EHSV info

V prieskumnom stanovisku k 30. výročiu jednotného trhu podporil EHSV myšlienku Komisie, aby sa namiesto uvoľnenia pravidiel hospodárskej súťaže vytvoril fond EÚ, ktorý by združoval zdroje na investície do kľúčových projektov v oblasti zelených technológií.

Keby sa v záujme ochrany európskeho priemyslu pred americkou konkurenciou po prijatí zákona o znížení inflácie uvoľnili pravidlá štátnej pomoci, mohlo by to viesť k asymetriám medzi bohatšími členskými štátmi, ako je Nemecko, ktoré môžu dotovať svoj priemysel, a členskými štátmi, ktoré majú menej fiškálneho priestoru a nemôžu si to dovoliť. EHSV to zdôraznil vo svojom novom stanovisku, v ktorom bilancuje 30 rokov jednotného trhu a zamýšľa sa nad jeho budúcnosťou.

„Najlepším spôsobom, ako poskytnúť nový impulz európskej priemyselnej politike a investíciám do zelených technológií, je vytvoriť Európsky fond suverenity,“ uviedol spravodajca Felipe Medina Martín zo skupiny EHSV Zamestnávatelia. Zároveň upozornil, že je potrebné prehodnotiť a zreformovať pravidlá štátnej pomoci:

„Treba pouvažovať o kritériách prideľovania štátnej pomoci, jej účinkoch a užitočnosti. Vieme, že niektoré odvetvia môžu získať štátnu pomoc a uplatňujú sa na ne výnimky z pravidiel štátnej pomoci a iné nemajú to šťastie. Keď sa k tomu pridá nerovnováha medzi členskými štátmi vzniknú veľké rozdiely v konkurencieschopnosti v rámci EÚ.“

EHSV v stanovisku zdôrazňuje, že jednotný trh je nespochybniteľne jedným z najväčších politických, hospodárskych a sociálnych úspechov EÚ, musí sa však ďalej vyvíjať, prispôsobovať meniacej sa realite a reagovať na nové výzvy.

Na prvom mieste by malo byť zaistenie otvorenej strategickej autonómie: zásobovanie a obchod, energetika a kritické suroviny by mali byť hlavnými prioritami a dohody s podobne zmýšľajúcimi krajinami, ktoré uznávajú rovnaké hodnoty, by mohli byť v tejto súvislosti jedným z možných riešení.

V rámci vnútorného trhu upozorňuje EHSV na znepokojujúcu skutočnosť, že väčšina regulačného zaťaženia sa naďalej vytvára na úrovni členských štátov, pričom vnútroštátne predpisy sa často začínajú uplatňovať skôr, než EÚ príde so svojimi iniciatívami, čo bráni harmonizácii a môže spôsobiť narušenia na jednotnom trhu. V snahe predísť tomu EHSV odporúča, aby EÚ zavádzala právne predpisy aktívnejšie a rýchlejšie.

Z hľadiska pracovníkov požaduje EHSV opatrenia na zvýšenie konkurencieschopnosti a udržateľnosti podnikov, ktoré musia sprevádzať opatrenia zaručujúce ochranu kvality práce a občianske práva, ako aj ochranu spotrebiteľov a spravodlivé podmienky pre menšie podniky.

„Svet sa mení a paradigma, ktorou sa jednotný trh riadi posledných 30 rokov, sa takisto bude musieť – pravdepodobne radikálne – zmeniť, ak máme zvládnuť nové geopolitické výzvy,“ podčiarkol spoluspravodajca Angelo Pagliara zo skupiny EHSV Pracovníci. „Ak chceme zaručiť skutočnú konkurencieschopnosť, musíme bojovať proti všetkým formám dumpingu – sociálnemu, daňovému, skrátka všetkým druhom dumpingu. Pretože dumping narúša hospodársku súťaž.

Na toto zastrešujúce stanovisko nadviažu ďalšie stanoviská, zamerané na konkrétne otázky týkajúce sa jednotného trhu. (dm)

Pri príležitosti Svetového dňa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci 2023 Európsky hospodársky a sociálny výbor vyzval Európsku úniu, aby prijala záväzné právne predpisy na predchádzanie psychosociálnym rizikám na pracovisku. Pribúdajú dôkazy o tom, že neistá práca má výrazný negatívny vplyv na duševné zdravie pracovníkov.

EHSV predložil 27. apríla svoje stanovisko na tému Neistá práca a duševné zdravie počas rozpravy so španielskym štátnym tajomníkom pre prácu a sociálne hospodárstvo Joaquínom Pérezom Reyom.

Spravodajca stanoviska José Antonio Moreno Díaz zopakoval, že podľa vedeckých poznatkov neistá práca jasne zvyšuje pravdepodobnosť zhoršenia duševného zdravia pracovníkov, čím sa stáva problémom z hľadiska verejného zdravia.

Neistá práca, – ktorá zahŕňa aspekty ako neistota zamestnania, zneužívanie dočasných pracovných zmlúv, dlhý pracovný čas a neschopnosť plánovať si pracovný čas, – porušuje základné práva pracovníkov a treba ju odstrániť a bojovať proti nej vo všetkých jej formách. EHSV preto vyzval EÚ, aby prijala záväzné právne predpisy a prepracovala a zmodernizovala smernicu o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (89/391/EHS).

„Potrebujeme vysokokvalitné pracovné prostredie, ktoré nevedie k fyzickému ani psychickému utrpeniu. Potrebujeme osobitnú smernicu EÚ o psychosociálnych rizikách,“ uviedol spravodajca Moreno Díaz.

Predseda EHSV Oliver Röpke vyhlásil: „Výbor je odhodlaný prispieť k napredovaniu v sociálnej agende EÚ a budovaniu udržateľnej, konkurencieschopnej Európy dvadsiateho prvého storočia. To okrem iného znamená dôstojné podmienky na trhu práce, podporu zapojenia pracovníkov a boj proti neistej práci.“ (ll)

Jedna z hlavných priorít hnutia osôb so zdravotným postihnutím, preukaz EÚ pre osoby so zdravotným postihnutím, umožní týmto spoluobčanom uplatňovať si svoje základné právo na voľný pohyb v EÚ za rovnakých podmienok, aké majú ľudia bez zdravotného postihnutia.

EHSV uvítal iniciatívu na zavedenie európskeho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím, ktorú spustila Európska komisia s cieľom zaručiť týmto osobám voľný pohyb a pobyt v celej Európskej únii.

V stanovisku prijatom na aprílovom plenárnom zasadnutí však EHSV varoval, že úspech preukazu bude závisieť od vzájomného uznávania zdravotného postihnutia medzi krajinami EÚ, čo v súčasnosti neplatí. Osoby so zdravotným postihnutím tak pri cestovaní do iných krajín prichádzajú o podporné opatrenia. Ide o zásadné porušenie ich slobody pohybu, ktorá je základnou hodnotou EÚ.

Spravodajca stanoviska Ioannis Vardakastanis uviedol: „V súčasnosti existujú európski občania prvej a druhej triedy, pričom do prvej kategórie patria tí, ktorí sa môžu pohybovať z jedného členského štátu do druhého, keď tam chcú cestovať, pracovať, študovať alebo usadiť sa, a do druhej patria tí, ktorým to umožnené nie je. Preukaz EÚ pre osoby so zdravotným postihnutím tieto prekážky odstráni.“

EHSV vo svojom stanovisku poznamenal, že hnutia osôb so zdravotným postihnutím požadujú tento preukaz už dlho, keďže je pre ne vysokou prioritou. Odporučil, aby sa preukaz zaviedol prostredníctvom nariadenia, keďže ide o vhodnejší nástroj, ktorý by zabezpečil jeho jednotné a všeobecné uplatňovanie a zabránil rozdielom vo vykonávaní na národnej úrovni

Mali by sa prijať aj doplňujúce opatrenia, ktoré zabezpečia, aby doprava, služby a budovy boli prístupné pre všetkých, zatiaľ čo osobné údaje uvedené v preukaze by mali byť chránené nariadením o ochrane údajov. Tak sa zaručí, že tento doklad bude fungovať ako európsky pas pre osoby so zdravotným postihnutím.

Podľa názoru EHSV bude tento preukaz nútiť členské štáty, aby zlepšili súčasné systémy, ktoré sú v prvom rade založené na lekárskom prístupe k zdravotnému postihnutiu, a priblížili ich k modelom, ktoré sú v súlade s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD).

EHSV vyzval na plné zapojenie osôb so zdravotným postihnutím a ich organizácií do všetkých fáz zavádzania preukazu a monitorovania jeho používania, aby sa zabezpečil jeho úspech.

Ďalšou požiadavkou je fyzické oddelenie preukazu EÚ pre osoby so zdravotným postihnutím a parkovacieho preukazu EÚ. Osobám so zdravotným postihnutím by sa tak uľahčila orientácia v dopravných systémoch a prístup k verejným službám. (ll)

Návrhy Komisie na posilnenie sociálneho dialógu v členských štátoch a na úrovni EÚ sú podľa EHSV vhodne načasované a potrebné, výbor však požaduje ďalšie kroky. Mali by sa prijať opatrenia, ktoré pomôžu zlepšiť vnútroštátne konzultácie so sociálnymi partnermi, pokrytie kolektívnym vyjednávaním na národnej a európskej úrovni a vykonávanie dohôd so sociálnymi partnermi.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) privítal nedávnu iniciatívu Európskej komisie s cieľom posilniť a podporiť v EÚ sociálny dialóg. Poukázal však na problémy, ktoré treba vyriešiť, aby sa zabezpečilo, že sociálny dialóg na národnej a európskej úrovni bude zmysluplný.

V stanovisku prijatom na aprílovom plenárnom zasadnutí analyzoval EHSV nedávno zverejnené oznámenie Komisie o posilnení sociálneho dialógu a odporúčanie Rady na tú istú tému.

EHSV upozornil, že pozitívne výsledky sociálneho dialógu by sa nemali brať ako samozrejmosť, a odporučil Komisii, aby preskúmala úspešné národné, regionálne a odvetvové modely a zistila, prečo sú úspešné.

„Táto iniciatíva Komisie bude vítaná, keďže jej ambíciou je posilniť sociálny dialóg. V našom stanovisku sa zároveň odporúčajú ďalšie kroky, napríklad zlepšiť tripartitný sociálny dialóg na európskej aj národnej úrovni, zlepšiť pokrytie kolektívnym vyjednávaním a využiť smernice Rady na vytvorenie jasných pravidiel vykonávania dohôd medzi sociálnymi partnermi,“ uviedol spravodajca stanoviska Pekka Ristelä.

Podľa názoru EHSV si účinný sociálny dialóg vyžaduje zapojenie reprezentatívnych a legitímnych sociálnych partnerov so znalosťami, s technickou kapacitou a včasným prístupom k informáciám. Potrebná je aj politická vôľa a odhodlanie zapojiť sa do dialógu. K tomu treba pridať rešpektovanie autonómie sociálnych partnerov a práv, ako je sloboda združovania a právo na kolektívne vyjednávanie, a priaznivý právny a inštitucionálny rámec.

„Domnievame sa, že navrhované odporúčanie bude vhodným nástrojom na podporu tohto postupu, ak bude obsahovať jasné a účinné ustanovenia týkajúce sa monitorovania, ktoré Komisia pôvodne navrhla. Diskusie medzi členskými štátmi ukázali, že je to od začiatku problém. Konečné znenie odporúčania ukáže, či existuje skutočná politická vôľa posilniť tento postup,“ upozornila spoluspravodajkyňa Marija Minčeva.

V snahe napraviť skutočnosť, že v niektorých členských štátoch sú tripartitné sociálne dialógy viac formalistické než zmysluplné, navrhuje EHSV zaviesť účinný spoločný rámec pre zapojenie sociálnych partnerov na národnej úrovni. Ak nedôjde k zmysluplnému zapojeniu sociálnych partnerov, EHSV odporúča, aby Komisia prijala opatrenia.

Výbor taktiež konštatoval, že občiansky dialóg, do ktorého sa zapája širšie spektrum zainteresovaných strán a ktorý pokrýva väčší okruh tém, je samostatným procesom. Podobne by sa malo rozlišovať aj medzi podporou budovania kapacít určenou sociálnym partnerom a občianskej spoločnosti. (ll)

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom aprílovom plenárnom zasadnutí stanovisko o vplyve metaverza na spoločnosť. V stanovisku sa zdôrazňuje, že v záujme zabezpečenia inkluzívneho a bezpečného virtuálneho prostredia sa musí EÚ urýchlene zamerať na príležitosti a riziká spojené s metaverzom.

Metaverzum už preukázalo, že má potenciál ponúknuť nákladovo efektívne riešenia, rýchlejšiu výrobu, lepšiu kvalitu, nižšie riziko a vyššiu efektivitu. Vyzerá sľubne aj pri zmierňovaní vplyvov na životné prostredie, pretože umožňuje prácu na diaľku, a tým znižuje potrebu fyzického cestovania a emisie uhlíka.

Spravodajca stanoviska EHSV Martin Böhme zdôraznil, že „metaverzum a virtuálne svety budú mať rozhodujúci vplyv na naše životy. Otvárajú príležitosti, ale tiež skrývajú potenciálne nástrahy, ktoré musíme predvídať.“

Virtuálne svety predstavujú viacero rizík, najmä pre deti a zraniteľné skupiny. Výbor vyzýva prevádzkovateľov platforiem, aby zaviedli prísne kontrolné mechanizmy na filtrovanie a odstraňovanie škodlivého obsahu a poskytli záruky na predchádzanie obťažovaniu, zneužívaniu a vykorisťujúcemu správaniu. Obavy používateľov sa okrem iného týkajú aj závislosti, ochrany súkromia a duševného zdravia.

Existujúce právne predpisy nemusia postačovať na reguláciu virtuálnych svetov. EHSV naliehavo vyzýva inštitúcie EÚ, aby zabezpečili, že metaverzum bude rešpektovať právne predpisy a daňové pravidlá reálneho sveta, a aby sa osobitnými potrebami, ktoré sú s ním spojené, zaoberali prostredníctvom nových opatrení.

V stanovisku sa poukazuje na to, že priemyselné metaverzum má významný potenciál pre európske podniky, ktoré chcú optimalizovať svoju prevádzku, zhromažďovať údaje a zlepšovať výkonnosť. Výzvy v priemysle sa týkajú okrem iného širšieho akceptovania nových technológií, rekvalifikácie pracovnej sily a zaistenia etického a bezpečného používania metaverza.

„Vytváranie virtuálnych svetov pre podniky si vyžaduje špecifické zručnosti a Európa musí vynaložiť úsilie, aby sa opäť stala atraktívnym miestom pre výskum a udržala si svoje vedúce postavenie,“ uviedol spoluspravodajca EHSV Hervé Jeannin.

V súčasnosti sa pripravuje druhé stanovisko EHSV o metaverze, ktoré by malo byť prijaté v druhej polovici roka. (gb)

Dlhodobo udržateľná doprava je možná, ale len ak občania, priemysel a dopravný sektor prijmú dva ciele: 90 % zníženie emisií v dopravnom sektore do roku 2050 a záväzok používať dohodnuté spôsoby a prostriedky, ako to dosiahnuť.

To je posolstvo stanoviska EHSV, ktoré vypracovali Stefan Back a Mateusz Szymański a ktoré bolo prijaté na plenárnom zasadnutí 27. apríla 2023.

Ako uviedol spravodajca Back, na dosiahnutie cieľa dlhodobej ekologickej dopravy „musí byť prechod atraktívny a realistický, a teda prijateľný pre občanov a podniky z troch hľadísk: finančného, sociálneho a praktického.“

„Je to jediný spôsob, akým môže naša spoločnosť aktívne podporovať tento prechod, inak hrozí riziko nielen zlyhania, ale v najhoršom prípade aj sociálnych nepokojov,“ dodal spoluspravodajca Szymański.

EHSV konkrétnejšie uvádza, že na zabezpečenie úspechu prechodu treba splniť určité podmienky.

Po prvé podniky musia mať pocit, že nie sú nadmerne zaťažené nákladmi a že si zachovajú konkurencieschopnosť nielen v rámci EÚ, ale aj mimo nej.

Po druhé zamestnanci musia prechod pociťovať ako prijateľný a musí sa im dať možnosť prispôsobiť sa novým pracovným podmienkam sociálne prijateľným spôsobom.

Po tretie občanom v aglomeráciách a vidieckych oblastiach sa musí umožniť dostupnosť a mobilita za rozumné náklady a za dobrých všeobecných podmienok. (mp)

EHSV opakovane požaduje prepracovanie európskeho semestra a vyzýva na prijatie nariadenia EÚ, na základe ktorého by sa zapojenie občianskej spoločnosti do tohto cyklu stalo povinným.

V stanovisku, ktoré bolo prerokované a prijaté na aprílovom plenárnom zasadnutí, EHSV zdôraznil, že hospodárske reformy by sa už nemali zakladať len na hospodárskych ukazovateľoch, ale aj sociálnych faktoroch. Rovnako pripomenul, že proces vypracúvania odporúčaní pre jednotlivé krajiny treba preskúmať s cieľom povzbudiť členské štáty k tomu, aby prevzali vedúcu úlohu pri ich vykonávaní.

Európsky semester je šesťmesačný cyklus koordinácie hospodárskej, sociálnej a fiškálnej politiky medzi členskými štátmi, pričom sa v rámci neho zároveň monitorujú národné plány obnovy a odolnosti. Semester od svojho zavedenia v roku 2011 síce zohráva významnú úlohu, vykazuje však aj značné nedostatky.

EHSV vo svojom stanovisku opakovane požaduje reformu európskeho semestra s cieľom posilniť jeho transparentnosť a demokraciu, zapojenie organizovanej občianskej spoločnosti a účinnosť jej fungovania. EHSV odporúča:

• preskúmať, doplniť a navzájom zosúladiť existujúce systémy ukazovateľov, čím sa prispeje k zlepšeniu postupov hodnotenia,
• vypracovať odporúčania pre jednotlivé krajiny ako jeden z hlavných nástrojov európskeho semestra, ktoré by sa mali vzťahovať na obdobie troch rokov s ročnými hodnoteniami a preskúmaniami, a prepojiť ich vykonávanie a financovanie s rozpočtom EÚ, pretože ide o najvhodnejší stimul na zaistenie súladu,
• zapojiť sociálnych partnerov a organizácie občianskej spoločnosti prostredníctvom štruktúrovaného formálneho konzultačného postupu na európskej aj národnej úrovni a v rámci osobitného orgánu, ktorému sú takéto funkcie pridelené zo zákona. Dôležitú úlohu v tomto procese by mali zohrávať aj existujúce národné hospodárske a sociálne rady,
• vymedziť v nariadení EÚ zásady a všeobecné charakteristiky štruktúrovaného a trvalého zapojenia organizovanej občianskej spoločnosti do rôznych fáz európskeho semestra.

Tlačová správa

Stanovisko v úplnom znení (tk)

Vojna na Ukrajine spôsobila značné cezhraničné škody na životnom prostredí, čo vyvoláva vážne obavy. EHSV naliehavo žiada, aby sa podľa práva EÚ konanie Ruska považovalo za trestný čin, a zdôrazňuje, že v záujme ochrany základných práv je nevyhnutné chrániť životné prostredie.

Ekosystémy na Ukrajine boli vážne zasiahnuté a došlo k rozsiahlemu ničeniu lesov a znečisteniu ovzdušia a vody. To ohrozuje bohatú biodiverzitu, ekosystémy, ľudské zdravie a poľnohospodársku výrobu krajiny. EHSV sa pripája k Európskemu parlamentu a súhlasí s tým, aby bola v práve EÚ ekocída uznaná za trestný čin a Rusko sa zodpovedalo za svoje činy, aby sa zabránilo budúcim ekologickým katastrofám.

Spravodajkyňa Özlem Yildirim uviedla: „EHSV zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné zlepšiť ochranu životného prostredia v záujme dodržiavania základných práv v EÚ i mimo nej. Je to o to naliehavejšie, že vojna na Ukrajine spôsobuje závažné škody na životnom prostredí.“

Výbor tiež žiada, aby sa tieto dôsledky začali dokumentovať a vyčísľovať a aby sa zabezpečila právna ochrana, zodpovednosť a spravodlivá obnova po skončení vojny v súlade s medzinárodnými normami.

Právo na zdravé životné prostredie má zásadný význam pre sociálny a hospodársky blahobyt, pretože mnohé pracovné miesta závisia od zdravej klímy. EHSV naliehavo vyzýva členské štáty a inštitúcie EÚ, aby posilnili existujúce právne nástroje a úsilie s cieľom chrániť právo na zdravé životné prostredie, najmä vzhľadom na krehkosť ekosystémov, na ktorú poukázal konflikt na Ukrajine. (ks)

Členovia sa mohli bližšie oboznámiť so sofistikovaným ekosystémom, ktorý chráni životné prostredie, umožňuje hospodársky úspech, podporuje postupy obehového hospodárstva v poľnohospodárstve a posilňuje sociálnu súdržnosť.

Delegácia členov Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru navštívila 5. mája obec Wildpoldsried v nemeckom regióne Allgäu, ktorá využíva udržateľnú energiu.

Obec je známa úspešným využívaním miestnych obnoviteľných zdrojov energie a silnou účasťou verejnosti.

Členov EHSV zaujala infraštruktúra obce, ktorá zahŕňa veterné turbíny, bioplynovú elektráreň, zariadenie kombinovanej výroby elektriny s miestnou sieťou pre zásobovanie teplom a fotovoltický systém s batériou.

Inovatívny a udržateľný prístup obyvateľov obce Wildpoldsried slúži ako vynikajúci príklad sofistikovaného ekosystému, ktorý chráni životné prostredie, umožňuje hospodársky úspech, podporuje postupy obehového hospodárstva v poľnohospodárstve a posilňuje sociálnu súdržnosť prostredníctvom účasti občanov.

Táto návšteva bola pre EHSV mimoriadne poučná, pretože pomohla priblížiť otázky týkajúce sa občianskej spoločnosti inštitúciám EÚ a preklenúť priepasť medzi sociálnou angažovanosťou a politikou EÚ. (ks)