EHSV info

Tragický príbeh Ukrajiny môžeme sledovať vlastnými očami vďaka neúnavnej a hrdinskej práci novinárov, fotografov a kameramanov, ktorí idú tam, kam my ísť nemôžeme. Jeden z nich, poľský fotograf Sławek Kaminski, nám poslal svoje fotografie z bielorusko-poľskej hranice, poľského mesta Rzeszowa a ukrajinsko-poľského hraničného priechodu Medyka-Šehyni.

Dnes uverejňujeme prvé z nich z poľsko-ukrajinskej hranice. Ďakujeme za zachytené momenty.

Sławek Kamiński: novinár a fotograf denníka Gazeta Wyborcza, víťaz viacerých ocenení a uznaní v prestížnych súťažiach novinárskej fotografie, víťaz hlavnej ceny: fotografia roka v súťaži Grand Press Photo 2019. Jeho archív je úplným záznamom politických zmien v Poľsku za posledných 30 rokov. Jeho práce boli uverejnené vo väčšine poľských tlačových titulov a kníh, ale aj v mnohých zahraničných. Zúčastnil sa aj na veľkých reklamných projektoch. Jeho novinárske fotografie môžete vidieť na stránkach Wyborcza.pl a Reuters.

Fotka: @instagram slawekkaminski.pl

Každý mesiac vám v našej rubrike „Mimoriadny hosť“ predstavujeme jednu osobnosť, ktorej práca a angažovanosť sú pre iných zdrojom inšpirácie. Najmä ich odvaha, sila osobnosti a odhodlanie konať sú príkladné.

V tomto mesiaci dávame v EHSV Info priestor fotografovi denníka Gazeta Wyborcza Sławekovi Kamińskému, ktorý sa s nami podelil o svoje fotografie z poľsko-ukrajinskej hranice.

Podobné scény možno vidieť aj na iných miestach, pretože ukrajinský ľud prekračuje hranice vo viacerých európskych krajinách, v Poľsku, Maďarsku, na Slovensku, v Rumunsku i Moldavsku.

Hoci bol Slawek Kamiński ako skúsený fotograf mnohokrát svedkom ľudskej tragédie, priznáva, že sa mu zovrelo hrdlo pri pohľade na ukrajinské matky a deti vstupujúce do Poľska v Rzeszowe, Przemyśle a Medyke-Szeginii, keď sa lúčili s manželmi a otcami, ktorí sa vracali do svojej krajiny bojovať.

Tragický príbeh Ukrajiny sa nám odvíja pred očami a len vďaka neúnavnej a hrdinskej práci novinárov, fotografov a kameramanov, ako je Sławek Kamiński, ktorí idú tam, kam my ísť nemôžeme, sa z prvej ruky dozvedáme o tom, čo sa deje priamo na mieste, i o žalostnom osude ľudí vo vojne. Vďaka nim zostávame v obraze a sme ochotní pomôcť.

Sławek Kamiński je víťazom viacerých ocenení a uznaní v prestížnych súťažiach novinárskej fotografie. Získal hlavnú cenu Fotografia roka v súťaži Grand Press Photo 2019. Svojím objektívom už viac ako 30 rokov dokumentuje politický vývoj v Poľsku. Jeho fotografie boli uverejnené takmer vo všetkých poľských, ale aj v mnohých zahraničných novinách, časopisoch i knihách. Zapojil sa aj do veľkých reklamných projektov. Jeho novinárske fotografie možno vidieť na stránkach Wyborcza.pl a Reuters. (ll/ehp)

V sobotu 26. februára 2022 o piatej ráno som sa spontánne s kolegom vybral na hranicu. V tom čase ruská invázia prebiehala už dva dni.

Takéto cesty sú každodenným chlebíčkom skúseného fotografa, ale aj tak cítim adrenalín ako vždy. Do Przemyślu cestujeme v miernej tme. Cestou sa nám minul benzín a stretávame veľa zmätených ľudí, ktorí sú v miernej panike.

Podarilo sa. Najskôr nás čaká hraničný priechod v Medyke. Je tu veľká dopravná zápcha, veľa zaparkovaných áut. Davy ľudí, ktorí čakajú na príbuzných a priateľov.

Prvá skupina. V živote som už videl veľa, ale z tohto výjavu mi zovrelo hrdlo. Idú mladé matky. Každá z nich tlačí kočík, ťahá kufor alebo drží za ruku dieťa. Pomáhajú im poľskí pohraničníci. Sú dojaté.

Všetko vyzerá trochu inak, než pred chvíľou na druhej strane hranice. Tu prichádzajúcich vítajú s radosťou, so slzami v očiach. Priatelia alebo rodina berie tieto mladé ženy do vlastných áut. Teraz sú v bezpečí. Neďaleko, vlastne hneď vedľa je skupina ukrajinských občanov, ktorí sa chcú vrátiť do vlasti. Sú to najmä muži. Budú bojovať s nepriateľom.

Potom idem na hraničný priechod v Korczowej. Večer na železničnú stanicu v Przemyśle a do prijímacieho strediska v hypermarkete.

A takto sa to opakuje tri dni.

Zakaždým je to iné. Čoraz viac utečencov a čoraz viac ľudí, ktorí chcú pomôcť. A naozaj pomáhajú. Situácia sa zdá byť pod kontrolou. Obchody fungujú, je elektrina a zatiaľ možno volať kamkoľvek. Narastajú zásoby oblečenia a jedla. Hodí sa všetko. Len správy z frontu sú čím ďalej strašnejšie.

Na ceste späť prechádza okolo nás kolóna vojenských vozidiel. Ide o vážnu vec. Koniec-koncov hneď za hranicami zúri skutočná vojna.

Z Ukrajiny uteká čoraz viac ľudí. Ich počet už dávno presiahol milión.

Väčšina z nich odchádza do veľkých miest. Tam potom žijú na železničných staniciach, štadiónoch a v strediskách pomoci.

V našej rubrike „Jedna otázka pre...“ člen EHSV a predseda skupiny Európsky semester Javier Doz odpovedá na otázku EHSV info o tom, aké hlavné úlohy bude musieť skupina riešiť v roku 2022.

EHSV: Ste predsedom skupiny Európsky semester. Aké najdôležitejšie úlohy očakávajú skupinu v tomto roku?

Skupina ad hoc Európsky semester má 42 členov a na jej čele stojí trojčlenné predsedníctvo (funkciu podpredsedov zastávajú Luca Jahier zo skupiny III a Gonçalo Lobo zo skupiny I). Jej sekretariát s tromi zamestnancami a jednou stážistkou vedie Jakob Andersen. Súčasťou jej štruktúry je aj 27 tripartitných národných delegácií, ktoré tvorí ďalších 39 poradcov.

Názov skupiny náležite vymedzuje jej právomoci – skupina sa zaoberá analýzou správy hospodárskych záležitostí EÚ, príslušných postupov a obsahu (vrátane priebehu jednotlivých etáp v členských štátoch) a vydáva k nim stanoviská. Spomedzi rôznych dokumentov, ktoré sú súčasťou jarného a jesenného balíka európskeho semestra, skupina monitoruje najmä uplatňovanie ročnej stratégie udržateľného rozvoja a venuje sa dvom stanoviskám (počiatočnému a doplňujúcemu) na túto tému, ktoré výbor každoročne prijíma. Skupina sa schádza päťkrát ročne, pričom jedna zo schôdzí má podobu otvorenej konferencie, ktorá sa zvyčajne koná v máji alebo júni.

Súčasné funkčné obdobie skupiny sa začalo počas pandémie COVID-19, na ktorú EÚ reagovala spôsobom predstavujúcim zásadný posun v modeli hospodárskej politiky v porovnaní s tým, ktorý sa uplatňoval počas krízy v rokoch 2008 – 2012. Tentokrát išlo o kombináciu expanzívnej menovej a fiškálnej politiky s plánom obnovy s prostriedkami vo výške 750 miliárd EUR, ktorý je financovaný z európskeho dlhu. Činnosť skupiny sa odvtedy zameriava na analýzu nástroja NextGenerationEU a príslušných národných plánov obnovy a odolnosti. Tým sa posilnila úloha národných delegácií skupiny zohrávajúcich zásadnú úlohu pri vypracúvaní dvoch uznesení EHSV týkajúcich sa plánov obnovy. Prvé z nich, ktoré bolo prijaté na plenárnom zasadnutí EHSV vo februári 2021, sa zameralo na hodnotenie zapojenia organizácií občianskej spoločnosti do vypracovávania národných plánov obnovy a odolnosti. Hodnotenie vychádzalo z informácií, ktoré v dotazníku s piatimi otázkami poskytli národné delegácie, a z rôznych diskusií usporiadaných na národnej úrovni. V uznesení sa kritizovala skutočnosť, že napriek ustanoveniam nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti bolo zapojenie organizácií občianskej spoločnosti vo všeobecnosti slabé a málo kvalitné.

V súčasnosti skupina a jej národné delegácie pripravujú nové uznesenie, ktoré sa bude prediskutovávať na májovom plenárnom zasadnutí a v rámci ktorého sa vyhodnotí obsah plánov, ich dosah na hospodárstvo a spoločnosť a zapojenie organizácií občianskej spoločnosti do ich vykonávania. Dotazník má tentokrát 21 otázok. Zohľadnia sa aj závery príslušných diskusií, ktoré sa dosiaľ uskutočnili, ako napr. dvoch celoštátnych konferencií organizovaných v spolupráci s národnými HSR v oboch krajinách, ktoré získajú z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti väčší objem finančných prostriedkov, t. j. v Španielsku a Taliansku. Ako referenčný rámec budú slúžiť hlavné hodnotenia národných plánov obnovy a odolnosti, ktoré vypracúvajú európske expertné skupiny, ako aj údaje od pracovnej skupiny Európskej komisie pre obnovu a odolnosť.

Po ukončení práce na príprave druhého uznesenia sa činnosť skupiny zameria na reformu európskeho semestra a posúdenie investičných potrieb na dosiahnutie cieľov Európskej zelenej dohody, a najmä tých, ktoré sú nevyhnutné na spravodlivú ekologickú transformáciu a dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050. Reforma postupov európskeho semestra v spojitosti s reformou Paktu stability a rastu bude predmetom diskusie na nadchádzajúcej konferencii skupiny, ktorá sa uskutoční 3. júna. Skupina predloží návrh, aby sekcia ECO spolu so sekciou NAT zorganizovali v poslednom štvrťroku 2022 konferenciu, na ktorej by sa preskúmali investičné potreby Zelenej dohody.

Na záver by som chcel dodať, že v nadchádzajúcich mesiacoch sa budeme jednoznačne venovať otázke hospodárskych dôsledkov ruskej invázie na Ukrajinu, ako aj sankcií, ktoré EÚ prijala v reakcii na túto inváziu s cieľom vzoprieť sa jej a vyvíjať tlak v záujme obnovenia zvrchovanosti našej bratskej susednej krajiny.

Javier Doz

predseda skupiny ad hoc Európsky semester

V našej rubrike „K veci“ vyzývame členov, aby zdôraznili tie body stanoviska, ktoré považujú za dôležité. Tentokrát sme požiadali Ozlem Yildirim, aby nám vysvetlila, aké výzvy vyplývajú z prepojenia medzi ochranou životného prostredia a základnými právami.

 Zhoršovanie životného prostredia a zmena klímy priamo a nepriamo ovplyvňujú viaceré základné práva (napr. právo na život, právo na zdravie alebo právo na vzdelanie). EHSV sa po prvý raz zaoberal touto zjavnou prepojenosťou, ktorá hrozí zvrátiť pokrok dosiahnutý za posledných niekoľko desaťročí v oblasti rozvoja, globálneho zdravia a zmierňovania chudoby.

Informačná správa na tému Ochrana životného prostredia ako nevyhnutný predpoklad dodržiavania základných práv poskytuje príležitosť riešiť kľúčové otázky vrátane práva na zdravé životné prostredie ako základného práva. Ako autorka tejto správy by som chcela zdôrazniť, že Európska environmentálna agentúra (EEA) považuje znečistenie ovzdušia za najväčšie environmentálne riziko pre zdravie v Európe. Toto znečistenie, ktoré vážne ohrozuje ľudské zdravie, má za následok aj značné hospodárske náklady, pretože v dôsledku neho sa zvyšujú liečebné náklady, znižuje produktivita, najmä z dôvodu straty pracovných dní, a klesajú poľnohospodárske výnosy. Vzhľadom na túto situáciu vítame zavádzanie nového ľudského práva – práva na zdravé, bezpečné a udržateľné životné prostredie.

Podľa údajov Medzinárodnej organizácie práce (MOP) závisí 1,2 miliardy pracovných miest (40 % pracovných miest na celom svete) od zdravého životného prostredia. Z dôvodu teplotného stresu sa do roku 2030 zníži počet pracovných hodín vo svete o 2 %, čo predstavuje 72 miliónov pracovných miest. Znečistenie a zhoršovanie životného prostredia negatívne ovplyvnia produktivitu pracovníkov, zdravie, príjmy a potravinovú bezpečnosť.

Preto sa v informačnej správe uvádza, že „EÚ sa musí na medzinárodnej scéne stať spoľahlivým partnerom tým, že posilní a zavedie do praxe legislatívu, ktorá zahŕňa globálny prístup k opatreniam v oblasti klímy založený na ľudských právach, s cieľom usmerňovať politiky a opatrenia zamerané na zmiernenie zmeny klímy a súčasne chrániť práva všetkých. Predovšetkým však EÚ musí byť dôsledná a musí venovať väčšiu pozornosť obchodným dohodám.“

Okrem viacerých návrhov, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby sa opatrenia EÚ v oblasti klímy sústreďovali na základné práva, sa v správe požaduje aj jasná a koordinovaná interdisciplinárna stratégia a potreba dokončiť proces pristúpenia EÚ k Európskemu dohovoru o ľudských právach. EHSV v neposlednom rade vyzýva na prijatie európskej legislatívy, známej ako „právne predpisy EÚ proti strategickým žalobám proti účasti verejnosti“,v snahe bojovať proti nezákonným súdnym konaniam zameraným na umlčanie informátorov, novinárov, ochrancov práv alebo iných pozorovateľov verejného života so zámerom dosiahnuť vysokú a jednotnú úroveň ochrany v celej Európe.

Özlem Yildirim, členka EHSV a podpredsedníčka skupiny Základné práva a právny štát