EHSV info

V diskusii o výzvach a perspektívach pre malé a stredné podniky (MSP) v EÚ, ktorú usporiadal EHSV, diskutujúci///rečníci uvítali opatrenia avizované v prejave o stave Únie a debatovali o návrhoch EHSV na uľahčenie prevodov podnikov vzhľadom na ich rastúci počet. 

Na plenárnom zasadnutí EHSV sa 22. septembra uskutočnila diskusia na tému MSP v Európe – výzvy a perspektívy. Hosťami plenárneho zasadnutia boli belgický minister pre MSP David Clarinval, tajomníčka Európskej konfederácie odborových zväzov Isabelle Schömann a generálna tajomníčka asociácie SMEunited Véronique Willems. Na programe bola okrem iného prezentácia stanoviska EHSV o prevodoch podnikov v EÚ.

David Clarinval vykreslil rôznorodú situáciu belgických MSP, s ich silnými stránkami, ako je digitalizácia, inovatívnosť a prístup k financiám, aj slabinami, ktoré predstavuje nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, automatická indexácia platov a oneskorené platby. Upozornil, že „jednotný trh má pre tieto podniky zásadný význam“. „Nie je to však vždy ideálne, a dokonca teraz by riešenie energetických problémov mohlo zostať v mnohých prípadoch na úrovni štátov,“ dodal. Potom opísal opatrenia, ktoré zaviedli belgické orgány, aby pomohli podnikom prekonať energetickú krízu, s dôrazom na flexibilné spôsoby platieb. 

Isabelle Schömann uznala, že je správne podporovať MSP v týchto ťažkých časoch, pričom treba prehodnotiť pravidlá štátnej pomoci a politiku hospodárskej súťaže. Je potrebné investovať do vzdelávania, zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie s cieľom pomôcť podnikom zvládnuť zelenú a digitálnu transformáciu, ale podniky a MSP by nemali k sociálnemu rozmeru tejto dvojakej transformácie pristupovať len z hľadiska zručností. „Podobne ako to bolo v prípade nedávnych kríz, nie je prijateľné, aby podniky, či už veľké alebo malé, mali prístup k verejným peniazom bez akýchkoľvek podmienok. Musia sa stanoviť sociálne podmienky v záujme zachovania pracovných miest – kvalitných pracovných miest. To zahŕňa aj účinné uplatňovanie demokracie na pracovisku prostredníctvom informovania pracovníkov a konzultácií s nimi. Predvídať zmeny nie je len úlohou podnikov. Podniky na tom musia pracovať spolu so zamestnancami, ak majú všetci podporiť zavádzané opatrenia,“ pripomenula Isabelle Schömann.

Véronique Willems ocenila nové opatrenia, ktoré avizovala predsedníčka Komisie vo svojom prejave o stave Únie, najmä obmedzenie príjmov výrobcov elektriny a balík pomoci pre MSP, ktoré to potrebujú, a predovšetkým smernicu o oneskorených platbách. „Jednoducho nie je fér, že každý štvrtý podnik v konkurze sa v tejto situácii ocitol preto, lebo nedokázal včas splatiť účty. Komisia v tomto funkčnom období spustila mnohé iniciatívy, ktoré budú mať vplyv na MSP. Zatiaľ by sme to však nenazývali podporným právnym rámcom,“ uviedla, pričom upozornila na prvky, ktoré podľa jej organizácie chýbajú. Okrem iného treba zefektívniť test vplyvu na MSP a zmierniť regulačnú záťaž, pretože prístupom „jeden za jeden“ sa určite nezníži. Zdôraznila, že pri prijatí každého ďalšieho predpisu by sa malo viacero iných predpisov odstrániť. (dm)

Na svojom septembrovom plenárnom zasadnutí prijal EHSV stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému Mládežnícky test EÚ. Mladí ľudia sa už roky dožadujú, aby sa pri prijímaní rozhodnutí zohľadňovali ich názory. Týmto stanoviskom sa EHSV stáva prvým orgánom EÚ, ktorý podporil ich požiadavku, aby sa vytvoril mechanizmus, ktorý umožní posúdiť vplyv budúcich právnych predpisov na mládež.

Výbor zastáva názor, že ak chceme dosiahnuť dlhodobý vplyv a nadviazať na odkaz Európskeho roka mládeže, musia byť mladí ľudia zapojení do tvorby politiky.

„Mladí ľudia sa dožadujú mládežníckeho testu EÚ,“ pripomenula spravodajkyňa EHSV Katrīna Leitāne. „V záujme lepších predpisov a politík by sa mal takýto test zaviesť. Mal by to byť nástroj na analýzu vplyvu navrhnutý tak, aby sa zabezpečilo, že žiadne politiky nebudú mať negatívny dosah na mládež a budúce generácie, a to vďaka zmysluplnému zapájaniu mladých ľudí a navrhovaniu zmierňujúcich opatrení.“

EHSV konštatuje, že mládežnícky test EÚ sa spomína aj v oznámení Európskej komisie o výsledkoch Konferencie o budúcnosti Európy. Zdôrazňuje však, že návrh Európskej komisie je vzdialený od cieľov pôvodného návrhu, chýba v ňom zmysluplná spolupráca s mládežníckymi organizáciami a odborníkmi a systematické zohľadňovanie mládeže vo všetkých politikách, aby sa vzal do úvahy dlhodobý vplyv politík na budúce generácie.

EHSV taktiež vyzýva na väčšiu spoluprácu medzi inštitúciami pri zosúlaďovaní doterajších úspešných iniciatív, ako je dialóg EÚ s mládežou, Vaša Európa, váš názor a Európske podujatie pre mládež. Okrem toho načrtáva zoznam návrhov na podporu zapojenia mládeže v rámci EHSV a zváži spôsoby, ako by sa koncepcia mládežníckeho testu EÚ mohla začleniť do jeho práce. (gb)

V stanovisku z vlastnej iniciatívy EHSV navrhuje vytvoriť fond na prispôsobenie sa zmene klímy s cieľom zabezpečiť rýchlu reakciu na nové klimatické a energetické krízy. Tento fond by dopĺňal existujúce politiky EÚ a zaistil efektívnejšie využívanie dostupných finančných prostriedkov.

Napríklad Fond solidarity EÚ so svojím ročným rozpočtom vo výške 500 miliónov EUR nedokáže pokryť škody spôsobené prírodnými katastrofami v roku 2021, hoci od roku 2002 poskytuje členským štátom pozoruhodnú podporu. Odhaduje sa, že len záplavy v západnej Európe spôsobili škody vo výške 38 miliárd EUR.

Spravodajca Ioannis Vardakastanis má o fonde na prispôsobenie sa zmene klímy jasnú predstavu: „Našou víziou je zabezpečiť silný mechanizmus financovania s využitím existujúcich finančných prostriedkov EÚ s cieľom rýchlo reagovať na núdzové situácie a pomôcť pri obnove poškodených komunít. Je to veľmi ambiciózny spôsob, ako obnoviť a chrániť oblasti, ktoré zasiahli závažné klimatické, energetické a environmentálne krízy.“

Okrem toho súčasná energetická kríza nebola ešte na obzore, keď sa vypracúval rozpočet viacročného finančného rámca EÚ na roky 2021 – 2027 a plán obnovy NextGenerationEU. Naliehavo potrebné investície do energie z alternatívnych zdrojov by fond na prispôsobenie sa zmene klímy mohol zaistiť efektívnejšie ako doterajšie mechanizmy. Je to obzvlášť dôležité práve teraz, keď mnohí ľudia nedokážu zaplatiť účty za plyn alebo elektrinu.

„Nie sme dostatočne pripravení reagovať na núdzové situácie a katastrofy spôsobené zmenou klímy a energetickou krízou, ani z hľadiska objemu finančných prostriedkov, ani pokiaľ ide o rýchlosť zásahu,“ dodala spoluspravodajkyňa stanoviska Judith Vorbach. „Vytvorenie fondu na prispôsobenie sa zmene klímy by bolo dôležitým nástrojom na riešenie tohto problému.“ (tk)

V stanovisku z vlastnej iniciatívy EHSV žiada Komisiu, aby opísala ustanovenia, ktoré sú potrebné na rozšírenie taxonómie EÚ v oblasti udržateľnosti na sociálne ciele. Komisia má na základe nariadenia o taxonómii povinnosť uverejniť súvisiacu správu, ale doteraz to neurobila.

„EHSV požaduje holistickú taxonómiu EÚ, ktorá by zahŕňala environmentálnu aj sociálnu udržateľnosť. Sociálna taxonómia by pomohla nasmerovať investície na sociálne ciele,“ uviedla spravodajkyňa Judith Vorbach. „Mala by byť zlatým štandardom, ktorý bude odrážať vyššiu úroveň ambícií, než sa stanovuje v právnych predpisoch.“

Taxonómia EÚ je klasifikačný systém, ktorým sa stanovuje zoznam environmentálne udržateľných hospodárskych činností na zvýšenie udržateľných investícií na podporu Európskej zelenej dohody.

EHSV je presvedčený, že sociálna taxonómia by pomohla zabrániť falošným tvrdeniam podnikov, ktoré chcú prilákať sociálne zodpovedných investorov, keďže by museli poskytovať presné informácie o svojej sociálnej stope. Inteligentne koncipovaná sociálna taxonómia môže pomôcť zabrániť uvádzaniu nepravdivých informácií s cieľom vyvolať dojem sociálnej angažovanosti (social washing) podľa vzoru environmentálne klamlivých vyhlásení.

Člen študijnej skupiny Kęstutis Kupšys zdôraznil, že finančný sektor je ochotný diskutovať o sociálnej taxonómii. „Na trhu existuje dopyt po udržateľných finančných produktoch, ako aj po sociálnej udržateľnosti,“ uviedol. „Pokiaľ sa nevytvorí jasná klasifikácia toho, čo sa považuje za „sociálne“, bude tento aspekt v oblasti udržateľných investícií chýbať.“ (tk)

EHSV zorganizoval 26. septembra konferenciu zameranú na najnovšiu správu Európskej komisie o právnom štáte s cieľom diskutovať o tom, ako zabezpečiť, aby odporúčania uvedené v správe konkrétne zlepšenie v členských štátoch.

V správe Európskej komisie o právnom štáte sa po prvý raz uvádzajú konkrétne odporúčania pre jednotlivé krajiny, zamerané na témy, ako je súdnictvo, korupcia, médiá a systém bŕzd a protiváh. Pokrok v členských štátoch EÚ je nerovnomerný a v mnohých z nich pretrvávajú vážne obavy.

Predsedníčka EHSV Christa Schweng pri otvorení konferencie uviedla, že „EÚ by mala proti každému novému útoku na demokraciu, právny štát a ľudské práva, hneď ako k nemu dôjde a kdekoľvek sa to stane, vždy použiť všetky svoje nástroje vrátane rozpočtovej podmienenosti“.

Európsky komisár pre spravodlivosť Didier Reynders vysvetlil, že „tento rok sa opäť ukázalo, aké nevyhnutné je zakotviť v EÚ pevnú kultúru právneho štátu. Keďže sa spoločne usilujeme pomáhať Ukrajine brániť jej zvrchovanosť a integritu, ak chceme zostať dôveryhodní, musíme chrániť právny štát aj v Európskej únii“.

Konferencia bola tiež príležitosťou predstaviť druhú súhrnnú správu skupiny EHSV Základné práva a právny štát. Správa poskytuje prehľad o návštevách krajín, ktoré skupina uskutočnila v roku 2020 a 2021 v Dánsku, Nemecku, Írsku, Česku, Španielsku, na Cypre a v Litve. „Hoci demokratické systémy v krajinách, ktoré sme navštívili, preukázali celkovo dobrú úroveň odolnosti, je nepochybne potrebnejšie než kedykoľvek predtým zaistiť záruky a účinný systém bŕzd a protiváh, ako aj dohľad zo strany občianskej spoločnosti,“ upozornil predseda skupiny Cristian Pîrvulescu.

Stála predstaviteľka Českej republiky pri EÚ Edita Hrdá vo svojom príspevku na záver konferencie vyzdvihla význam občianskej spoločnosti: „Občianska spoločnosť dokáže dať ľudským právam reálnu podobu. Podpora právneho štátu je permanentnou úlohou, ktorá si vyžaduje nielen našu spoluprácu, ale aj neustálu ostražitosť.“ (gb)

Európsky hospodársky a sociálny výbor 23. septembra vyhlásil víťazov prvého ročníka súťaže o ekologické ocenenia EÚ, ktorú zorganizoval spoločne s Európskou komisiou a ďalšími partnermi, aby ocenil excelentnosť v hodnotovom reťazci ekologickej poľnohospodárskej výroby.

Víťazmi sa stali::
•    najlepší ekologický malý alebo stredný podnik: Goodvenience.BIO GmbH – Magdala, spolková krajina Durínsko, Nemecko
•    najlepší ekologický maloobchodný predajca potravín: La ferme à l’arbre de Liège – Lantin, provincia Liège, Belgicko
•    najlepšia ekologická reštaurácia: Lilla Bjers HB – Visby, ostrov Gotland, Švédsko

Výhercovia všetkých kategórií boli vyhlásení počas slávnostného ceremoniálu, ktorý sa uskutočnil v Európskej komisii pri príležitosti Dňa ekologických potravín. Jeho hostiteľom bol komisár EÚ pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski.

Predsedníčka EHSV Christa Schwengová pripomenula, že „EHSV už roky stojí na čele úsilia o udržateľnejšiu a komplexnejšiu potravinovú politiku v EÚ. Preto sme veľmi hrdí, že sme spoluorganizátorom tejto súťaže a pomáhame zlepšiť informovanosť o potenciáli odvetvia ekologickej poľnohospodárskej výroby prispieť k dosiahnutiu udržateľnejších potravinových systémov.“

„Dnešní víťazi ukázali, ako každodenne pracujú na tom, aby sa prechod na udržateľnejšie a spravodlivejšie potravinové systémy stal realitou,“ povedal predseda sekcie EHSV pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie Peter Schmidt,

Tieto ocenenia boli vytvorené ako súčasť záväzku prijatého v akčnom pláne rozvoja ekologickej poľnohospodárskej výroby, ktorý vypracovala Európska komisia, pričom cieľom je uznať excelentnosť v ekologickom potravinovom reťazci od poľnohospodárov až po reštaurácie. (ks)

Na svojom septembrovom plenárnom zasadnutí prijal EHSV stanovisko z vlastnej iniciatívy o technológiách na dekarbonizáciu priemyslu EÚ.

V európskom klimatickom predpise sa stanovil ambiciózny cieľ zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030 a potvrdil cieľ dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu. V záujme splnenia týchto cieľov bude potrebné zaviesť technológie na odstraňovanie oxidu uhličitého. Tieto technológie sú na dosiahnutie cieľov Parížskej dohody tým potrebnejšie, čím rýchlejšie a prísnejšie sa pristupuje k znižovaniu emisií skleníkových plynov.

„Dekarbonizácia si v nasledujúcich 30 rokoch bude vyžadovať hĺbkovú transformáciu priemyselných činností,“ upozornil spravodajca stanoviska Andrés Barceló Delgado. „Hoci mnohé technológie s nízkymi emisiami už existujú, pokrok v tejto oblasti je stále nedostatočný. Na rozšírenie a rozsiahle zavedenie týchto prelomových technológií budeme potrebovať ambiciózne technologické plány a EÚ musí podporovať inovácie prostredníctvom fondov v oblasti klímy a inovácie.“

Podľa toho, kedy sa tieto technológie zavedú, môžu slúžiť na dva rôzne ciele: 1) urýchliť dosiahnutie čistých nulových emisií kompenzáciou emisií z odvetví, kde sa ťažšie znižujú, a tým zvýšiť pravdepodobnosť, že sa nepresiahnu stanovené limity nárastu teploty, alebo 2) znížiť globálne otepľovanie pod tieto limity po ich dočasnom prekročení.

„Na zelenú transformáciu v priemysle je preto nevyhnutný rozvoj technológií spolu so vzdelávaním a rekvalifikáciou pracovnej sily. Sociálny dialóg na všetkých úrovniach – európskej, národnej aj regionálnej – by mal pomáhať zvyšovať povedomie, akceptáciu a podporu pre zelenú a spravodlivú transformáciu tohto odvetvia. Budovanie kapacít a projekty na vymedzenie kľúčových zručností budú nevyhnutné na to, aby sa zabezpečila účinná transformácia priemyslu, pri ktorej sa na nikoho nezabudne,“ zdôraznila spolupravodajkyňa stanoviska Monika Sitárová. (ks)

EHSV vo svojom nedávnom stanovisku podporil plán Európskej komisie REPowerEU, ktorý má EÚ pomôcť zaobísť sa bez ruského plynu a ropy. Upozornil však, že mnohým problémom, ktoré sa v súčasnosti naliehavo riešia, sa mohlo predísť alebo mohli byť menej závažné, keby sa už dávno zmenšila závislosť od energetického dovozu a dokončil trh s energiou, ako to EHSV už roky požaduje.

V stanovisku, ktoré bolo prijaté na septembrovom plenárnom zasadnutí a ktoré vypracovali Stefan Back, Thomas Kattnig a Lutz Ribbe, výbor zdôraznil, že ak sa nenájdu primerané riešenia, demokratický systém bude vzhľadom na kombinované hospodárske a sociálne dôsledky súčasnej krízy vystavený veľkému tlaku. Je nevyhnutné prijať okamžité opatrenia, ktoré zaistia bezpečnosť dodávok za „čo najprijateľnejšie“ ceny tak pre spotrebiteľov, ako aj pre priemysel, ktorých zasiahol súčasný dramatický nárast cien, inak začnú vznikať sociálne nepokoje.

EHSV zastáva názor, že plán REPowerEU je krokom správnym smerom, varuje však, že tieto núdzové opatrenia nesmú viesť k novým závislostiam a nemali by brániť úsiliu čo najskôr dosiahnuť klimatickú neutralitu.

Skôr než Komisia uzavrie partnerstvá s nedemokratickými alebo politicky nestabilnými krajinami, mala by vypracovať geopolitickú stratégiu energetického dovozu, v ktorej zohľadní aj naliehavé otázky v oblasti energetiky a klímy,

Výbor sa domnieva, že vzhľadom na naliehavú potrebu zaistiť dodávky je potrebná flexibilita, pokiaľ ide o dočasné využívanie fosílnych a nízkoemisných palív. (mp)

EÚ musí klimatickú krízu riešiť tromi prostriedkami: mobilizáciou financií, zapojením občanov a súkromného sektora a silným politickým vedením. To je hlavné posolstvo stanoviska EHSV z vlastnej iniciatívy, ktoré bolo prijaté na septembrovom plenárnom zasadnutí.

V stanovisku, ktoré vypracovali Thomas Kattnig a Lutz Ribbe sa uvádza, že na to, aby EÚ uspokojila rastúci dopyt po elektrine a dosiahla klimatické ciele, musí viac investovať do inteligentných energetických systémov a systémov získavania energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj do infraštruktúry na uskladňovanie, a že každý musí prispieť svojím dielom.

Podľa federácia európskeho elektroenergetického priemyslu Eurelectric sa investície EÚ do elektrizačnej sústavy musia zdvojnásobiť na 55 miliárd EUR ročne a prostriedky na budovanie kapacít v oblasti čistej výroby energie zvýšiť na 75 miliárd EUR ročne.

„Na to, aby sme splnili ciele v oblasti transformácie energetiky a klimatické ciele, potrebujeme rozsiahle verejné investície. Je to nevyhnutné, ak chceme zaručiť bezpečnosť dodávok, odstrániť energetickú chudobu, zachovať prijateľné ceny a vytvárať pracovné miesta,“ zdôraznil Thomas Katting.

EHSV so zreteľom na budúcu organizáciu energetických systémov a infraštruktúry podporuje zámer Komisie zlepšiť koncepciu trhu s elektrickou energiou a jednoznačne sa zasadzuje za také hodnotenia trhu, pri ktorých sa analyzuje správanie všetkých potenciálnych účastníkov. Lutz Ribbre upozornil, že „v záujme navrhnutia dobre fungujúceho energetického trhu je kľúčové, aby Komisia posúdila výhody a nevýhody verejného a súkromného vlastníctva a/alebo súkromného financovania energetickej infraštruktúry“.

EHSV odporúča, aby sa investície do infraštruktúry financovali zdaňovaním neočakávaných ziskov energetických spoločností a aby sa na všetky projekty spojené s energetickou nezávislosťou uplatňovalo tzv. zlaté pravidlo. (mp)

EHSV v diskusii s podpredsedom Komisie Margaritisom Schinasom na svojom septembrovom plenárnom zasadnutí vyzval Komisiu, aby bola ambiciózna pri vykonávaní novej európskej stratégie v oblasti starostlivosti. EHSV upriamil pozornosť na zdravotníckych pracovníkov a ich zručnosti, vzdelávanie a pracovné podmienky a vyzdvihol budovanie dôvery ako predpoklad úspechu európskeho priestoru pre zdravotné údaje.

EHSV na svojom plenárnom zasadnutí 22. septembra usporiadal diskusiu o iniciatívach v rámci politiky EÚ v oblasti zdravia, do ktorej sa zapojil aj podpredseda Európskej komisie a komisár pre podporu európskeho spôsobu života Margaritis Schinas.
Predsedníčka EHSV Christa Schweng uviedla, že „EHSV podporuje všetky iniciatívy EÚ na vytvorenie európskej zdravotnej únie a zvýšenie odolnosti a pripravenosti na akékoľvek budúce hrozby“.

„Sme odhodlaní ukázať, že zdravie nie je len oblasť politiky, ale že nás definuje ako takých. Je to súčasť modelu otvorenej spoločnosti, s ktorou sa stotožňujeme, súčasť nášho európskeho spôsobu života,“ zdôraznil komisár Schinas.

EHSV ako prvá inštitúcia EÚ, ktorá vyzvala na vytvorenie európskej zdravotnej únie, prijal stanoviská k dvom nedávnym iniciatívam Komisie v oblasti zdravia, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby každý Európan mal prístup k cenovo dostupnej a vysokokvalitnej zdravotnej starostlivosti.

V stanovisku o európskom priestore pre zdravotné údaje EHSV ocenil príslušný legislatívny návrh ako vynikajúcu príležitosť na podporu jednotlivcov pri prístupe k ich osobným zdravotným údajom a kontrole nad nimi. Takisto odobril rozsiahlu verejnú komunikačnú kampaň s cieľom pomôcť ľuďom pochopiť výhody zdieľania údajov a získať dôveru v systém.

„Dôvera bude mať zásadný význam. Občania musia mať dobrý pocit z využívania svojich údajov, a to tak z hľadiska zlepšenia verejných služieb, ako aj z hľadiska možného využitia týchto údajov na boj proti chorobám a vývoj inovatívnych riešení výskumnými pracovníkmi,“ uviedol spravodajca stanoviska Gonçalo Lobo Xavier.

EHSV tiež prijal stanovisko na tému Stratégia pre pracovnú silu v zdravotníctve a starostlivosť, v ktorom vyzval na vytvorenie ambicióznej stratégie v oblasti starostlivosti zameranej na ľudí, ktorá by mohla zlepšiť zdravotnú a dlhodobú starostlivosť v celej EÚ a zabezpečiť rovnaké normy kvality vo všetkých členských štátoch, ako aj vo všetkých regiónoch v každej krajine. Navrhuje zaviesť Európsku záruku starostlivosti s cieľom zabezpečiť, aby mal každý, kto žije v EÚ, prístup k cenovo dostupným službám zdravotnej a opatrovateľskej starostlivosti.

„Systém starostlivosti je zaťažkávajúcou skúškou nášho európskeho spôsobu života, ktorý musí byť sociálne spravodlivý a inkluzívny,“ uviedla spravodajkyňa stanoviska Zoe Tzotze-Lanara.

Spoluspravodajca Danko Relić zdôraznil potrebu vzdelanej, kvalifikovanej a motivovanej pracovnej sily v oblasti zdravotnej starostlivosti. „Zdravotníci musia mať dobré pracovné podmienky. Musia byť primerane platení a mať dôstojný pracovný čas, musia mať dobrú rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom a záruky, pokiaľ ide o ich zdravie a bezpečnosť pri práci,“ zdôraznil Danko Relić. (ll)

EHSV vo svojom nedávnom stanovisku vyzýva EÚ a členské štáty, aby zaviedli naliehavé opatrenia na predchádzanie energetickej chudobe a na boj proti nej, keďže počet domácností EÚ, ktoré nie sú schopné vykurovať svoje domovy, pravdepodobne vzrastie a ročná miera inflácie energie presahuje 40 %.

EHSV nalieha na Európsku úniu (EÚ) a členské štáty, aby bolo pre ne absolútnou prioritou zaistiť rovnaký prístup k energii a bezpečnosť dodávok energie za prijateľné ceny.

Výbor vo svojom stanovisku Boj proti energetickej chudobe a odolnosť EÚ prijatom na septembrovom plenárnom zasadnutí uznáva dôležitosť, aká sa energetickej chudobe pripisuje v nedávnych iniciatívach Európskej komisie, ako je balík Fit for 55, v rámci vykonávania Európskej zelenej dohody a iniciatívy „vlna obnovy“. EHSV však varuje, že bez rýchleho vykonávania, pevných záväzkov a konkrétnych opatrení členských štátov tieto iniciatívy nebudú postačovať na riešenie súčasnej krízy.

Ako uviedol spravodajca stanoviska Ioannis Vardakastanis, „na úrovni EÚ by mal existovať spoločný prístup k chápaniu energetickej chudoby a riešeniu tohto problému“. „A tento prístup môže viesť k spoločnej definícii. Zároveň by sme mali ponechať na každý členský štát, aby našiel riešenia šité na mieru. Členské štáty musia zabezpečiť, aby najzraniteľnejšie osoby nezostali bez podpory.“
Vnútroštátne opatrenia na zmiernenie negatívnych účinkov rastúcich cien na najzraniteľnejších spotrebiteľov by mali zahŕňať priamu finančnú podporu a sociálne politiky, resp. stimuly a podporu znižovania spotreby energie v závislosti od vnútroštátnych a miestnych osobitostí.

V záujme skutočne holistického prístupu vyzval EHSV na vytvorenie širokej a ambicióznej politickej koalície na odstránenie energetickej chudoby, pričom príslušné opatrenia by sa ďalej rozvíjali v rámci stratégie EÚ. Jej cieľom by bolo obmedziť do roku 2030 energetickú chudobu na minimum a úplne ju odstrániť v dlhodobom horizonte.
Do koalície by okrem inštitúcií EÚ mali byť zapojené aj organizácie občianskej spoločnosti vrátane organizácií zastupujúcich obyvateľov, ktorí sú najviac ohrození energetickou chudobou. Miestne a regionálne samosprávy by mali byť taktiež zapojené.

EHSV takisto zdôraznil, že je dôležité investovať do energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti, ako aj do rozsiahlej obnovy budov. Členské štáty by v spolupráci s miestnymi a regionálnymi samosprávami mali uprednostniť hĺbkovú obnovu, ktorá by viedla k úsporám energie nad 60 %. Je zrejmé, že na to je potrebný veľký objem súkromných investícií. (ll)

EHSV sa nedávno pozitívne vyjadril o usmerneniach Európskej komisie pre politiky zamestnanosti členských štátov a označil ich za vhodné, keďže sa zaoberajú najnaliehavejšími problémami na trhu práce.

V stanovisku prijatom na septembrovom plenárnom zasadnutí EHSV upozorňuje, že čoraz neistejšia geopolitická situácia, ktorá pravdepodobne negatívne ovplyvní hospodárstvo EÚ, spôsobí vysokú infláciu a recesiu a zníži kúpnu silu, si vyžaduje rozhodné opatrenia členských štátov, ktoré by sa mali usilovať o skutočne integrovaný jednotný trh a pomôcť malým a stredným podnikom rozširovať sa.

„Keďže nedostatok pracovnej sily opäť rastie, treba zaviesť účinné opatrenia na povzbudzovanie sociálnych partnerov, aby pracovali na uspokojovaní potreby zručností na národnej úrovni opatreniami prispôsobenými jednotlivým odvetviam a miestnym podmienkam. Nadobúdanie príslušných zručností a kompetencií je čoraz dôležitejšie pre pracovníkov aj podniky,“ uviedla na plenárnom zasadnutí spravodajkyňa stanoviska Marija Minčeva.

Podľa EHSV by sociálni partneri mali zohrávať väčšiu úlohu pri navrhovaní a zavádzaní reforiem a politík v oblasti zamestnanosti, sociálnych vecí a ekonomiky vrátane budovania svojich kapacít.

Výbor vo svojom stanovisku poukazuje na to, že jednou z hlavných výziev je znížiť mieru ekonomickej nečinnosti a že cielená podpora je dôležitá, najmä pre dlhodobo nezamestnaných. V stanovisku sa venuje osobitná pozornosť aj chudobe zamestnaných osôb a potrebe politických nástrojov, ako sú dôstojné mzdy vrátane primeraných minimálnych miezd a dobre navrhnutých dočasných finančných stimulov sprevádzaných cielenými a účinnými kvalifikačnými a rekvalifikačnými opatreniami.

Posilniť by sa mali aj politiky na podporu mladých ľudí, osôb so zdravotným postihnutím a iných zraniteľných skupín na trhu práce.
V roku 2022 Komisia navrhla niekoľko zmien politík zamestnanosti členských štátov. Odrážajú nedávne iniciatívy a dopĺňajú sa nimi nové prvky súvisiace s ruskou inváziou na Ukrajinu. EHSV víta zameranie Komisie na prostredie po pandémii covidu-19, ktoré má zabezpečiť udržateľný rast.

Revidované usmernenia sa zameriavajú na rôzne oblasti vrátane zvyšovania dopytu po pracovnej sile, zlepšovania prístupu k zamestnaniu a celoživotného získavania zručností a kompetencií, zlepšovania fungovania trhov práce a účinnosti sociálneho dialógu a podpory rovnakých príležitostí pre všetkých. (ll)