EHSV info

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) zaujal rázny postoj k porušovaniu zásad právneho štátu v EÚ a zasadzuje sa za to, aby Rada Európskej únie a Európska komisia ukladali vysoké odrádzajúce sankcie členským štátom, ktoré systematicky nedodržiavajú zásady právneho štátu spôsobom ohrozujúcim rozpočet EÚ.

V stanovisku z vlastnej iniciatívy na tému Právny štát a Fond obnovy, ktoré bolo prijaté na plenárnom zasadnutí 20. januára, EHSV uvítal nariadenie EÚ 2020/2092, ktoré Komisii umožňuje ukladať finančné sankcie za systematické nedostatky v oblasti právneho štátu v danom členskom štáte EÚ, a vyzval na prísnejšie uplatňovanie tohto nariadenia vo všetkých oblastiach relevantných pre rozpočet.

„Právny štát je nevyhnutným základom demokratickej, pluralitnej spoločnosti v Európe a podmienkou ďalšej existencie EÚ,“ uviedol spravodajca Christian Bäumler.

Na to, aby bolo možné riešiť systematické porušovanie zásad právneho štátu, by mala EÚ podľa EHSV využiť všetky druhy sankcií, ako je postup v prípade nesplnenia povinnosti podľa článku 263 ZFEÚ alebo postup podľa článku 7 ZEÚ.

EHSV sa domnieva, že systematické nedostatky v dodržiavaní zásad právneho štátu v danom členskom štáte EÚ vždy oslabujú alebo prinajmenšom vážne ohrozujú vykonávanie programov financovaných zo strany EÚ, a tým aj ochranu rozpočtu EÚ. Je preto nevyhnutné, aby všetci príjemcovia platieb z rozpočtu Únie podliehali príslušným pravidlám transparentnosti a vedeli v plnom rozsahu preukázať, na čo boli tieto prostriedky použité.

V národných plánoch obnovy a odolnosti by sa mali rovnako stanoviť opatrenia, ktoré prijmú príslušné vlády na posilnenie právneho štátu.
Väčšina národných plánov, ktoré boli doteraz predložené, však obsahuje málo iniciatív v tejto oblasti. EHSV považuje za poľutovaniahodné, že Komisia pri posudzovaní týchto plánov neprikladala dostatočný význam právnemu štátu.

Výbor vo svojom stanovisku vyzýva všetky členské štáty, aby sa zapojili do posilnenej spolupráce s Európskou prokuratúrou a požaduje, aby sa táto spolupráca stala predpokladom účasti na programoch financovaných zo strany EÚ. Táto spolupráca už začína prinášať výsledky a z dlhodobého hľadiska môže prispieť k výraznému zlepšeniu cezhraničného trestného stíhania. (ll)

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) privítal vyhlásenie roka 2022 za Európsky rok mládeže, domnieva sa však, že táto iniciatíva by mala prekročiť rámec jednoduchých propagačných činností. Mala by prispieť k stratégii EÚ pre mládež prostredníctvom jasných plánov a záväzkov zameraných na dosiahnutie hmatateľných výsledkov pre všetkých mladých Európanov.

EHSV diskutoval o Európskom roku mládeže 2022 na svojom januárovom plenárnom zasadnutí, na ktorom sa zúčastnili:Anne Kjær Bathel zastupujúca program European Young Leaders, Joe Elborn, generálny tajomník Európskeho fóra mládeže, a Miriam Teuma, predsedníčka Európskeho riadiaceho výboru pre mládež Rady Európy.

„Je veľmi dôležité, aby bol názor mladých ľudí zohľadnený pri príprave súčasných a budúcich politických opatrení,“ uviedla predsedníčka EHSV Christa Schweng. „Mládež predstavuje budúcnosť, a preto je jej zapojenie a investície do nej nevyhnutné na budovanie stabilných, mierových a udržateľných spoločností a rozvoj politík, ktoré spĺňajú potreby mladších generácií.“

EHSV má jedinečnú pozíciu na prácu a nadviazanie kontaktov so sieťami mladých ľudí a je pripravený a ochotný zohrávať vedúcu úlohu počas Európskeho roka mládeže, pričom bude vychádzať zo svojich úspešných iniciatív, ako napríklad Vaša Európa, váš názor, okrúhle stoly mládeže o klíme a udržateľnosti a Európsky samit mládeže o klíme, ktorý organizuje začiatkom leta.

EHSV sa teší na zapojenie do aktivít organizovaných v rámci Európskeho roka mládeže 2022. Tento rok musí priniesť konkrétne výsledky pre mladých ľudí v Európe v oblastiach politiky, ktoré majú vplyv na ich život. (ks)

Obnova, posilnenie a pocit spolupatričnosti sú tri hlavné ciele francúzskeho predsedníctva Rady EÚ, s ktorými sa EHSV stotožňuje a podporuje ich, ako to jasne uviedla jeho predsedníčka Christa Schweng na plenárnom zasadnutí 19. januára 2022 v prejave adresovanom francúzskemu štátnemu tajomníkovi pre európske záležitosti Clémentovi Beaunovi.

„Pri podhľade na vaše priority – zvrchovanejšia Európa, nový európsky model rastu a humánnejšia Európa – s radosťou konštatujem, že mnohé sú veľmi podobné prioritám EHSV,“ uviedla Christa Schweng a pritom vyzdvihla odhodlanie EHSV a jeho príspevok k formovaniu odolnej, silnej, udržateľnej a inkluzívnej Európy.

Clément Beaune zdôraznil, že francúzske predsedníctvo sa zapojí do budovania Európy zajtrajška, pričom métou bude rok 2030, a pomôže pripraviť pôdu pre rozsiahle zmeny v oblasti hodnôt, investícií, mládeže, kultúry a zdravia. Osobitný dôraz bude klásť na presadzovanie hodnôt, ktoré nás všetkých spájajú, a to na zásady právneho štátu a demokratické hodnoty. Tieto hodnoty sa však v posledných rokoch oslabili – možno preto, že sme ich vnímali ako samozrejmosť. „Chceme posilniť pocit spolupatričnosti a presadzovať naše hodnoty. Tento politický projekt sa nepodarí dosiahnuť, ak nebude spočívať na európskej identite, ktorá presahuje naše národné identity,“ doplnil.

V súvislosti s blížiacim sa ukončením Konferencie o budúcnosti Európy predsedníčka Schweng dodala: „Ako zástupca európskej organizovanej občianskej spoločnosti vám EHSV môže byť v tejto citlivej záverečnej fáze najlepším spojencom. Najdôležitejšie bude dosiahnuť hmatateľné výsledky a následne prijať transparentné opatrenia. Ľudia potrebujú transparentnosť a musia vidieť, že EÚ svoje sľuby plní. Úloha francúzskeho predsedníctva bude mať preto zásadný význam pre úspech konferencie, ako aj v úsilí prinavrátiť EÚ jej občanom.“

Clément Beaune prisľúbil, že na Konferencii o budúcnosti Európy sa predložia konkrétne návrhy, ktoré „sa budú musieť urýchlene realizovať, pretože konferencia nemôže byť umelým procesom, ale jej cieľom je položiť základy skutočnej reformy“. (mp)

EHSV je pevne presvedčený, že do vypracovávania politík EÚ by sa mal začleniť model starostlivosti o odkázané staršie osoby. Podľa prognóz by sa mal totiž podiel obyvateľstva vo veku nad 80 rokov do roku 2050 viac než zdvojnásobiť.

Pandémia odhalila nedostatky v tejto oblasti, a EHSV preto považuje iniciatívu Komisie vytvoriť novú európsku stratégiu starostlivosti za krok správnym smerom. Avšak možnosť vyjadriť sa k nej by mali mať aj poradné orgány a európske organizácie občianskej spoločnosti zastupujúce staršie osoby.

EHSV vo svojom stanovisku z vlastnej iniciatívy na tému Nový model starostlivosti o staršie osoby: ponaučenie z pandémie ochorenia COVID-19, ktoré bolo prijaté na januárovom plenárnom zasadnutí, preskúmal rôzne modely dlhodobej starostlivosti o osoby staršie ako 65 rokov, ktoré stratili samostatnosť a sú odkázané na ústavnú starostlivosť.

Spravodajca stanoviska Miguel Ángel Cabra de Luna v tejto súvislosti uviedol, že „starostlivosť o všetky staršie osoby musí byť základom politík EÚ, ktoré sa spájajú s dodržiavaním akčného plánu Európskeho piliera sociálnych práv.“

EHSV navrhol vytvoriť európske stredisko pre monitorovanie starostlivosti o staršie osoby, ktoré by mohlo zozbierať dostatočné štatistické údaje, porovnávať osvedčené postupy medzi rôznymi modelmi v jednotlivých štátoch, identifikovať štrukturálne nedostatky vnútroštátnych systémov, poskytovať technickú podporu s cieľom umožniť prijatie politických usmernení na európskej úrovni a pomáhať pri vykonávaní akčného plánu na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv.

EHSV vo svojom stanovisku vyzval, aby sa vyhlásil Európsky rok seniorov ako forma uznania základných práv starších osôb a ocenenia ich prínosu pre spoločnosť, ako sa uvádza v článku 25 Charty základných práv EÚ.

Počas pandémie sa práva a potreby starších ľudí zohľadňovali len čiastočne, pričom sa odhalili koncepčné, štrukturálne a funkčné nedostatky modelov starostlivosti o staršie osoby. V širšom kontexte sa v dôsledku tejto situácie ešte väčšmi upriamila pozornosť na to, že starnutie obyvateľstva predstavuje pre EÚ a jej členské štáty kľúčovú strategickú výzvu. (at)

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) vo svojom stanovisku na tému Sociálny dialóg ako nástroj na zlepšenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci uviedol, že napriek zmenám v spojitosti s rizikami hroziacimi pri práci v dôsledku jej digitalizácie, ktoré viedli k prudkému nárastu stresu a prípadom vyhorenia alebo k ergonomickým zraneniam, ako aj k miernemu poklesu počtu pracovných úrazov, sociálny dialóg je naďalej hlavným nástrojom presadzovania bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Opatrenia v oblasti BOZP realizované prostredníctvom sociálneho dialógu nielen pozitívne prispievajú k zdraviu pracovníkov, no môžu zlepšiť aj ziskovosť podnikov a znižujú náklady na zdravotnú starostlivosť a mieru absencií. Spravodajkyňa pre stanovisko Franca Salis-Madinier uviedla, že náklady podniku na pracovné úrazy a choroby z povolania sa odhadujú na 476 miliárd EUR alebo 3,3 % HDP EÚ.

Kvalita sociálneho dialógu sa však v jednotlivých členských štátoch líši, v dôsledku čoho niekedy v EÚ dochádza k nerovnomernému uplatňovaniu autonómnych dohôd uzavretých sociálnymi partnermi v oblasti BOZP.

Európsky sociálny dialóg by sa mal podľa EHSV posilniť, aby sa zabezpečila jednotná ochrana všetkých pracovníkov v EÚ.  
Európska komisia by preto mala stanoviť jasné kritériá s cieľom zabezpečiť, aby sa dohody podpísané sociálnymi partnermi vykonávali vo všetkých členských štátoch, najmä so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora EÚ, v ktorom sa uvádza, že Komisia nie je povinná reagovať na žiadosti sociálnych partnerov týkajúce sa vykonávania dohôd.

Stanovenie všeobecných usmernení v oblasti BOZP si však okrem efektívneho sociálneho dialógu vyžaduje aj pevný regulačný rámec. Dohody, ktoré sa na žiadosť oboch signatárov pretavia do smerníc Rady, sa zdajú byť účinnejšie, pretože zaručujú konkrétne akčné plány v členských štátoch.
EHSV preto požaduje nové usmernenia pre teleprácu, ambicióznejší postoj k boju proti rakovine a smernice EÚ o muskuloskeletálnych poruchách a psychosociálnych rizikách, ktoré sa stávajú hlavnou pracovnou hrozbou pre európskych pracovníkov.

Skupina Zamestnávatelia v EHSV predložila k stanovisku niekoľko pozmeňovacích návrhov, pričom vyjadrila svoj nesúhlas, najmä pokiaľ ide o výzvy na prijatie nových regulačných opatrení a napríklad o navrhované opatrenia EÚ v oblasti muskuloskeletálnych porúch a psychosociálnych rizík. Taktiež predložila pozmeňovacie návrhy k návrhu nových usmernení pre teleprácu.
Stanovisko, o ktorého vypracovanie požiadalo francúzske predsedníctvo Rady EÚ, bolo prijaté na januárovom plenárnom zasadnutí EHSV 172 hlasmi za, pričom 32 členovia hlasovali proti a 70 sa hlasovania zdržali. (ll)
 

EHSV vyzval na vytvorenie funkcie osobitných ombudsmanov s cieľom pomôcť MSP v Európe riešiť ich záležitosti týkajúce sa financií a finančnej pomoci. Výbor tiež zdôrazňuje, že musí existovať politická vôľa na to, aby MSP mali podporu pri využívaní umelej inteligencie.

EHSV na svojom januárovom plenárnom zasadnutí prijal dve správy, ktoré sa zaoberajú niektorými z najpálčivejších problémov ovplyvňujúcich MSP.

EHSV vo svojom stanovisku na tému Stratégia pre MSP novej generácie – zlepšiť efektívne a rýchle zavádzanie do praxe zdôrazňuje, že prístup k úverom, likvidita, peňažné toky a platby sú pre MSP veľkou prekážkou, najmä v kontexte ochorenia COVID-19, a preto navrhuje vytvoriť sieť ombudsmanov, ktorí by sa zaoberali otázkami týkajúcimi sa financií a finančnej pomoci s cieľom:

– podporiť prístup MSP k finančným prostriedkom;
– preskúmať, či a ako sprostredkovateľské banky využívajú finančné nástroje na to, aby oslovovali MSP, ktoré najviac potrebujú finančné zdroje ;
– urovnávať spory medzi MSP a poskytovateľmi financovania a finančnej pomoci.

EHSV tiež navrhuje:

– vytvoriť pracovnú skupinu pre likviditu MSP na monitorovanie nových opatrení Európskej komisie s cieľom zlepšiť krátkodobú likviditu mikropodnikov a MSP;

– zaviesť jednohárkový formulár žiadosti s cieľom odbremeniť podniky s obmedzenými ľudskými zdrojmi a malým tímom právnych odborníkov, ktoré chcú požiadať o poskytnutie finančných prostriedkov EÚ;

– poskytovať viac príležitostí pre MSP uchádzať sa o verejné zákazky v členských štátoch a získavať ich.

EHSV vo svojom stanovisku na tému Rozvoj umelej inteligencie v európskych mikropodnikoch a malých a stredných podnikoch zdôrazňuje, že na prekonanie prekážok, ktoré stoja v ceste mikropodnikom a MSP, je potrebná silná politická vôľa.

Na vybudovanie dôvery je potrebná politická vôľa a taktiež sociálni partneri, obchodné komory a profesijné združenia, ktoré rozptýlia obavy mikropodnikov a MSP v praxi.

EHSV navrhuje prijať súbor opatrení, ktoré si tiež vyžadujú trvalú politickú vôľu, a to v prvom rade:

– využívať vzdelávanie a odbornú prípravu na podporu všeobecného ovládania umelej inteligencie;
– zabezpečiť, aby MSP mali bezproblémový prístup k verejnému aj súkromnému financovaniu pre umelú inteligenciu;
– celoplošne zaistiť infraštruktúru a spojenia;
– podporovať zvyšovanie povedomia o otázkach týkajúcich sa kybernetickej bezpečnosti;
– v čo najväčšom rozsahu šíriť najlepšie postupy a úspešné príbehy. (dm)

Na to, aby sociálne hospodárstvo mohlo ďalej rásť, potrebuje nové finančné nástroje nad rámec stimulov z verejných programov, zdôrazňuje EHSV vo svojej novej správe, kde okrem iného požaduje, aby sa zabezpečila finančná odborná príprava na podporu súkromného financovania.

Sociálne hospodárstvo bude môcť prilákať dostatočné investície len vtedy, ak budú k dispozícii cielené finančné nástroje, ktoré zaistia rovnováhu medzi sociálnym dosahom, prijateľnou návratnosťou pre investorov a primeraným rizikom pre sociálne podniky, zdôrazňuje EHSV v stanovisku, ktoré prijal v januári tohto roku.

Spravodajca stanoviska Giuseppe Guerini v tejto súvislosti uviedol: „Je naozaj potrebné uľahčiť spojenie medzi oblasťou súkromných investícií a sociálnym hospodárstvom. Myslíme si, že finančné subjekty príliš často považujú organizácie sociálneho hospodárstva za vysoko rizikové len preto, lebo ich posudzujú pomocou nástrojov, ktoré sa bežne používajú na posudzovanie iných typov podnikov.“

Investície so sociálnym vplyvom by mali spĺňať tieto kritériá:

•    mať jasný cieľ vytvárať sociálne účinky;
•    pomáhať podnikom, ktoré sú jednoznačne vymedzené ako podniky sociálneho hospodárstva;
•    určovať úrovne očakávania na základe spravodlivých, udržateľných a transparentných hospodárskych výnosov, aj keď budú nižšie ako priemerné trhové výnosy;
•   umožňovať opätovne investovať časť aktív do ďalších investícií zameraných na sociálne ciele;
•   mať merateľný vplyv;
•    byť v súlade s hodnotami podnikov, do ktorých sú investované.

Na preklenutie investičnej priepasti je nevyhnutné, aby mali zainteresované strany jedna o druhej spoľahlivé poznatky.  „Finanční aktéri potrebujú účinnejšiu pomoc, aby pochopili realitu sociálnych podnikov, a týmto podnikom treba zase pomôcť porozumieť svetu financií a jeho nástrojom,“ upozorňuje pomocná spravodajkyňa Marie Pierre le Breton.

V tomto ohľade môže byť užitočné aj šírenie osvedčených postupov, napríklad fínske centrum odborných znalostí pre investície s vplyvom alebo francúzske modely investovania založené na „úkolovej mzde“. Na posúdenie vplyvu sa však musia stanoviť celoeurópske ukazovatele. Tieto ukazovatele by mohli byť objektívne, ako sú vytvorené pracovné miesta, alebo subjektívne, ako je blaho komunity.

EHSV vo svojom stanovisku na tému Potravinová bezpečnosť a udržateľné potravinové systémy, ktoré bolo prijaté na plenárnom zasadnutí 19. januára 2022, sformuloval kľúčové opatrenia na podporu konkurencieschopnej a udržateľnej potravinárskej výroby v EÚ, zníženie závislosti od dovozu a zvýšenie bielkovinovej sebestačnosti EÚ.

Na to, aby bola komplexná potravinová politika pre európskych spotrebiteľov skutočne relevantná, je nevyhnutné zabezpečiť konkurencieschopnosť cien a kvality potravín udržateľne vyrábaných v EÚ. To znamená, že európske poľnohospodársko-potravinárske odvetvie musí byť schopné dodávať spotrebiteľom potraviny za ceny, ktoré budú zahŕňať zvýšené náklady na plnenie takých kritérií, ako je udržateľnosť, dobré životné podmienky zvierat, vyššie vstupné náklady, bezpečnosť potravín a ich výživová hodnota, ale zabezpečia aj primerané príjmy poľnohospodárov. Zároveň si musí dokázať zachovať svoje postavenie dodávateľa uprednostňovaného veľkou väčšinou spotrebiteľov.

Hoci Európska zelená dohoda ponúka prostredníctvom stratégie „z farmy na stôl“ a stratégie biodiverzity príležitosť na opätovné potvrdenie „sociálnej potravinovej zmluvy“ medzi EÚ a jej občanmi, treba ešte vykonať mnoho práce. „Komisia navrhuje príliš málo konkrétnych opatrení na posilnenie agropotravinárskeho odvetvia, zvýšenie príjmov poľnohospodárov a pracovníkov v tomto sektore a na podporu spravodlivých cien a hodnoty potravín,“ vyhlásil pomocný spravodajca Peter Schmidt.

Ako poznamenal spravodajca stanoviska Arnold Puech d’Alissac, „... medzi kľúčové nástroje na zabezpečenie konkurencieschopnosti európskych producentov patrí podpora otvorenej strategickej autonómie, zabezpečenie reciprocity obchodných noriem, podpora výskumu, rozšírenie digitalizácie, vývoj inovačných technológií a osív a uľahčenie prístupu poľnohospodárov k odbornej príprave v oblasti týchto nových technológií.“
Rozšírenie produkcie strukovín s vysokým obsahom bielkovín, ako aj olejnatých semien a olejových výliskov v EÚ by bolo pre európskych poľnohospodárov prínosom a malo by pozitívny vplyv na klímu, biodiverzitu a životné prostredie. (mr)

EÚ musí neustále prispôsobovať európsku dopravu súčasným a budúcim potrebám, najmä vzhľadom na zmeny dopytu po doprave a stúpajúci trend obratu námorných prístavov. Kľúčovými aspektmi musia byť pri tom multimodalita a inteligentná lodná doprava, ktoré pomôžu využiť výhody rôznych druhov dopravy s cieľom dosiahnuť čo najlepšie výsledky a zároveň zvýšiť bezpečnosť a znížiť environmentálnu záťaž.

To je hlavné posolstvo stanoviska, ktoré vypracoval Mateusz Szymański a ktoré bolo prijaté na januárovom plenárnom zasadnutí EHSV k oznámeniu Komisie na tému NAIADES III: Podpora nadčasovej európskej vnútrozemskej vodnej dopravy.

Spravodajca Szymański na okraj tejto schôdze poznamenal: „NAIADES III je dôležitým akčným plánom. EHSV podporuje úsilie o zvýšenie podielu vnútrozemskej vodnej dopravy (VVD) v rámci osobnej a nákladnej dopravy. V tejto oblasti existuje obrovský zatiaľ nevyužitý potenciál. Potrebná je politická vôľa a záväzok na mnohých úrovniach, aby sa zaviedli podporné opatrenia na rozvoj a údržbu infraštruktúry a podporu VVD ako profesijného sektora. Sieť TEN-T sa musí aktualizovať aj s cieľom reagovať na nové trendy v doprave.“ (mp)

V prieskumnom stanovisku na žiadosť francúzskeho predsedníctva Rady EÚ, EHSV vyzval Európsku komisiu, aby zvážila významné výhody, ktoré môžu najvzdialenejšie regióny priniesť pre budúcnosť Európy.

Komisia by mala prijať vhodné opatrenia, aby tieto regióny nezostali pozadu, pokiaľ ide o obnovu po pandémii COVID-19, či klimatickú, sociálnu a digitálnu transformáciu. EHSV navrhuje nové kroky v oblasti ich potravinovej a energetickej sebestačnosti, ekologickej transformácie, udržateľného cestovného ruchu, sociálneho začleňovania, účasti organizácií občianskej spoločnosti a zručností, ale aj v problematike zásobovania vodou a čistenia odpadových vôd.

„Najvzdialenejšie regióny by sa mali považovať za miesta na overovanie a propagovanie pokroku v globálnom meradle“, uviedol spravodajca Joël Destom.

„EHSV žiada zabezpečiť v najvzdialenejších regiónoch digitálne prístupy a do najbližších operačných programov zaradiť rozsiahle projekty budovania vodovodov a kanalizácií,“ dodal pomocný spravodajca Gonçalo Lobo Xavier. (tk)

EHSV prijal v januári 2022 stanovisko k odporúčaniam Európskej komisie o hospodárskej politike eurozóny na rok 2022 a zohľadnil v ňom aj súčasnú situáciu.

„Jednou z hlavných výziev pre hospodárstvo eurozóny je nájsť spôsob, ako sa vyrovnať s akumuláciou vysokých mier verejného dlhu a vysokou infláciou a ako pokračovať v transformácii smerom k ekologickému a digitálnemu hospodárstvu a súčasne venovať pozornosť sociálnej stabilite,“ vyhlásil spravodajca Juraj Sipko.

EHSV je toho názoru, že Pakt stability a rastu EÚ už nezodpovedá súčasným podmienkam. Projekt bankovej únie musí napredovať rýchlejšie a únia kapitálových trhov sa musí dokončiť. EHSV takisto znepokojuje prehlbovanie sociálnej nestability a požaduje nové, vhodnejšie ukazovatele nerovnosti a chudoby. (tk)

V stanovisku prijatom v januári 2022 EHSV privítal cieľ Európskej komisie objasniť a zaktualizovať existujúci rámec EÚ a štruktúrovať európske zdaňovanie tak, aby sa uprednostňovala energia získavaná z nefosílnych zdrojov.

Zároveň sa však obáva možného negatívneho sociálno-ekonomického vplyvu niektorých opatrení uvedených v návrhu smernice Európskej komisie.

„Žiadame voľnejší postoj, pokiaľ ide o prípustné biopalivá a ich zdaňovanie“, uviedol spravodajca Stefan Back.

Namiesto pojmu „zraniteľné domácnosti“ výbor odporúča použiť pojem „energetická chudoba“. Okrem toho žiada, aby sa environmentálne dane vrátili najpostihnutejším ľuďom. Zároveň je presvedčený o tom, že systém EÚ v oblasti cenotvorby je potrebné upraviť tak, aby odrážal ceny všetkých druhov energie.

„EHSV vyjadruje aj poľutovanie nad tým, že v návrhu nie sú zahrnuté vhodné opatrenia na predchádzanie chudobe, ktorá sa týka mobility“, doplnil pomocný spravodajca Philippe Charry. (tk)

Kľúčová úloha surovín bola predmetom rozsiahlej diskusie na konferencii na vysokej úrovni, ktorú EHSV usporiadal 31. januára. Konferencia sa zamerala konkrétne na dva hlavné aspekty: zásadnú úlohu, ktorú zohrávajú kritické suroviny pri zabezpečovaní strategickej autonómie EÚ v rámci zelenej a digitálnej transformácie, a význam obehovosti z hľadiska potreby vytvoriť v Európe trh pre druhotné suroviny.

„V prípade väčšiny surovín je Európa vo veľkej miere závislá od zvyšku sveta. Európa musí ísť príkladom a preukázať, že tento priemysel môže byť udržateľný z environmentálneho a ľudského hľadiska,“ uviedla predsedníčka EHSV Christa Schweng a zároveň zdôraznila potrebu strategických partnerstiev s podobne zmýšľajúcimi krajinami na celom svete.

Európsky komisár pre vnútorný trh Thierry Breton, ktorý vystúpil na konferencii prostredníctvom videopríhovoru, dodal, že „do roku 2050 budeme potrebovať 60-krát viac lítia na výrobu elektrických batérií pre vozidlá. Nepochybujem o tom, že obehové hospodárstvo sa stane novým modus operandi v oblasti surovín. Bude to ďalší kľúčový nástroj, ktorý máme k dispozícii na zaistenie bezpečnosti a odolnosti našich dodávateľských reťazcov. EHSV a Európska komisia sú na tej istej strane.“

Francúzska štátna tajomníčka pre priemysel Agnès Pannier-Runacher uznala, že kritické suroviny sú kľúčovou otázkou, pokiaľ ide o autonómne postavenie Európy pri prechode na ekologické a digitálne hospodárstvo založené na obehovom modeli. Uviedla, že energetická autonómia Európy patrí medzi priority francúzskeho predsedníctva Rady Európskej únie a „nemôžeme dovoliť, aby sa naša závislosť od fosílnych palív zmenila na novú závislosť od týchto strategických kovov.“

Členovia panelovej diskusie sa zhodli na tom, že Európa musí demonštrovať globálne vedúce postavenie v tejto oblasti sprísnením svojich environmentálnych, sociálnych a riadiacich noriem na bezprecedentnú úroveň.
„EHSV si v plnej miere uvedomuje naliehavú potrebu riešiť túto otázku. Výbor sa domnieva, že plánované opatrenia Komisie sú nevyhnutné na zachovanie a posilnenie priemyselnej základne EÚ,“ uviedol predseda poradnej komisie EHSV pre priemyselné zmeny Pietro Francesco De Lotto, ktorý predsedal konferencii.

Na záver treba zdôrazniť, že verejné inštitúcie musia naďalej spájať sily a konať a občianska spoločnosť sa musí naďalej zapájať do tejto oblasti.

Konferencia bola súčasťou aktivít EHSV organizovaných v spojitosti s Konferenciou o budúcnosti Európy. (ks)