EHSV info

Portugalský premiér António Costa predstavil počas plenárneho zasadnutia EHSV 27. januára priority portugalského predsedníctva Rady EÚ. Portugalsko zaradilo sociálny program na popredné miesto svojho predsedníckeho programu a požiadalo EHSV, aby poskytol svoje odborné znalosti o siedmich témach s kľúčovým významom pre budúcnosť EÚ.

Predsedníctvo, ktorého mottom je „Čas na výsledky: v záujme spravodlivej, zelenej a digitálnej obnovy“, sa bude zameriavať na tri hlavné priority: podporovať obnovu posilnenú o klimatickú a digitálnu transformáciu, vykonávať Európsky pilier sociálnych práv, posilňovať strategickú autonómiu Európy, no zároveň sa neuzatvárať pred svetom

„Tieto priority sú v dokonalom súlade s prioritami nášho výboru: zasadzujeme sa za to, aby EÚ hospodársky prosperovala a aby bola sociálne inkluzívna a environmentálne udržateľná,“ vyhlásila predsedníčka EHSV Christa Schweng.

„V boji proti pandémii COVID-19 sa naplno prejavila pridaná hodnota, ktorú predstavuje naša Európska únia. Začiatok procesu očkovania na jednej strane a schválenie viacročného finančného rámca a programu Next Generation EU na strane druhej otvorili dvere nádeji a dávajú nový význam pojmu 'komunita‘,“ konštatoval premiér Costa.

Hlavný podujatím portugalského predsedníctva bude sociálny summit, ktorý by sa mal konať 7. mája v Porte.

„Jeho hlavným cieľom je dať silný politický impulz akčnému plánu, ktorý Komisia predloží v marci a vykonávať Európsky pilier sociálnych práv, ktorý je najlepšou vakcínou voči sociálnej nerovnosti, populizmu a obavám,“ zdôraznil.

Portugalský premiér takisto pripomenul, že pri dosahovaní tohto kľúčového cieľa sa portugalské predsedníctvo spolieha na zásadný príspevok a aktívnu účasť EHSV. Požiadalo zároveň EHSV o poskytnutie odborných znalostí o siedmich témach s kľúčovým významom pre budúcnosť EÚ. (mr)

Predsedníctvo EHSV sa sústreďuje na budovanie hospodársky, sociálne a environmentálne silnejšej EÚ, a tým podporuje úsilie Komisie pomôcť Európe spamätať sa z krízy spôsobenej ochorením COVID-19. Podpredsedu Európskej komisie pre medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad Maroša Šefčoviča, ktorý sa zúčastnil na plenárnom zasadnutí výboru v januári, o tom informovala predsedníčka EHSV Christa Schweng.

Predsedníčka EHSV ubezpečila Komisiu o plnej podpore EHSV, pričom zopakovala záväzok z júla 2020 prijatý v Príspevku EHSV k pracovnému programu Európskej komisie na rok 2021. V tejto súvislosti uviedla, že „výbor chce výrazne prispieť k obnove Európy a jej odolnosti v budúcnosti s cieľom zabezpečiť, aby Európa hospodársky prosperovala, bola sociálne inkluzívna a environmentálne udržateľná. Našou súčasnou výzvou je účinne riešiť hospodárske a sociálne ťažkosti spôsobené pandémiou COVID-19.“

Maroš Šefčovič uviedol, že pracovný program Komisie na rok 2021 bol navrhnutý tak, aby pomohol EÚ prekonať nestabilitu spôsobenú krízou a vytvoriť nový impulz prostredníctvom nadčasových riešení: „Naša únia preukázala veľkú solidaritu a jednotu. Nevraciame sa späť, ale napredujeme a po všetkých výzvach roku 2020 je teraz ten správny čas na to, aby sme naštartovali obnovu po kríze spôsobenej pandémiou COVID-19 a stanovili si budúcnosť, ktorú pre našu Úniu chceme.“

V súvislosti s prebiehajúcimi opatreniami proti pandémii Maroš Šefčovič vyzdvihol úsilie Komisie a prácu na vytvorení Únie zdravia EÚ, ktorá umožnila EÚ zaujať koordinovaný prístup k očkovaniu a zabezpečiť najširšie portfólio vakcín na svete, ktoré pozostáva z 2,3 miliardy dávok. (mp)

Jasnejšie ustanovenia, väčšia finančná transparentnosť, prísne posudzovanie prípadov obťažovania a tvrdšie sankcie v prípade nedodržania pravidiel Členovia EHSV odhlasovali 28. januára 2021 zásadné zmeny vo svojom etickom kódexe. Toto je prvý míľnik reformy výboru, ktorú zavádza nové vedenie EHSV.

Nové pravidlá obsahujú mnohé zlepšenia v snahe účinne predchádzať obťažovaniu a efektívne riešiť prípady pochybenia. Hoci prevencia zostáva prioritou číslo jeden, teraz bude možné v prípadoch potvrdeného pochybenia uložiť členom výboru celý rad sankcií.

Predsedníčka EHSV Christa Schweng na začiatku svojho predsedníckeho obdobia v októbri prisľúbila sprísnenie etického kódexu. „Svoj sľub sme splnili. Výborná práca komisie pre rokovací poriadok zabezpečila tomuto návrhu širokú podporu. Je to dôkaz, že sa usilujeme o vysoké etické normy a moderné, transparentné pracovné metódy,“ uviedla predsedníčka výboru.

Akýmkoľvek údajným pochybením sa bude zaoberať nový etický výbor, ktorý bude mať jasne definované vyšetrovacie právomoci. Etickému výboru budú môcť predkladať sťažnosti členovia aj zamestnanci EHSV. V prípade, že sa uskutoční vyšetrovanie, všetci uznaní oznamovatelia budú chránení a výbor bude úzko spolupracovať s Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF).

V závislosti od výsledku vyšetrovania a závažnosti pochybenia hrozia členom rôzne sankcie, medzi inými:

• odvolanie z jednej alebo viacerých funkcií, ktoré vo výbore zastávajú,
• náprava spôsobených škôd,
• dočasné pozastavenie príspevkov pre členov,
• dočasné pozastavenie účasti na všetkých alebo niektorých aktivitách či služobných cestách EHSV,
• zákaz zastupovať EHSV na všetkých vnútroštátnych, medziinštitucionálnych alebo medzinárodných fórach,
• odňatie práva na prístup k dôverným alebo utajovaným informáciám.

V najzávažnejších prípadoch môže byť príslušný člen aj vylúčený z EHSV.

Aktualizovanými pravidlami sa taktiež zvýši finančná transparentnosť, najmä pokiaľ ide o úhradu nákladov na služobné cesty a činnosti členov. Členovia budú musieť každý rok predložiť vyhlásenie o finančných záujmoch, ktoré bude sprístupnené na webovom sídle EHSV. V kódexe sa objasňujú aj prípady potenciálneho konfliktu záujmov.

Zmeny sú v súlade s požiadavkami a odporúčaniami Európskeho parlamentu a odporúčaniami európskeho ombudsmana a úradu OLAF.

Hosťom januárového plenárneho zasadnutia EHSV bol predseda osobitnej skupiny Európskej komisie pre vzťahy so Spojeným kráľovstvom Michel Barnier. Prvýkrát od podpísania dohody o obchode a spolupráci medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom verejne vyjadril svoj názor na text dohody.

Michel Barnier vo svojom príhovore zdôraznil, že brexit nie je nič dobré: „Je to ako rozvod a z rozvodu by sa nikto nemal tešiť. Dohoda, ktorú sme so Spojeným kráľovstvom dosiahli, však dokazuje, že EÚ nie je väzenie, ako sa nás niektorí demagógovia napravo i naľavo snažia presvedčiť. Z EÚ sa dá odísť, ale ten, kto chce odísť musí znášať dôsledky v podobe narušení a otrasov.“

Zámerom dohody bolo dať do poriadku hospodárske a obchodné aspekty vzťahov medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom po brexite, pričom sa vedelo, že tým sa to neskončí. „Nielenže bude potrebné zaistiť riadne uplatňovanie tejto dohody, ale určite bude treba do nej v budúcnosti doplniť určité témy, ktoré Spojené kráľovstvo teraz nechcelo do nej zahrnúť, ako je obranná a zahraničná politika,“ upozornil Michel Barnier.

Ďalej zdôraznil, že práca Európskej komisie pokračuje: Komisia bude sledovať uplatňovanie dohody a pozorne preskúma každý návrh britskej strany, ktorý by mohol spôsobiť regulačné rozdiely.

Predsedníčka EHSV Christa Schweng poďakovala Michelovi Barnierovi za jeho prácu počas rokovaní o brexite a za „ukážkovú transparentnosť a čas, ktorý v priebehu celého rokovacieho procesu venoval informovaniu občianskej spoločnosti“. Pripomenula, že päťkrát vystúpil s príspevkom na plenárnych diskusiách EHSV.

Predseda monitorovacej skupiny EHSV pre brexit Jack O'Connor ocenil, akým spôsobom Michel Barnier počas rokovaní o brexite pristupoval k situácii v Írsku, a vyhlásil, že EHSV a monitorovacia skupina sú odhodlaní „prispieť k tomu, aby sa potenciál tejto dohody čo najlepšie využil“, najmä vo vzťahoch s občianskou spoločnosťou Spojeného kráľovstva. (dgf)

Počet ľudí žijúcich v chudobe by sa mohol v nadchádzajúcom desaťročí znížiť o 50 %, vyhlásil na januárovom plenárnom zasadnutí EHSV osobitný spravodajca OSN pre extrémnu chudobu a ľudské práva v rámci prezentácie záverov svojej misie inštitúciám EÚ

Znižovanie chudoby musí byť podľa osobitného spravodajcu OSN pre extrémnu chudobu a ľudské práva Olivera De Schuttera jednou z hlavných priorít pripravovaného akčného plánu Európskej komisie pre vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv.

De Schutter poukázal na skutočnosť, že chudoba v EÚ v čoraz väčšej miere postihuje ženy a domácnosti s jedným rodičom.

Upozornil tiež, že zelená dohoda, s ktorou prišla Komisia, síce zahŕňa aj sociálny rozmer, nie je však náhradou za stratégiu znižovania chudoby. „Znižovanie chudoby nie je explicitne jedným z cieľov zelenej dohody,“ konštatoval.

Objasnil pritom, že boli identifikované tri štrukturálne prekážky v boji proti chudobe v EÚ:

• Fiškálny dumping v krajinách EÚ, kde sa počas uplynulých 20 rokov daňové zaťaženie postupne presunulo z podnikov a najbohatších jednotlivcov na pracovníkov, spotrebiteľov a nízkopríjmové rodiny.
• Sociálne podmienky a náklady práce s politikami, ktoré sa zameriavajú na zvýšenie nákladovej konkurencieschopnosti znižovaním miezd a sociálnych odvodov uhrádzaných zo strany zamestnávateľa.
• Makroekonomický rámec v súvislosti s hospodárskou a menovou úniou, predovšetkým Pakt stability a rastu, ktorý treba čo najskôr zrevidovať, pričom sociálne investície do zdravia a vzdelávania by sa z opatrení na zaistenie fiškálnej disciplíny mali vyňať.

Do akčného plánu Komisie pre vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv treba podľa De Schuttera zahrnúť tri ambiciózne ciele:

• Stratégiu znižovania chudoby do roku 2030, v ktorej by sa stanovil ambiciózny cieľ znížiť podiel osôb ohrozených chudobou o 50 %.
• Záruku pre deti pokrývajúcu päť hlavných oblastí: prístup k vzdelaniu, predškolskej starostlivosti, výžive, bývaniu a zdravotnej starostlivosti. Súčasťou toho by bola aj podpora rodín poskytnutím dôstojného príjmu, práce a prístupu k dávkam.
• Nový právne záväzný nástroj pre systémy minimálneho príjmu, ktorým by sa zaistilo, že takéto schémy v EÚ sú primerané a že členské štáty postupujú podľa spoločnej metodiky.

Ako uviedla predsedníčka EHSV Christa Schweng, už pred pandémiou COVID-19 bol každý priaty človek v EÚ ohrozený chudobou a sociálnym vylúčením, čo je podľa nej zlyhaním našich rozvinutých európskych spoločností. „Jedným z najlepších spôsobov, ako vymaniť ľudí z chudoby a zabrániť jej, je budovanie spoločenskej a individuálnej odolnosti,“ vyhlásila Schweng.

Zároveň pripomenula, že okrem financovania je takisto potrebné zaujať prístup založený na právach, ktorý uznáva osoby postihnuté chudobou, nielen ako držiteľov práv, ale ako aktérov zmeny. Dodala pritom, že záväzok nezabudnúť na nikoho znamená posilnenie postavenia alebo opätovné posilnenie postavenia ľudí, aby mohli zohrávať pozitívnu úlohu v spoločnosti. (at/mp)

Krátko pred prijatím stanoviska na tému Nový pakt o migrácii a azyle usporiadal EHSV na svojom plenárnom zasadnutí 27. januára diskusiu, na ktorej sa zúčastnila komisárka Ylva Johansson. (zkral: v nominatíve, aby som neprechyľovala) Výbor v stanovisku vyjadril výhrady k tomu, či pakt dokáže prispieť k vytvoreniu spoločného európskeho rámca pre riadenie migrácie, ktorý by bol účinný a zároveň v súlade s hodnotami EÚ.

Spravodajca stanoviska José Antonio Moreno Diaz vyhlásil, že „do tohto paktu sme vkladali veľké nádeje, ale musím povedať, že sme trochu sklamaní. Hoci analýza Komisie je správna a súhlasíme s jej závermi, naše sklamanie súvisí s detailami návrhov.“

Pomocný spravodajca Cristian Pîrvulescu vyjadril poľutovanie nad nedostatočným pokrokom v niektorých otázkach, ktorými sa pakt zaoberá. „S poľutovaním konštatujeme, že nielenže sa dosiahol len malý pokrok, ale v mnohých ohľadom sa ustúpilo od ambicióznejších cieľov. Chceli by sme povzbudiť Komisiu, aby k niektorým z týchto otázok zaujala odvážnejší prístup.“

EHSV predovšetkým namietal, že pakt sa zameriava najmä na otázku návratov a riadenia hraníc na úkor riešenia iných problematických otázok, ako sú legálne kanály prisťahovalectva, bezpečné možnosti pre žiadateľov o azyl a integrácia migrantov. Okrem toho niektoré z navrhovaných riešení nemusia byť v praxi uskutočniteľné.

Komisárka Ylva Johansson uviedla, že „sa vôbec nestotožňuje“ s kritikou, pokiaľ ide o nedostatočnú mieru ambícií na strane Komisie. Súčasná situácia sa veľmi odlišuje od situácie v roku 2015, keď sme boli svedkami obrovského prílevu utečencov a keď bolo premiestňovanie veľkým problémom“, uviedla a zároveň vysvetlila, že v súčasnosti prevažná väčšina tých, ktorý prichádzajú neregulárne, nie sú utečenci. Rýchle rozhodnutia a návraty sú preto veľmi dôležité, ale rovnako aj potreba zaručiť spravodlivý proces pre všetkých žiadateľov o azyl.

„Tí, ktorí majú právo na pobyt, sú vítaní a chceli by sme, aby boli súčasťou našej spoločnosti,“ povedala komisárka Johansson.

EHSV počas diskusie vyjadril hlboké znepokojenie nad kritickou situáciou migrantov na hraniciach medzi EÚ a Bosnou a Hercegovinou. (na)

EHSV vo svojej nedávnej správe víta návrh Komisie vykonať revíziu nariadenia EÚ o Aarhuskom dohovore a zlepšiť prístup jednotlivcov a mimovládnych organizácií k administratívnemu a súdnemu preskúmaniu environmentálnych otázok, no zdôrazňuje, že prepracované nariadenie nie je postačujúce.

Hoci je Európska únia od roku 2005 zmluvnou stranou Aarhuského dohovoru, stále v plnej miere nedodržiava svoje ustanovenia o „prístupe k spravodlivosti“.

Podľa EHSV, ktorý vo všeobecnosti privítal navrhované zmeny v správe prijatej v januári, zmenené nariadenie navrhnuté Komisiou je krokom vpred a predstavuje základný nástroj na vykonávanie Európskej zelenej dohody.

Spravodajca Arnaud Schwartz však upozornil na medzery v novom nariadení, ktoré môžu inštitúcie EÚ využiť, aby sa vyhli zodpovednosti.

For example, the EESC does not endorse the Commission's proposal to exclude EU acts which involve "national implementing measures", because there is a real possibility that this exclusion could invalidate or water down the Commission regulation.

EHSV je okrem toho znepokojený revíziou „mechanizmu vnútorného preskúmania“, ktorý podľa pôvodného nariadenia o Aarhuskom dohovore environmentálnym MVO umožňuje napadnúť nelegislatívne predpisy a opomenutia. Ak by sa organizáciám občianskej spoločnosti umožnilo vykonať preskúmanie len po prijatí vykonávacích opatrení, z vnútorného preskúmania by boli vylúčené mnohé akty a mnohé prípady nečinnosti EÚ, ak nie ich väčšina.

EHSV tiež vyzýva Komisiu, aby všetkým organizáciám občianskej spoločnosti uľahčila prístup k spravodlivosti.

Pomocná spravodajkyňa EHSV Isabel Caño Aguilar zdôraznila, že „sociálni partneri sú kľúčovými aktérmi v otázkach životného prostredia a mali by byť výslovne uznaní, pokiaľ ide o prístup k spravodlivosti.“ Na záver dodala, že „v záujme toho, aby sa súdne preskúmanie sprístupnilo v praxi, organizácie občianskej spoločnosti by sa nemali ešte viac zaťažovať, napríklad dodatočnými nákladmi a byrokratickými opatreniami.“ (mr)

EHSV opakuje, že zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 % je správnou voľbou. Vo svojom stanovisku na tému Ambicióznejšie klimatické ciele pre Európu však zdôrazňuje, že ak sa pri čiastkových cieľoch nevyvinie väčšie úsilie na urýchlenie tohto procesu, cieľ dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050 je ohrozený.

Je pravda, že pandémia COVID-19 priniesla so sebou obrovské ekonomické problémy. Presmerovanie investícií na plán obnovy však pripravilo pôdu pre novú stratégiu: „náklady na obnovu v kombinácii s ambicióznymi opatreniami v oblasti klímy“, uvádza pomocný spravodajca stanoviska EHSV Jan Dirx.

Spravodajca Arnold Puech d’Alissac poznamenal, že „v stanovisku sa zdôrazňuje aj potreba posilniť biohospodárstvo a nahradiť fosílne palivá, a preto je mimoriadne dôležité uprednostniť aktualizáciu európskych právnych predpisov týkajúcich sa prechodu na ciele v oblasti obnoviteľných zdrojov energie“.

Dnes je dôležitejšie ako kedykoľvek predtým využiť všetky možné nástroje na dosiahnutie ambicióznejších klimatických cieľov. Ide o nástroje ako zelená dohoda, európsky právny predpis v oblasti klímy, VFR, Next Generation EU, SPP, stratégia „z farmy na stôl“, stratégia v oblasti biodiverzity, obchodné politiky a dohody, ktoré by všetky mali byť koherentným spôsobom prepojené a mali by zabezpečiť, aby sa pri prechode na nikoho nezabudlo.

Občania sú „kľúčovými partnermi v boji proti zmene klímy“ a sú „nevyhnutnou podmienkou úspešnej politiky v oblasti klímy v EÚ“.

EHSV preto opätovne navrhol zriadiť platformu zainteresovaných strán európskeho klimatického paktu založenú na zásadách inkluzívnosti a transparentnosti, ako aj na skutočnej participácii a zodpovednosti aktérov v oblasti zmeny klímy na všetkých úrovniach. (mr)

Poradná komisia Európskeho hospodárskeho a sociálneho c pre priemyselné zmeny (CCMI) usporiadala 13. januára ustanovujúcu schôdzu v novom funkčnom období a prijala pracovný program na rok 2021.

Predseda CCMI Pietro Francesco De Lotto, podpredsedníčka Monika Sitárová, členovia a externí delegáti, ktorých funkčné obdobie trvá od novembra 2020 do novembra 2025, jednomyseľne prijali politické usmernenia a pracovný program CCMI na rok 2021.

Pracovný program je založený na troch hlavných pilieroch:

• zelená transformácia európskeho priemyslu,
• komplexné úsilie o digitalizáciu európskych výrobných odvetví,
• zvyšovanie globálnej konkurencieschopnosti európskeho priemyslu v súlade s preskúmaním priemyselnej politiky Európskej komisie na rok 2021.

Predseda De Lotto vo svojom úvodnom príhovore zdôraznil jedinečnú úlohu CCMI v rámci EHSV ako miesta špecializovaných priemyselných znalostí. Pri zamyslení nad prebiehajúcou krízou uviedol:

„Európsky priemysel musí nielen prekonať túto krízu, musí tiež vytvoriť podmienky pre lepšiu globálnu konkurencieschopnosť založenú na energetickej a digitálnej transformácii. Pri tejto úlohe ho musia podporovať príslušné európske orgány, inštitúcie a organizácie,“ dodal predseda De Lotto.

CCMI je nástupcom Poradného výboru Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ESUO), východiskového bodu Európskej únie, ako ju poznáme dnes. Po vypršaní platnosti Zmluvy o ESUO v roku 2002 bolo dohodnuté, že CCMI prevezme jeho odkaz a bude pokračovať v práci v oblasti priemyselných činností a vzťahov. (ks)

Európsky hospodársky a sociálny výbor víta odporúčania Komisie o hospodárskej politike eurozóny. Dôrazne podporuje balík NextGenerationEU a žiada, aby sa čo najskôr uzavreli potrebné dohody.

Obnova po kríze spôsobenej ochorením COVID-19 však bude úspešná len vtedy, ak ju bude sprevádzať reštrukturalizácia nášho hospodárstva a našej spoločnosti a obnova dôvery bude kľúčom k stabilizácii dopytu. Na dosiahnutie uvedeného cieľa by sa mali prijať tieto opatrenia:

• posunúť sa smerom k hospodárskemu riadeniu, ktoré je viac zamerané na prosperitu a založené na solidarite. EHSV žiada, aby sa čo najskôr obnovil proces preskúmania, ktoré začala Komisia;
• zvýšiť súkromné a verejné investície s tzv. zlatým pravidlom pre verejné investície s cieľom chrániť produktivitu a sociálnu a environmentálnu základňu pre budúce generácie: „To znamená, že z výpočtu príslušných ukazovateľov deficitu treba vypustiť čisté investície“, uviedla spravodajkyňa Judith Vorbach;
• vykonávať Európsky sociálny pilier: iniciatívy za sociálnejšiu Európu zahŕňajú návrh smernice o primeraných minimálnych mzdách;
• reformovať daňové politiky tak, že sa daňové zaťaženie presunie z práce na daňové základy, ktoré sú menej škodlivé pre ponuku pracovnej sily, pričom sa zohľadní súvisiaci distribučný vplyv. EHSV žiada, aby sa dosiahol výrazný pokrok pri zavádzaní nových vlastných zdrojov, ako sa uvádza v pláne obnovy. (na)

EHSV podporil výzvu Európskej komisie na integráciu energetického systému. V budúcnosti by elektrická energia, vykurovanie a doprava mali byť vzájomne prepojené s konečným cieľom zlepšiť efektívnosť a dosiahnuť klimaticky neutrálne hospodárstvo

V stanovisku, ktoré vypracoval Lutz Ribbe a ktoré bolo prijaté na januárovom plenárnom zasadnutí, EHSV poukazuje na to, že takáto stratégia by mohla prispieť k zabezpečeniu dodávok energie, zníženiu dovozu energie a dosiahnutiu prijateľných cien pre európskych spotrebiteľov.

Podľa názoru výboru však Európska komisia neuvádza, ako môže EÚ dosiahnuť bezpečnosť dodávok pomocou zdrojov energie s nízkymi alebo nulovými emisiami CO₂.

„Energetická transformácia v Európe môže byť úspešná len vtedy, ak sa vyriešia všetky problémy,“ uviedol Lutz Ribbe počas plenárneho zasadnutia.

„Komisia tvrdí, že 84 % dopytu po elektrickej energii bude musieť pochádzať z obnoviteľných zdrojov, neuvádza však podrobnosti o zdrojoch, z ktorých sa má vyrábať zostávajúca elektrická energia. To je zjavne neprijateľné. Bezpečnosť dodávok je pre európske hospodárstvo a spotrebiteľov mimoriadne dôležitá, najmä preto, že sa očakáva, že elektrifikácia dodávok tepla a dopravy zvýši dopyt po elektrickej energii napriek pokroku v efektívnosti.“

EHSV súhlasí s Komisiou, že chýbajúce alebo nedostatočné stanovovanie cien emisií CO₂ v odvetviach vykurovania a dopravy je vážnym problémom integrácie systému.

Okrem toho obnoviteľné zdroje nie sú vždy uprednostňované pred fosílnymi palivami. V mnohých členských štátoch vysoké zdaňovanie elektrickej energie a nadmerné sieťové poplatky spôsobujú narušenie trhu. V týchto prípadoch je využitie prebytočnej elektrickej energie na výrobu tepla, čo predstavuje najjednoduchšiu formu systémovej integrácie, nerentabilné.

Výbor preto naliehavo žiada Komisiu, aby predložila konkrétne návrhy riešení namiesto toho, aby len opísala problém a vystupovala pomerne váhavo a neurčito. (mp)

Európska únia musí prekonať krízu spôsobenú ochorením COVID-19 budovaním nového modelu spoločnosti založeného na ekologickejších, spravodlivejších a odolnejších hospodárstvach. Vodík ako čistá energia môže byť kľúčovým faktorom transformácie. Toto je hlavná myšlienka stanoviska Pierra Jeana Coulona, ktoré bolo prijaté na plenárnom zasadnutí EHSV v januári.

EHSV v tomto dokumente podporuje vodíkovú stratégiu EÚ, ktorú predložila Európska komisia, ako krok smerom k vytvoreniu priaznivého prostredia na zvýšenie dodávok vodíka a dopytu po ňom a na dosiahnutie uhlíkovo neutrálneho hospodárstva.

Pierre Jean Coulon počas diskusie v pléne uviedol, že „čistý vodík sa musí stať jasnou prioritou, pretože je to jediná možnosť zlučiteľná s cieľmi klimatickej neutrality. Európske fondy obnovy musia podnikom, inovátorom, pracovníkom a investorom umožniť, aby potvrdili svoju úlohu svetových lídrov na rozvíjajúcich sa trhoch s čistou energiou.“

EHSV podporuje najmä vytvorenie Európskej aliancie pre čistý vodík, ktorá by bola poverená plánovaním investícií do výroby a organizovaním dopytu po čistom vodíku v EÚ.

Tento orgán bude zahŕňať vedúcich predstaviteľov priemyslu, občiansku spoločnosť, národných a regionálnych ministrov a Európsku investičnú banku. Keďže bude zohrávať kľúčovú úlohu pri urýchľovaní transformácie európskeho priemyslu, je nevyhnutné, aby bol EHSV zapojený do jeho práce ako zástupca organizovanej občianskej spoločnosti. (mp)