EHSV sa domnieva, že napriek všeobecnému napredovaniu v oblasti rodovej rovnosti potrvá pri súčasnom tempe vyše sto rokov, kým ženy dosiahnu v Európe rovnaké postavenie ako muži.
V dôsledku obáv, že nedávne útoky na práva žien v Európe by mohli vážne ohroziť pokrok zameraný na dosiahnutie rovnosti mužov a žien, Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) naliehavo vyzýva Európsku úniu a jej členské štáty, aby rodovú rovnosť zaradili na popredné miesto svojho politického programu.
V tomto desaťročí sme svedkami viditeľného a organizovaného odmietavého postoja k rodovej rovnosti a ľudským právam. V mnohých oblastiach vrátane miezd, dôchodkov a pracovných príležitostí sa pokrok smerom k rovnosti buď zastavil, alebo nabral opačný smer,
uviedla Indrė Vareikytė, spravodajkyňa stanoviska EHSV na tému Otázky týkajúce sa rodovej rovnosti, ktoré bolo na májovom plenárnom zasadnutí výboru prijaté výraznou väčšinou hlasov.
Stereotypy založené na rodovej príslušnosti prenikajú do všetkých oblastí života. Ak sa tieto postoje nezmenia, dcéry budúcich generácií budú mať menej práv ako my, súčasné ženy,
podotkla spravodajkyňa Vareikytė.
V jej stanovisku z vlastnej iniciatívy EHSV žiada, aby EÚ zintenzívnila svoje úsilie a vo svojich budúcich finančných rámcoch stanovila rovnosť za samostatný cieľ. Požaduje takisto ambicióznu a záväznú päťročnú stratégiu, ktorá by vyžadovala maximálne úsilie zo strany vlád, inštitúcií EÚ, občianskej spoločnosti a súkromného sektora zamerané na účinné riešenie všetkých aspektov rodovej rovnosti.
V reakcii na neradostné štatistiky, podľa ktorých je pre každú tretiu ženu v EÚ domov najmenej bezpečným miestom, EHSV vyzýva všetky členské štáty, ktoré ešte neratifikovali Istanbulský dohovor, t. j. medzinárodnú dohodu určenú na boj proti násiliu na ženách, aby „svoj postoj prehodnotili“.
EHSV vyjadruje hlboké poľutovanie nad viacerými regresívnymi zákonmi a opatreniami, ktoré boli prijaté v celej Európe a ktorých cieľom je obmedziť sexuálne a reprodukčné práva žien. Zároveň požaduje rázne opatrenia proti takýmto zákonom a navrhuje zriadenie núdzového fondu na úrovni EÚ pre právnu pomoc mimovládnym organizáciám, ktoré sa obrátia na súdy, aby proti takejto legislatíve namietali.
Výbor takisto žiada Komisiu, aby definíciu nezákonných nenávistných prejavov rozšírila o obťažovanie a zastrašovanie žien na internete. Podľa globálnych údajov zažila kybernetické obťažovanie jedna z piatich mladých žien. Pravdepodobnými cieľmi sú často aj političky – až 85 % z nich je obťažovaných na internete a dokonca im sú adresované vyhrážky smrťou.
Jednou z hlavných priorít tejto päťročnej stratégie by malo byť uplatňovanie efektívnych opatrení na riešenie problému pretrvávajúcich rodových rozdielov na trhu práce, kde európske ženy stále čelia segregácii a rozdielom v odmeňovaní na základe rodovej príslušnosti, ktoré samy osebe podľa odhadov znížia HDP EÚ do roku 2030 o 240 miliárd EUR.
Európa by mala riešiť problém nedostatku pružných pracovných podmienok a nedostatočnej infraštruktúry v oblasti starostlivosti, čo núti ženy pracovať na čiastočný úväzok, a zarábať tak menej. Ďalším problémom je uplatňovanie rodových stereotypov vo vzdelávaní, keďže v odvetviach STEM a IKT je vo všetkých členských štátoch viac mužov ako žien. Konkrétnym dôsledkom je skutočnosť, že len dve z desiatich pracovných miest v oblasti IKT obsadia ženy.
Toto nedostatočné ekonomické postavenie spolu s pretrvávajúcimi rodovými normami, stereotypmi a postojmi naďalej bráni rovnakému zastúpeniu žien v politických a hospodárskych rozhodovacích orgánoch.
Podľa EHSV by mali ísť inštitúcie EÚ príkladom a zabezpečiť rovnaké zastúpenie vo svojich vlastných radoch. Výbor preto vyzval Radu, aby zrevidovala svoje usmernenia týkajúce sa vymenúvania členov EHSV a odporučil, aby ich členské štáty vyberali na základe rovnomerného zastúpenia mužov a žien.
Hoci od vymenovania nového predsedníctva EHSV v apríli 2018 obsadili ženy viaceré vyššie pozície, v súčasnosti tvoria len 30 % členov EHSV. Výbor v spomenutom stanovisku uvádza, že sa bude snažiť zabezpečiť rodovú rovnosť vo všetkých svojich činnostiach.
EHSV tiež poukazuje na dôležitú, no často prehliadanú úlohu, ktorú zohrávajú médiá pri presadzovaní rodovej rovnosti. Podľa výboru je veľmi dôležité uvedomiť si dôsledky rodových stereotypov vyplývajúcich z mediálneho obsahu, ako aj z rodovo stereotypného marketingu zameraného na deti.
Všetky tieto snahy by sa mali zamerať na dosiahnutie cieľa udržateľného rozvoja OSN týkajúceho sa rodovej rovnosti do roku 2030. EHSV považuje toto úsilie za najlepšiu kolektívnu odpoveď proti diskriminačným a mizogýnnym populistickým hnutiam, ktoré sa objavujú v celej Európe, ale aj za prostriedok na dosiahnutie spravodlivej a rovnoprávnej spoločnosti.
Podľa prieskumov si približne 90 % Európanov si myslí, že rodová rovnosť má zásadný význam pre demokratickú spoločnosť, ale aj pre hospodárstvo a pre nich osobne.
Z hospodárskeho a sociálneho hľadiska je nevyhnutné, aby sa so ženami a mužmi zaobchádzalo rovnako. Naša pretrvávajúca neschopnosť zabezpečiť rovnosť ovplyvňuje šance a možnosti voľby v každodennom živote žien. Ako príklad možno uviesť cieľ odstrániť rozdiely v odmeňovaní, ktorý bol stanovený pred 60 rokmi v Rímskej zmluve, no ešte vždy sa diskutuje o tom, ako tento problém vyriešiť,
upozornila Indrė Vareikytė.
Ak neprijmeme žiadne opatrenia, nerovnosti medzi mužmi a ženami budú naďalej brzdiť udržateľný hospodársky rast, inovácie a sociálny pokrok. Chcela by som vyjadriť nádej, že hádam nebudeme musieť čakať sto rokov na to, aby ženy dosiahli v Európe rovnaké postavenie ako muži,
dodala na záver spravodajkyňa Vareikytė.