Skupina ad hoc Európsky semester má 42 členov a na jej čele stojí trojčlenné predsedníctvo (funkciu podpredsedov zastávajú Luca Jahier zo skupiny III a Gonçalo Lobo zo skupiny I). Jej sekretariát s tromi zamestnancami a jednou stážistkou vedie Jakob Andersen. Súčasťou jej štruktúry je aj 27 tripartitných národných delegácií, ktoré tvorí ďalších 39 poradcov.
Názov skupiny náležite vymedzuje jej právomoci – skupina sa zaoberá analýzou správy hospodárskych záležitostí EÚ, príslušných postupov a obsahu (vrátane priebehu jednotlivých etáp v členských štátoch) a vydáva k nim stanoviská. Spomedzi rôznych dokumentov, ktoré sú súčasťou jarného a jesenného balíka európskeho semestra, skupina monitoruje najmä uplatňovanie ročnej stratégie udržateľného rozvoja a venuje sa dvom stanoviskám (počiatočnému a doplňujúcemu) na túto tému, ktoré výbor každoročne prijíma. Skupina sa schádza päťkrát ročne, pričom jedna zo schôdzí má podobu otvorenej konferencie, ktorá sa zvyčajne koná v máji alebo júni.
Súčasné funkčné obdobie skupiny sa začalo počas pandémie COVID-19, na ktorú EÚ reagovala spôsobom predstavujúcim zásadný posun v modeli hospodárskej politiky v porovnaní s tým, ktorý sa uplatňoval počas krízy v rokoch 2008 – 2012. Tentokrát išlo o kombináciu expanzívnej menovej a fiškálnej politiky s plánom obnovy s prostriedkami vo výške 750 miliárd EUR, ktorý je financovaný z európskeho dlhu. Činnosť skupiny sa odvtedy zameriava na analýzu nástroja NextGenerationEU a príslušných národných plánov obnovy a odolnosti. Tým sa posilnila úloha národných delegácií skupiny zohrávajúcich zásadnú úlohu pri vypracúvaní dvoch uznesení EHSV týkajúcich sa plánov obnovy. Prvé z nich, ktoré bolo prijaté na plenárnom zasadnutí EHSV vo februári 2021, sa zameralo na hodnotenie zapojenia organizácií občianskej spoločnosti do vypracovávania národných plánov obnovy a odolnosti. Hodnotenie vychádzalo z informácií, ktoré v dotazníku s piatimi otázkami poskytli národné delegácie, a z rôznych diskusií usporiadaných na národnej úrovni. V uznesení sa kritizovala skutočnosť, že napriek ustanoveniam nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti bolo zapojenie organizácií občianskej spoločnosti vo všeobecnosti slabé a málo kvalitné.
V súčasnosti skupina a jej národné delegácie pripravujú nové uznesenie, ktoré sa bude prediskutovávať na májovom plenárnom zasadnutí a v rámci ktorého sa vyhodnotí obsah plánov, ich dosah na hospodárstvo a spoločnosť a zapojenie organizácií občianskej spoločnosti do ich vykonávania. Dotazník má tentokrát 21 otázok. Zohľadnia sa aj závery príslušných diskusií, ktoré sa dosiaľ uskutočnili, ako napr. dvoch celoštátnych konferencií organizovaných v spolupráci s národnými HSR v oboch krajinách, ktoré získajú z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti väčší objem finančných prostriedkov, t. j. v Španielsku a Taliansku. Ako referenčný rámec budú slúžiť hlavné hodnotenia národných plánov obnovy a odolnosti, ktoré vypracúvajú európske expertné skupiny, ako aj údaje od pracovnej skupiny Európskej komisie pre obnovu a odolnosť.
Po ukončení práce na príprave druhého uznesenia sa činnosť skupiny zameria na reformu európskeho semestra a posúdenie investičných potrieb na dosiahnutie cieľov Európskej zelenej dohody, a najmä tých, ktoré sú nevyhnutné na spravodlivú ekologickú transformáciu a dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050. Reforma postupov európskeho semestra v spojitosti s reformou Paktu stability a rastu bude predmetom diskusie na nadchádzajúcej konferencii skupiny, ktorá sa uskutoční 3. júna. Skupina predloží návrh, aby sekcia ECO spolu so sekciou NAT zorganizovali v poslednom štvrťroku 2022 konferenciu, na ktorej by sa preskúmali investičné potreby Zelenej dohody.
Na záver by som chcel dodať, že v nadchádzajúcich mesiacoch sa budeme jednoznačne venovať otázke hospodárskych dôsledkov ruskej invázie na Ukrajinu, ako aj sankcií, ktoré EÚ prijala v reakcii na túto inváziu s cieľom vzoprieť sa jej a vyvíjať tlak v záujme obnovenia zvrchovanosti našej bratskej susednej krajiny.
Javier Doz
predseda skupiny ad hoc Európsky semester
