EHSV info: Pred niekoľkými rokmi ste začali pracovať s témou Ukrajiny vo filme „Winter on Fire: Ukraine's Fight for Freedom“, ktorý bol nominovaný na Oscara, a teraz sa k nej vraciate v novom filme „Freedom on Fire: Ukraine's Fight for Freedom“. Ide o druhú časť toho príbehu?
Jevgen Afinejevskyj: „Winter on Fire“ bola mierová kampaň. Vo februári 2022 som ako filmový tvorca cítil naliehavú potrebu vrátiť sa k tomuto príbehu a ukázať kontinuitu v podobe súčasnej vojny. Nepovedal by som teda, že „Winter on Fire“ je pokračovaním. Spája udalosti od Majdanu až po súčasnú situáciu. Viete, táto vojna prebieha už osem rokov. Je to boj za dôstojnosť, slobodu a ľudské práva.
Čo Vás viedlo k tomu, aby ste natočili ten prvý film o Ukrajine?
Povedal by som, že Majdan a objavovanie odvahy ukrajinského ľudu, ktorý sa postavil za svoje práva a presvedčenie, za nezávislú budúcnosť Ukrajiny ako zjednotenej krajiny patriacej do rodiny slobodných európskych národov. Práve toho som bol svedkom a to ma opäť viedlo minulý rok k tomu, aby som si znova vybral tento príbeh a vytvoril z neho ságu.
Máte nejaký mimoriadne pozoruhodný príbeh zo svojich skúseností s Ukrajincami v teréne, o ktorý by ste sa s nami chceli podeliť?
Je ich tak veľa. Mám však jeden, ktorý rozprávam, keď počujem, ako ľudia vravia, že nemôžeme zmeniť históriu. Keď som bol počas tej studenej zimy na prelome rokov 2013 a 2014 na Majdane, videl som plagát s veľkou kvapkou vody a nápisom: „Každý z nás je kvapkou vody, spolu tvoríme oceán“. Bol som svedkom toho, ako sa ukrajinský ľud zjednotil a ukázal vláde, že má názory, moc a vôľu zmeniť svoje národné dejiny. A to aj robí. V priebehu 93 dní ľudia z rôznych sociálnych skupín, bohatí či chudobní, mladí aj starí, dosiahli svoje ciele spoločným konaním a vzájomným rešpektom. Domnievam sa, že v súčasnosti je dôležité, aby sme boli jednotní.
Ako by podľa Vášho názoru mala EÚ a európske krajiny pomôcť Ukrajincom v tejto vojne?
EÚ znamená jednotu, zjednotenie. Myslím si, že práve teraz musíme zabrániť vypuknutiu tretej svetovej vojny. Čím skôr si to uvedomíme, tým skôr sa svet zjednotí. Ukrajinci nežiadajú ľudí z iných krajín, aby prišli bojovať, ale aby im pomohli túto vojnu vyhrať. A je úžasné pozorovať ako sa zomkol svet, ako sme sa my všetci zomkli okolo Ukrajiny v úsilí zastaviť túto vojnu.
Tento film ste venovali novinárom, ktorí „dnes riskujú svoje životy“. Sú reportéri a aktivisti vo vojnových časoch dôležití?
Toto venovanie som vyjadril vo svojom prvom filme a naďalej ho opakujem, pretože niektorí z novinárov, s ktorými som pracoval v teréne, už nie sú medzi nami. Štatistiky ukazujú, že mnohí novinári, ukrajinskí filmári a reportéri zahynuli už v prvých mesiacoch vojny, ktoré boli najkrutejšie. Nebojuje sa však len v teréne, ale aj v médiách. Hlavnou zbraňou je propaganda. Ako vraj povedal Joseph Goebbels: „Lož treba len dostatočne často opakovať. Potom jej ľudia uveria.“
Ruská agresia voči Ukrajine sa deje doslova na prahu Európy a má veľký vplyv na európske krajiny. A čo USA? Ako ľudia reagujú tam? Angažujú sa nejako mimovládne organizácie a organizácie občianskej spoločnosti?
Americká vláda pomáha, ako môže, ale tu v Hollywoode sa o Ukrajine veľmi nehovorí. Niektoré siete ďalej prinášajú informácie o vojne, ale nie sú to hlavné médiá. Mimovládne organizácie už od začiatku pomáhajú ľuďom na rôznych miestach, ale spoločnosť vo všeobecnosti sa tým nezaoberá. Tak to vo vojne chodí. Sústredíme sa na mnoho iných vecí a pre mňa ako filmového tvorcu je bolestivé vidieť, že sa natáča málo politických filmov. Zdá sa, že Hollywood sa snaží udržať si odstup od politických situácií. Keby však došlo k zásahu jadrovej elektrárne na Ukrajine, doplatíme na to všetci.
V roku 2017 ste tiež boli režisérom filmu „Cries from Syria“, čo je ďalší film o vojne a konflikte. Čo vás viedlo k natočeniu tohto dokumentárneho filmu? Podarilo sa Vám upriamiť pozornosť na túto tragédiu?
Filmom „Cries from Syria“ som chcel ukázať, čo sa deje v Sýrii už od začiatku obrovskej utečeneckej krízy. Mnohí z tých, ktorých som vo filme zachytil, sú už mŕtvi. To isté platí aj pre filmy o Ukrajine. Skúsil som svetu vysvetliť, že nejde o miestny konflikt, ale o vojnu. Tiež som sa pokúsil spojiť aktivistov a dobrovoľníkov, ale čo je najdôležitejšie, skontaktovať novinárov s novinárom v prvej línii, ktorý je hlavným hrdinom filmu. V mojom poslednom filme som ukázal najdôležitejšiu vec – mediálnu vojnu. Strávil som totiž veľa času v rôznych mestách a v mediálnej sfére, aby som poukázal na to, čo je propaganda. Povedal by som, že mojim cieľom je vyrozprávať dôležité aktuálne príbehy a umožniť tým, ktorí ich prežívajú, aby sa mohli nahlas a jasne vyjadriť, aby poučili svet a vyzvali k činom. Každý film sa riadi troma A: agitácia, aktivizmus a akcia.
Máte pocit, že ste Vašimi filmami dosiahli svoje ciele?
Áno, mám. Myslím si, že toto je to, čo ma nabáda pokračovať. Videl som, aké reakcie moje filmy vyvolali a aké politické kroky podnietili. Všimol som si, že ľudia, ktorí videli moje filmy o Sýrii a Ukrajine, sa zmenili. Počas diskusií sa diváci zakaždým pýtajú: „Povedzte, ako môžeme pomôcť? Čo môžeme urobiť? Túto otázku počujem takmer vždy. Je to skutočne inšpirujúce a veľmi ma to teší.
Aký bude Váš ďalší projekt? Rozmýšľate už nad niečím?
Momentálne nie. V prvom rade musíme túto vojnu zastaviť. Pretože ak sa táto vojna rozrastie, filmoví tvorcovia už nebudú potrební a nebude ani žiadny Hollywood. Túto hybridnú vojnu na Ukrajine a v médiách môžeme vyhrať len vtedy, ak sa zjednotíme, pretože propaganda a klamstvá môžu ľahko prekročiť hranice EÚ alebo USA. Nepotrebujú víza. Putujú voľne a na to všetci v Hollywoode, Amerike a na celom svete zabúdajú.
Upútavka na film Freedom on Fire.
Viac sa o filme dozviete na tomto odkaze.
