zamestnávatelia), Oliver Röpke (skupina Pracovníci) a Seamus Boland (skupina Rozmanitá Európa).

Delegácia výboru sa zúčastnila na pracovných stretnutiach samitu, ktoré boli tematicky zoskupené podľa cieľov akčného plánu: 1) práca a zamestnanosť, 2) zručnosti a inovácie, 3) sociálne zabezpečenie a sociálna ochrana.

Sociálny samit v Porte ako jedno z najdôležitejších podujatí portugalského predsedníctva Rady EÚ umožnil, aby za spoločný stôl zasadli sociálni partneri a európske inštitúcie a dohodli sa na tom, aká by mala byť budúcnosť sociálnej Európy.

Jeho konferencia na vysokej úrovni bola zameraná na uplatňovanie Európskeho piliera sociálnych práv, ktorý bol ohlásený už v roku 2017 na samite v Göteborgu. Pilier obsahuje súbor 20 zásad, ktoré majú pomôcť vybudovať silnejšiu, spravodlivejšiu a inkluzívnejšiu Európu, ktorá všetkým svojim občanom ponúkne rovnaké príležitosti. (ll)

Vyhlásenie predsedníčky EHSV Christy Schweng k začiatku Konferencie o budúcnosti Európy

V deň začiatku Konferencie o budúcnosti Európy nabádam občanov, aby sa zapojili do tohto historického projektu. Chcela by som tiež apelovať na politikov, aby sme si vzali čo najviac z toho, čo budú občania hovoriť.

Konferencia je jedinečným projektom participatívnej demokracie a aby bola úspešná, musí klásť dôraz na angažovanosť zdola nahor. Musíme osloviť obyčajných ľudí v každom kúte EÚ a vypočuť si, čo majú na srdci. Musíme sa rovnako zaujímať o tých, ktorí sú už presvedčení o výhodách EÚ, ako aj o tých, ktorí majú voči nej váhavý postoj.

Načúvať občanom je však iba prvým krokom. Myšlienky a nápady prednesené počas podujatí organizovaných v rámci konferencie by mali vyústiť do konkrétnych odporúčaní o tom, čo by mala EÚ urobiť. Pokiaľ ide o charakter diskusií konferencie, aj tu by som uprednostnila realistický prístup. Je lepšie dospieť k menej ambicióznym záverom, ktoré sú prijateľné pre všetkých, než uviaznuť vo veľmi filozofických sporoch, kde nie je šanca na dosiahnutie dohody.

Okrem toho pokrok musí byť merateľný. Som za to, aby sa vytvorila akási „orientačná tabuľka“, na základe ktorej budú môcť občania sledovať opatrenia prijaté v reakcii na konferenciu. Ľudia musia mať jasný prehľad o súčasnom stave a musia byť schopní sledovať harmonogram tém, na ktorých pracovali. Inštitúcie musia vysvetliť, prečo pri niektorých návrhoch prijmú určité kroky alebo naopak pri iných neprijmú žiadne.

Pre budúcnosť Európy je nevyhnutný nový, pozitívny naratív. Musíme dokázať, že Európa je skvelým miestom na život a prosperitu, ktoré každému vytvára príležitosti na život, aký si želá, založený na spoločne dohodnutých hodnotách. Občania USA sú hrdí na svoj americký sen. Domnievam sa, že nadišiel čas, aby sa Európania konečne začali tešiť zo svojho vlastného životného štýlu a výhod, ktorý prináša, a aby si ho vážili.

EHSV bude naďalej aktívne prispievať ku konferencii, a to prostredníctvom našich podujatí a mobilizovaním organizácií občianskej spoločnosti naprieč Európou. Dúfame, že nás bude hlasno a zreteľne počuť. Ak chceme skutočne vrátiť európsky projekt späť občanom, občianska spoločnosť by v ňom mala zohrávať vedúcu rolu.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) uskutočnil 28. apríla výmenu názorov s komisárom pre pracovné miesta a sociálne práva Nicolasom Schmitom o akčnom pláne pre Európsky pilier sociálnych práv (EPSP) a sociálnom samite v Porte, kde sa o pláne malo diskutovať na najvyššej úrovni.

Počas diskusie, ktorá sa konala na virtuálnom plenárnom zasadnutí EHSV, výbor predstavil a prijal uznesenie o svojom príspevku k samitu v Porte na tému V partnerstve s európskou občianskou spoločnosťou za udržateľnú budúcnosť.

EHSV v uznesení uviedol, že samit v Porte je míľnikom a „predstavuje príležitosť preukázať, že EÚ a členské štáty konajú spoločne so svojimi občanmi a v snahe zaistiť im lepšie životné podmienky, pričom sa na nikoho nezabúda.“

Podľa EHSV nemohol byť akčný plán EPSP v kontexte obnovy po pandémii vhodnejšie načasovaný. Všetci občania vrátane najzraniteľnejších osôb museli mať prostredníctvom aktívneho zapojenia európskej občianskej spoločnosti možnosť podieľať sa na vízii a budúcom vykonávaní EPSP, stotožniť sa s nimi a vidieť v nich nádej.

EHSV vyzval členské štáty a európske inštitúcie, aby prijali opatrenia vo viacerých oblastiach. Tie zahŕňali zvýšenie sociálnej odolnosti európskych ekonomík a podporu hospodárskeho rastu a tvorby pracovných miest.

Predsedníčka EHSV Christa Schweng uviedla: „Tento samit je krokom vpred smerom k tomu, aby sa ľudia dostali do centra politík EÚ. Svojou prácou sa EHSV snaží prispieť k obnove a k príprave na ekologickejšie a digitálnejšie spoločnosti a hospodárstva najlepším možným spôsobom s využitím nápadov a odporúčaní organizovanej občianskej spoločnosti.“

Nicolas Schmit opísal akčný plán ako „plán pre ľudí“ a dodal, že jeho cieľom je zlepšiť životné a pracovné podmienky najviac znevýhodnených a zraniteľných skupín spoločnosti, ako sú ženy, deti, mladí ľudia a ľudia so zdravotným postihnutím. Dôraz sa kladie na podporu viac sociálneho prostredia a investovanie do ľudí ako predpoklad konkurencieschopnosti a inovácie.

„Ak nebudú ľudia dostatočne zdraví, vzdelaní a odborne pripravení, ekonomiky nebudú prosperovať a digitálna a zelená transformácia nebudú úspešné. Chceme zdôrazniť, že náš sociálny model nie je záťažou, ale charakteristickou črtou a výhodou, ktorá nám na rozdiel od iných regiónov sveta umožnila lepšie sa orientovať v pandémii,“ uviedol komisár Schmit.

Zdôraznil však, že Komisia si veľmi dobre uvedomuje rozdelenie právomocí medzi národnou úrovňou a úrovňou EÚ a nemala v úmysle prijímať právne predpisy v oblastiach, ktoré nespadajú do jej právomoci. Týkalo sa to najmä spôsobu ako dosiahnuť ciele, ktoré stanovili vlády členských štátov. (ll)

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) dôrazne vyjadril podporu budovaniu európskej zdravotnej únie a vyzval EÚ a členské štáty, aby vypočuli požiadavky Európanov a zaradili zdravie medzi priority.

Z nedávnych prieskumov vyplýva, že až 66 % Európanov by chcelo, aby mala EU väčší vplyv v otázkach týkajúcich sa zdravia, a viac ako polovica z nich je za to, aby sa verejné zdravie stalo hlavnou prioritou EÚ, pokiaľ ide o výdavky.

EHSV preto v stanovisku prijatom na aprílovom plenárnom zasadnutí privítal balík predpisov Komisie týkajúcich sa zdravotnej únie EÚ ako východiskový bod pre dodržanie práva na kvalitnú zdravotnú starostlivosť pre všetkých Európanov. Zabezpečí sa tým kvalita a dostupnosť služieb zdravotnej starostlivosti pre všetkých občanov EÚ bez ohľadu na ich sociálne a ekonomické postavenie alebo krajinu bydliska, čo v súčasnosti stále neplatí.

Balík Komisie, ktorý bol predstavený v novembri, sa síce zameriava na lepšiu prevenciu a riadenie cezhraničných ohrození zdravia a prípadných budúcich pandémií, EHSV ho charakterizoval ako „dôležitú novinku“, ktorá by mala naštartovať systémovú zmenu nad rámec čisto krízového riadenia. 

Predsedníčka EHSV Christa Schweng v súvislosti s pozíciou výboru uviedla: „Tieto iniciatívy sú prvým krokom k skutočnej európskej zdravotnej únii, ktorú potrebujeme a v rámci ktorej budú všetky členské štáty spolupracovať s cieľom zlepšiť prevenciu a liečbu chorôb a následnú starostlivosť. Takáto únia by krajinám EÚ umožnila, aby boli pripravené na všetky budúce krízy v oblasti zdravia a spoločne ich zvládali. Opatrenia v tejto oblasti zároveň musia zohľadniť názory občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov, ktorí zohrávajú dôležitú úlohu pri ochrane a podpore práv počas pandémie.“

Spravodajca Ioannis Vardakastanis doplnil: „Naše posolstvo je jednouché – občania EÚ sa domnievajú, že verejné zdravie by malo byť prioritou na európskej aj národnej úrovni a my musíme posilniť úlohu EÚ v tejto oblasti.“ Zdôraznil tiež, že pandémia zvýraznila potrebu zmeny nášho prístupu k zdravotnej starostlivosti, pričom jasne poukázala na to, že ju nemožno považovať za komoditu.

Ako sa uvádza v stanovisku EHSV, zlepšenie pracovných podmienok zdravotníckych pracovníkov vrátane odmeňovania a stimulov na ich udržanie v tomto sektore, ako aj ich zdravie a bezpečnosť sú kľúčom úspechu budúcej európskej zdravotnej únie.

Zdravotná únia by sa mala zamerať na neprenosné choroby, keďže súčasná pandémia odhalila ich „toxický vzťah“ s prenosnými chorobami. Dôraz by sa mal klásť aj na duševné zdravie. (ll)

EHSV prijal na svojom aprílovom plenárnom zasadnutí uznesenie o Konferencii o budúcnosti Európy, v ktorom pre Európu požaduje nový príbeh založený na realite každodenného života s cieľom znovu si nájsť cestu k európskym občanom a obnoviť s nimi spoluprácu. To sa dá dosiahnuť jedine zapojením organizovanej občianskej spoločnosti, ktorá musí zohrávať významnú úlohu.

Uznesenie Nový príbeh pre Európu obsahuje súbor odporúčaní, ako čo najlepšie využiť príležitosť, ktorú ponúka Konferencia o budúcnosti Európy v snahe naplánovať pre EÚ prosperujúcejšiu, udržateľnejšiu a spravodlivejšiu budúcnosť. Predsedníčka EHSV Christa Schweng zdôraznila, že je dôležité dosiahnuť hmatateľné výsledky: „Konferencia musí priniesť konkrétny a merateľný pokrok a nebyť len priestorom na nezáväzné diskusie. Inými slovami, názory, ktoré odznejú na podujatiach konferencie, by mali vyústiť do jednoznačných odporúčaní o tom, čo by mala EÚ urobiť.“.

Christa Schweng tiež zdôraznila, že je potrebné dosiahnuť, aby sa občania znovu stotožnili s EÚ: „Pre budúcnosť Európy je nevyhnutný nový, pozitívny naratív. Musíme dokázať a každému pripomenúť, že Európa je skvelým miestom na život a prosperitu. Navyše nemožno ignorovať hlas európskej organizovanej občianskej spoločnosti: ak chceme skutočne vrátiť európsky projekt späť občanom, občianska spoločnosť by v ňom mala zohrávať vedúcu rolu.“

Okrem iných aspektov sa v uznesení načrtáva potreba „spravodlivej a udržateľnej obnovy po kríze COVID-19, obnovy, ktorá otvára cestu inkluzívnejšej spoločnosti a buduje dlhodobú konkurencieschopnosť“. Uznáva sa v ňom i zásadný význam dvojakej, ekologickej a digitálnej transformácie a pripomína, že Konferencia o budúcnosti Európy je príležitosťou, ktorú je potrebné využiť na modernizáciu a transformáciu priemyselných odvetví a ich dodávateľských reťazcov EÚ, aby boli aj naďalej konkurencieschopné vo svete nižších emisií.

Stručne povedané, Konferencia o budúcnosti Európy by mala umožniť trvalejšiu zmenu v EÚ, ktorej súčasťou bude aj rozsiahlejšie a zmysluplnejšie zapojenie občanov a organizovanej občianskej spoločnosti do európskej verejnej sféry. (dgf)

Akt o digitálnych trhoch a akt o digitálnych službách, ktoré navrhla Európska komisia s cieľom obmedziť narastajúcu moc digitálnych gigantov v Európe, môžu podľa EHSV splniť svoj účel, ak sa zabezpečí zdaňovanie technologických spoločností a zlepšia pracovné podmienky pracovníkov platforiem a správa údajov.

EHSV v balíku stanovísk prijatých na aprílovom plenárnom zasadnutí podporil akt o digitálnych trhoch a akt o digitálnych službách, ktoré navrhla Európska komisia na oživenie hospodárskej súťaže na internete.

Akt o digitálnych trhoch je právnym predpisom, na ktorý sa dlho čakalo. „Zástupcovia EÚ sa už viac ako desať rokov usilujú zaistiť pre všetkých prevádzkovateľov rovnaké podmienky, ako majú veľké online platformy,“ pripomenula spravodajkyňa stanoviska o tomto nariadení Emilie Prouzet. „Novým predpisom Európska komisia zavádza postup osobitne určený pre týchto veľmi veľkých aktérov. A väčšinu z toho, čo navrhuje, jednoznačne schvaľujeme, pretože je to dobré riešenie pre Európu. Akt o digitálnych trhoch sa síce zameriava len na strážcov prístupu online, ale už to je veľký úspech.“

EHSV akt o digitálnych trhoch ako taký schvaľuje, zdôrazňuje však, že by sa do tohto právneho ekosystému mali doplniť predpisy, ktoré sa budú zaoberať ďalšími kľúčovými otázkami v súvislosti s digitálnou ekonomikou.

Výbor by chcel pozorne sledovať plánované právne predpisy týkajúce sa zdaňovania veľkých technologických spoločností, pracovných podmienok pracovníkov platforiem, ochrany spotrebiteľov na svetových trhoch a ďalších pálčivých otázok, ktoré treba vyriešiť, aby za zaistilo, že nová legislatíva prinesie úžitok všetkým – spotrebiteľom, pracovníkom aj podnikom.

EHSV takisto jednomyseľne podporuje akt o digitálnych službách so zámerom regulovať služby, ktoré formujú a menia spôsob, ako ľudia komunikujú, nadväzujú kontakty, konzumujú a obchodujú.

Podľa názoru EHSV je dôležité podporovať úsilie Komisie, aby sa zachovali jednotné pravidlá a vytvorili právne predpisy pripravené na digitálny vek, vďaka čomu bude mať Európa väčší vplyv na svetovej scéne.

„Musíme zamedziť fragmentácii vnútorného trhu v dôsledku nárastu počtu vnútroštátnych pravidiel a predpisov, ktorý by mohol oslabiť systém a brániť tomu, aby mohli všetky európske spoločnosti využívať výhody silného jednotného trhu,“ uviedol spravodajca stanoviska EHSV o akte o digitálnych službách Gonçalo Lobo Xavier.

EHSV zastáva názor, že spoločné pravidlá sú zároveň príležitosťou stanoviť globálne normy, ktoré zaistia spotrebiteľom vysokú úroveň bezpečnosti a ochrany, pokiaľ ide o online tovar a obsah, podobne ako to zabezpečuje nariadenie GDPR v oblasti ochrany údajov.

Keďže v dnešnej digitálnej ekonomike sú dáta čoraz dôležitejšie, Európska komisia stanovuje aj opatrenia s cieľom podporiť v celej Európe bezpečnú výmenu údajov na základe spoločných pravidiel.

EHSV rozhodne podporuje nariadenie o správe údajov.

„Tento právny predpis ponúka veľmi zaujímavú možnosť propagovať európsky spôsob digitalizácie, keďže EÚ je momentálne jedinou organizáciou, ktorá vážne a podrobne premýšľa o tom, ako spravovať digitálne údaje,“ vyhlásil spravodajca stanoviska EHSV k návrhu o správe údajov Giuseppe Guerini. „Nechceme ísť cestou prílišnej liberalizácie. Okrem iného chceme zabezpečiť, že sa údaje nebudú používať na účely, s ktorými občania nesúhlasia. Nabádame EK, aby ďalej pokračovala týmto smerom a získala potrebnú podporu pre uplatňovanie tohto systému správy údajov." (dm)

Európsky hospodársky a sociálny výbor privítal navrhovaný nový balík opatrení EÚ v oblasti kybernetickej bezpečnosti, poukázal však na slabiny pri riešení obrovského nedostatku kybernetických zručností v Európe. Podľa EHSV kritické subjekty takisto potrebujú zefektívnenie, zjednodušenie a jasnejšie usmernenia o uplatňovaní.

V stanovisku prijatom na aprílovom plenárnom zasadnutí ocenil EHSV novú stratégiu kybernetickej bezpečnosti EÚ ako pozitívny krok k ochrane vlád, verejných orgánov, ľudí a podnikov pred kybernetickými hrozbami a k zabezpečeniu hospodárskeho rastu – oblasti, v ktorej sa EÚ javí ako veľmi zraniteľná, pričom sa ekonomický dosah počítačovej kriminality odhaduje na 0,84 % HDP v porovnaní s 0,78 % v Severnej Amerike.

EHSV však zdôrazňuje, že v Európe je kritický nedostatok zručností v oblasti kybernetickej bezpečnosti a že táto stratégia nebude stačiť na jeho riešenie. Dopyt po profesionáloch v oblasti kybernetickej bezpečnosti má v posledných rokoch stúpajúcu tendenciu a vďaka pandémii prudko vzrástol.

Tento dopyt však prevyšuje počet dostupných odborníkov: očakáva sa, že v oblasti kybernetickej bezpečnosti bude v EÚ do roku 2022 najmenej 200 000 voľných pracovných miest.

„Je zrejmé, že EÚ nevyhnutne potrebuje vyškolených odborníkov v oblasti kybernetickej bezpečnosti v súkromnom aj verejnom sektore, aby sa zaistila bezpečnosť jednotlivcov, podnikov a EÚ,“ uviedol Philip von Brockdorff, spravodajca stanoviska EHSV o tejto stratégii. „Z tohto dôvodu EHSV dôrazne odporúča harmonizovaný prístup ku kariérnym možnostiam v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ktorý by pomohol riešiť rastúce rozdiely v zručnostiach v celej EÚ.“

USA vyvinuli nástroj Cyber Security Career Pathway Tool, ktorý má pomôcť ľuďom uvažujúcim o kariére v oblasti kybernetickej bezpečnosti identifikovať, vybudovať príslušný kariérny smer a orientovať sa naň. EHSV navrhuje, aby Európa vyvinula vlastný celoeurópsky nástroj pre kariérne možnosti v oblasti kybernetickej bezpečnosti s cieľom pomôcť odborne vyškoliť pracovníkov v oblasti kybernetickej bezpečnosti s porovnateľnými zručnosťami v Európe, ktorí by boli schopní pohybovať sa za hranicami a uspokojovať dopyt v tomto rýchlo rastúcom odvetví v celej EÚ.

V ďalšom stanovisku prijatom na aprílovom plenárnom zasadnutí, ktoré vypracoval Maurizio Mensi, EHSV privítal dva návrhy Komisie na zvýšenie odolnosti verejných a súkromných kritických subjektov voči hrozbám kybernetických a fyzických útokov, pričom poukázal na potrebu posilniť priemyselné a inovačné kapacity inkluzívnym spôsobom prostredníctvom stratégie založenej na štyroch pilieroch: ochrana údajov, základné práva, bezpečnosť a kybernetická bezpečnosť.

V záujme racionalizácie a zjednodušenia však výbor žiada, aby sa oba návrhy spojili do jedného textu, pretože sú úzko prepojené a navzájom sa dopĺňajú (jeden sa zameriava predovšetkým na kybernetickú bezpečnosť a druhý na fyzickú bezpečnosť) a niektoré z ustanovení sa prekrývajú.

Pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti, výbor zdôrazňuje, že na presnú identifikáciu „kritických“ subjektov, na ktoré sa vzťahuje navrhovaná smernica, sú potrebné konkrétne a jasnejšie usmernenia. Maurizio Mensi k tomu uviedol: „Mali by sa presnejšie definovať kritériá rozlišovania medzi „kľúčovými“ a „dôležitými“ subjektmi v sektoroch označených za kritické pre hospodárstvo a spoločnosť. Musíme zabezpečiť, aby rozdielne prístupy na vnútroštátnej úrovni neviedli k prekážkam obchodu a voľného pohybu tovaru a služieb, ako aj riziku znevýhodnenia podnikov a ochromenia obchodu. (dm/mp)

Európska komisia, poučená z nedostatkov predchádzajúceho rámca EÚ pre Rómov za posledné desaťročie, je odhodlaná dosiahnuť hlavné ciele nového strategického rámca pre Rómov, čím sa do roku 2030 znížia rozdiely týkajúce sa diskriminácie a sociálno-ekonomického vylúčenia najmenej o polovicu. Úloha členských štátov pri dosahovaní hmatateľných výsledkov je však kľúčová. Bez účinných národných stratégií a pragmatických opatrení hrozí, že nový rámec zlyhá rovnakým spôsobom ako ten predchádzajúci.

Účastníci online vypočutia na tému Nový rámec EÚ pre Rómov: názory a očakávania pre budúcnosť rómskych komunít poukázali na to, že predchádzajúca stratégia nedosiahla dobré výsledky z dôvodu politickej situácie a nedostatku podpory zo strany členských štátov.

Nový rámec pre Rómov sa zameriava na prístup založený na troch pilieroch: rovnosť, začlenenie a účasť, pričom dopĺňa sociálno-ekonomickú integráciu marginalizovaných Rómov v predchádzajúcom rámci a jeho značnú reformu.

Nový rómsky rámec obsahuje veľa záslužných prvkov, naďalej však ostáva problém s jeho vykonávaním.

Isabela Mihalache zo siete ERGO ocenila nový rámec za začlenenie viacerých synergií a komplementárnych politík EÚ, uviedla však, že pokiaľ ide o spoločné minimálne záväzky členských štátov, sú skôr všeobecné.

Bernard Rorke z Európskeho centra pre práva Rómov varoval: „Pokiaľ nebude existovať spravodlivosť bez predsudkov voči rómskym občanom, bude tento rámec zlyhávať rovnako ako ten predchádzajúci“.

Rovnako Florin Botonogu z bukurešťského centra politiky pre Rómov a menšiny upozornil, že riešenia musia byť realistické.

Predseda tematickej študijnej skupiny EHSV pre inklúziu Rómov Alfredas Jonuška vyzval organizácie občianskej spoločnosti a mimovládne organizácie, aby vyjadrili svoj názor, pretože hoci sa dosiahol pokrok, treba dosiahnuť ešte oveľa viac. (at)

V EHSV, sídle organizovanej občianskej spoločnosti EÚ, sa tohtoročné podujatia v rámci Dňa Európy konali online. Výbor na svojom webovom sídle usporiadal celý rad aktivít, oslávil Európsku úniu a pripomenul si 71. výročie Schumanovej deklarácie, ktorá je základom európskej integrácie. Zároveň predstavil kľúčovú a jedinečnú úlohu, ktorú v súčasnosti v Európe zohrávajú organizácie občianskej spoločnosti, počnúc ich zapojením do obnovy, až po dôležitú prácu pri riešení našich každodenných výziev.

Rozsiahly program tohto dňa zahŕňal online prednášky, 360° virtuálnu návštevu priestorov výboru a ďalšie interaktívne možnosti pre návštevníkov, vďaka ktorým sa viac dozvedeli o práci EHSV, o jeho poradnej funkcii v rozhodovacom procese EÚ a aktivitách jeho členov.

Výbor usporiadal aj webinár na tému Participatívna demokracia: kľúčový pilier Konferencie o budúcnosti Európy, ktorý moderoval podpredseda pre komunikáciu Cillian Lohan a v rámci ktorého členky a členovia EHSV Milena Angelova, Tatjana Babrauskienė, Miroslav Hajnoš, Violeta Jelić a Elena Sinkevičiūtė diskutovali o tom, ako by organizácie občianskej spoločnosti mohli zohrávať významnejšiu úlohu na európskej úrovni a dosiahnuť, aby ich neoceniteľné príspevky boli ešte účinnejšie.

Už sa tešíme na nasledujúci rok, kedy bude Deň otvorených dverí EHSV možno opäť naživo v sídle výboru v budove Jacques Delors v európskej štvrti v Bruseli. (mp)

EÚ má niektoré z najprísnejších právnych predpisov na svete, pokiaľ ide o používanie prípravkov na ochranu rastlín v poľnohospodárstve. Dá sa však urobiť oveľa viac na zlepšenie konvergencie právnych predpisov, čím by sa zmenšili riziká používania týchto chemických ochranných látok a zaručilo zásobovanie stále rastúcej svetovej populácie zdravými a bezpečnými potravinami.