EHSV info

Vzhľadom na dramatický vplyv zmeny klímy EHSV naliehavo vyzýva inštitúcie EÚ, aby prijali ďalšie spoločné opatrenia a politiky ako súčasť návrhu systému rescEU, aby bolo možné účinnejšie a efektívnejšie reagovať na katastrofy.

EHSV 18. októbra predstavil európskemu komisárovi pre humanitárnu pomoc a krízové riadenie Christosovi Stylianidesovi svoje návrhy týkajúce sa lepšieho zvládania katastrof v EÚ: rescEU.

Pán Stylianides podčiarkol význam stanoviska EHSV, ktoré je odrazom toho, čo si myslia európski občania, a zdôraznil, že „nový systém rescEU je len prvou etapou zlepšovania reakcie EÚ v oblasti civilnej ochrany, ktorým by sa mali odstrániť nedostatky súčasného systému zvládania katastrof a ťažiskom by mala byť prevencia. Bude dopĺňať vnútroštátne systémy, nie ich nahrádzať.“

Člen Komisie súhlasil s názorom, že v návrhu sa treba zamerať nielen na lepšie zvládanie katastrof, ale aj na to, ako sa na ne pripraviť.

Podľa jeho názoru je rescEU cenným nástrojom na oslovenie občanov, pretože prináša posolstvo európskej solidarity.

„Skúsenosti uplynulých rokov ukázali, že súčasný mechanizmus civilnej ochrany v EÚ, systém založený na dobrovoľných príspevkoch členských štátov, je v prípade vážnych núdzových situácií nepostačujúci,“ uviedol spravodajca EHSV Dimitris Dimitriadis. „Musíme vychovávať a pripraviť všetky generácie, a to už od útleho veku, ako zvládať mimoriadne núdzové situácie. Potrebujeme tiež spoločný mechanizmus pre celú Európu.“

EHSV sa domnieva, že je potrebné vypracovať všeobecné zásady a usmernenia, vytvoriť všeobecný, moderný legislatívny rámec pre systémy včasného varovania, ako aj zapojiť dobrovoľníkov a inštitúcie na všetkých úrovniach orgánov civilnej ochrany. Rovnako je potrebné rozhodnúť o miere záväzkov, ktoré majú byť v rozpočtoch členských štátov vyčlenené na preventívne opatrenia. (sma)

Vysoká predstaviteľka Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federica Mogherini sa 17. októbra 2018 zúčastnila na plenárnom zasadnutí EHSV s cieľom prediskutovať hlavné vonkajšie hrozby a výzvy, ktorým čelí EÚ. Predseda EHSV Luca Jahier vyzdvihol významnú úlohu EÚ ako hlavného poskytovateľa humanitárnej pomoci, pričom pripomenul, že „organizácie občianskej spoločnosti chcú byť súčasťou tohto úsilia“.

Plenárne zasadnutie sa začalo diskusiou s Federicou Mogherini o vonkajších hrozbách a výzvach, ktoré stoja pred EÚ. Luca Jahier vyjadril poľutovanie nad tým, že situácia vo väčšine stredomorských krajín sa počas uplynulých rokov ani napriek úsiliu EÚ nezlepšila: „EÚ zohrávala dôležitú úlohu ako hlavný poskytovateľ humanitárnej pomoci, uviazla však medzi potrebou pragmatického politického prístupu k riadeniu migračných tokov a potrebou brániť základné hodnoty EÚ, ako sú ľudské práva.“

Dodal však, že „EHSV má dobré postavenie na to, aby videl pozitívne stránky tohto temného obrazu“ a vyzval na väčšie zapojenie občianskej spoločnosti do vonkajšej činnosti EÚ: „Je jasné, že verejná miera podpory väčšej angažovanosti EÚ je stále vysoká a že organizácie občianskej spoločnosti sú ochotné stať sa súčasťou tohto úsilia. A tým máte, pani Mogherini, vo Vašich rukách dôležitú politickú kartu.“

Federica Mogherini spomenula niektoré priority, ktoré sú spoločné pre Európsku službu pre vonkajšiu činnosť a EHSV, ako napríklad udržateľný rozvoj a udržateľný mier ako oblasti, v ktorých sú „odborové zväzy a organizácie občianskej spoločnosti kľúčovými partnermi“, kultúrne aspekty vonkajšej činnosti ako možnosti na uplatňovanie európskej mäkkej moci a zameranie na mladých ľudí, ktoré je podľa nej stredobodom pozornosti vonkajšej činnosti EÚ. (dgf)

Stanoviskom na tému Európsky pakt financie – klíma chce EHSV zabezpečiť financovanie potrebného prechodu na ekologizáciu nášho hospodárstva. Tvrdí, že 40 % rozpočtu EÚ by sa malo vyčleniť na boj proti zmene klímy a jej dôsledkom.

„Zmena klímy je jednou z najväčších hrozieb pre ľudí a našu planétu. Vidíme však aj príležitosti, ktoré vyplývajú z potreby premeniť hospodárstvo Európy na udržateľné hospodárstvo. Môžeme to dosiahnuť, ak bude Európa postupovať spoločne“ uviedol Rude de Leeuw.

Každoročne treba v Európe na boj proti zmene klímy a jej dôsledkom vyčleniť 1 115 miliárd EUR. Európsky pakt financie – klíma si vyžaduje jasný a predvídateľný európsky politický rámec. Viacročný finančný rámec (2021 – 2027) musí podporovať udržateľný hospodársky rozvoj a kvalitné pracovné miesta. Rozpočet EÚ venovaný na boj proti zmene klímy a jej dôsledkom by sa mal zvýšiť na 40 %.

Treba sa zamyslieť nad možnosťou, že EIB sa stane bankou pre udržateľný rozvoj, ktorá bude financovať predovšetkým transformáciu energetiky, ekologickú mobilitu a inovácie. EHSV podporuje rozvoj jednotného klasifikačného systému EÚ (taxonómie) s cieľom propagovať udržateľné projekty a investície, ktoré majú najpozitívnejší environmentálny a hospodársky vplyv.

Investície, ktoré spĺňajú taxonómiu EÚ a najprísnejšie normy v oblasti udržateľnosti, by mali získať environmentálnu značku. Treba podnecovať obehové hospodárstvo a investície do energeticky účinných budov. Navyše v každej dohode o obchode by sa mala okrem sociálnej a environmentálnej doložky zaviesť aj záväzná doložka o záväzkoch týkajúcich sa plnenia Parížskej dohody.

Sme presvedčení, že z dlhodobého hľadiska môžu na vrchole svetového trhu ostať len tí, ktorí k svojmu hospodárstvu pristupujú ekologicky. My, Európania, sa môžeme stať lídrami tohto vývoja.“ (sma)

EHSV sa domnieva, že silná, plne financovaná spoločná poľnohospodárska politika (SPP) je nevyhnutnosťou a odmieta akékoľvek znižovanie rozpočtu SPP. Víta legislatívne návrhy týkajúce sa SPP s novým zameraním na vyššie ambície v oblasti životného prostredia a zmeny klímy, subsidiarity a zjednodušenia, pričom však chce zabezpečiť, aby SPP aj naďalej bola spoločnou politikou so silným jednotným trhom.

Žiadne škrty v rozpočte SPP

Rozpočet SPP by si mal zachovať svoju súčasnú mieru financovania vo výške 38 % rozpočtu EÚ, ktorý by sa mal zvýšiť na 1,3 % hrubého národného dôchodku (HND). „Akékoľvek zníženie rozpočtu SPP je neprijateľné“, zdôraznil člen EHSV John Bryan, „nakoľko by to podkopalo ciele a zámery SPP. Rozpočet SPP významne prispieva k zabezpečeniu pracovných miest a príjmov v odvetví poľnohospodárstva, ako aj k produkcii environmentálnych tovarov, ktoré sú prínosom pre všetkých“.

Je dôležité zachovať súčasnú dvojpilierovú štruktúru SPP, pričom z prvého piliera sa podporujú príjmy poľnohospodárskych podnikov a z druhého piliera rozvoj vidieka. Priame platby by však mali dostávať iba skutoční poľnohospodári.

Vytvorenie bezchybnej, udržateľnej a zjednodušenej SPP

Je veľmi dôležité, aby SPP napĺňala potreby rôznych subjektov pôsobiacich v poľnohospodárstve, ako sú rodinné poľnohospodárske podniky, družstvá, odbytové organizácie a ďalšie formy hospodárenia a produkcie potravín. SPP musí tiež zohľadňovať rozmanitosť poľnohospodárstva v Európe, gastronomickú rôznorodosť a vyhliadky na trhu, pričom musí umožňovať rôzne spôsoby podpory kvality. Pokiaľ ide o vyčlenenie 40 % výdavkov v poľnohospodárstve na ciele EÚ v oblasti boja proti zmene klímy, poľnohospodári by mali mať možnosť vybrať si zo škály opatrení podľa svojej konkrétnej situácie. Je nevyhnutné obmedziť administratívnu záťaž poľnohospodárov a zároveň zachovať riadne plné kontroly.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) prijal balík stanovísk týkajúcich sa správy hospodárskych záležitostí v EÚ, a európskym rozhodujúcim činiteľom tak poskytol vstupy do prebiehajúcej diskusie o prehĺbení hospodárskej a menovej únie (HMÚ) a do nového európskeho semestra.

EHSV v balíku stanovísk schvaľuje návrhy Komisie vytvoriť v rámci nového rozpočtu EÚ (2021 – 2027) program na podporu štrukturálnych reforiem a Európsky nástroj stabilizácie investícií. Tieto opatrenia by boli vítaným krokom k zlepšeniu hospodárskej integrácie a správy hospodárskych záležitostí v EÚ.

Bolo by však vhodné monitorovať sociálny dosah štrukturálnych reforiem vykonaných prostredníctvom programu na ich podporu a rozšíriť tento program na projekty s celoeurópskym významom. Úspech nových nástrojov bude závisieť od doladenia určitých aspektov: vymedzenia štrukturálnych reforiem, stanovenia postupov na ich hodnotenie a podmienok rozdeľovania prostriedkov.

EHSV vyjadruje tiež znepokojenie, pokiaľ ide o rozsah Európskeho nástroja stabilizácie investícií. V prípade krízy, ktorá by sa týkala dvoch alebo viacerých členských štátov, nemusí totiž postačovať. EHSV sa domnieva, že ak nezamestnanosť bude jediným kritériom aktivácie podpory, môže to zhoršiť načasovanie a znížiť účinnosť nástroja.

Iné doplňujúce kritériá by mohli už skôr upozorňovať na blížiacu sa rozsiahlu krízu. To by umožnilo uvoľniť podporu skôr, ako sa rozsiahla kríza rozvinie. EHSV tiež odporúča ďalej rozpracovať Európsky nástroj stabilizácie investícií a zamerať sa na to, ako by mechanizmy poistenia pre celú EÚ mohli fungovať.

V súvislosti s hospodárskou politikou eurozóny v roku 2018 EHSV žiada, aby sa v eurozóne zachovali kladné súhrnné zámery fiškálnej politiky. Vyššie investičné výdavky v krajinách s prebytkom by boli z hľadiska hospodárskej politiky nevyhnutné. Prioritou hospodárskej politiky by tiež malo byť vytváranie priaznivého prostredia pre investície do podnikov a inovácie, rovnako ako odstraňovanie neistoty pracovných miest, chudoby a nerovnosti. (jk)

EHSV je pevne presvedčený, že politika súdržnosti je kľúčovým prvkom budúcnosti Európy. Vyžaduje si však dostatočné zdroje a vhodnú reformu. Zníženie rozpočtu na programové obdobie 2021 – 2027 by verejnosti vyslalo nesprávny signál a pre politiku súdržnosti by mohlo byť škodlivé. Je nevyhnuté zachovať rozpočet na súčasnej úrovni a navýšiť ho pre oblasť územnej spolupráce.

Napriek tomu, že EHSV vo svojom nedávno prijatom balíku stanovísk kritizuje finančné ustanovenia návrhov Komisie týkajúcich sa budúceho regionálneho rozvoja a politiky súdržnosti, víta jej úsilie pri zavádzaní reforiem a uznáva výrazné zlepšenia, ktoré dosiahla z hľadiska zjednodušovania, flexibility a účinnosti. Vyjadruje však poľutovanie nad tým, že v novom súbore pravidiel sa nestanovujú jednotné pravidlá pre všetky fondy.

Nové predpisy týkajúce sa politiky súdržnosti by sa mali podľa názoru výboru zosúladiť s novou stratégiou Európa 2020. Ich cieľom by malo byť implementovať ciele udržateľného rozvoja a Európsky pilier sociálnych práv a úplne začleniť Dohovor Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím.

EHSV odmieta návrhy týkajúce sa makroekonomickej podmienenosti, zrušenia viazanosti n + 2 a zníženia miery spolufinancovania. Tieto návrhy by viedli k vzniku príliš skostnateného hospodárskeho prostredia a mohli by poškodiť investície. Na riešenie špecifických okolností v regiónoch je nevyhnutná väčšia pružnosť.

Keďže politika súdržnosti musí štrukturálne a trvalo znevýhodneným oblastiam umožniť účinne riešiť svoje problémy, EHSV víta navrhovaný mechanizmus na odstraňovanie právnych a administratívnych prekážok v cezhraničných záležitostiach. Tento mechanizmus musí potenciálnym užívateľom zabezpečiť právnu istotu a kompenzovať možnú nerovnováhu medzi partnermi.

Pokiaľ ide o cieľ Európskej územnej spolupráce, EHSV navrhuje zvýšiť zapojenie mladých ľudí. Prioritou všetkých programov Európskej územnej spolupráce by malo byť zmenšovanie digitálnej priepasti, a rovnako by sa malo zvážiť aj zahrnutie civilnej ochrany a boj proti závažným rizikám.

Viac sa o stanoviskách EHSV dozviete tu. (jk)

EÚ sa zaviazala, že okrem sociálnych cieľov bude pracovať aj na dosiahnutí nízkouhlíkového a udržateľnejšieho hospodárstva s efektívnejším využívaním zdrojov. Financovanie týchto záväzkov so zohľadnením environmentálnych, sociálnych a správnych kritérií predstavuje obrovskú investičnú výzvu.

EHSV je presvedčený, že členské štáty musia pri prechode na udržateľné hospodárstvo budovať spoločný európsky rámec udržateľnosti s cieľom zabezpečiť podporu z finančného systému. Dôrazne preto podporuje akčný plán Komisie na financovanie udržateľného rastu a odporúča jeho rýchle, ale postupné vykonávanie. Navrhovaný rámec by bol dôležitou hybnou silou na obnovenie dôvery vo finančné trhy a prepojenie úspor s udržateľnými investíciami v reálnej ekonomike.

Hoci EHSV uznáva kľúčovú úlohu účastníkov finančných trhov na prechode, zdôrazňuje, že ak má byť tento systém realizovateľný, musí byť zapojená spoločnosť ako celok.

Začať prechod stanovením európskej taxonómie udržateľnosti a nízkouhlíkových referenčných hodnôt by dávalo zmysel. Taxonómia musí byť dynamická a zohľadňovať podnikateľskú realitu. Konečným cieľom by mala byť globálna podpora taxonómie a jej jednotné a súbežné začlenenie do právnych predpisov EÚ vo všetkých členských štátoch. Musia sa zaviesť opatrenia na jej pravidelnú revíziu a aktualizáciu.

Hoci EHSV súhlasí so začatím konfigurácie a zavedením obmedzeného množstva oblastí a právnych záväzkov, a to najmä environmentálnych faktorov, víta zavedenie minimálnych sociálnych a správnych záruk už od začiatku. Potom bude dôležité v budúcnosti rozšíriť pôvodnú taxonómiu a právne záväzky na ciele sociálnej udržateľnosti a riadenia.

EHSV zároveň víta navrhované fiduciárne povinnosti pre účastníkov finančného trhu. To umožní konečným investorom zladiť svoje investičné rozhodnutia so svojimi preferenciami z hľadiska udržateľnosti.

Viac informácií nájdete v stanoviskách ECO/456 ECO/466 ECO/467 (jk)

Cenné papiere zabezpečené štátnymi dlhopismi (SBBS) môžu prispieť k väčšej diverzifikácii a zníženiu rizika pre portfóliá štátnych dlhopisov, ktorými disponujú banky a iné finančné subjekty. To by mohlo mať pozitívny vplyv na stabilitu a odolnosť finančného systému a zlepšiť integráciu finančného trhu.

EHSV preto podporuje legislatívny návrh Komisie na vytvorenie podporného rámca, ktorý umožní, aby sa cenné papiere zabezpečené štátnymi dlhopismi vyvíjali na trhu. Výbor podporuje zavedenie a otestovanie SBBS na trhoch, no zároveň požaduje, aby sa riešili mnohé otvorené otázky v návrhu. 

„Jedinou možnosťou, ako zistiť, či majú banky a investori naozaj záujem o SBBS, je otestovať ich,“ povedal Daniel Mareels, spravodajca stanoviska na túto tému. SBBS by tiež mohli prispieť k ďalšiemu oslabeniu prepojenia medzi bankami a ich domovskými krajinami. EHSV už od uplynulej finančnej krízy vyzýval na prijatie dodatočných opatrení na dosiahnutie tohto cieľa.

Bude však dôležité zaručiť jasnosť, účinnosť a efektívnosť navrhovaného rámca. EHSV súhlasí s mnohými aspektmi návrhu, no niektoré sa budú musieť posilniť: napríklad monitorovanie orgánom ESMA bude musieť byť dôslednejšie a začať skôr, ak bude účelovo vytvoreným subjektom umožnené, aby sami osvedčovali zloženie podkladových portfólií SBBS.

Zodpovedať treba mnoho nevyriešených otázok vrátane toho, či by SBBS fungovali efektívne za každých okolností, a zároveň bude potrebné preskúmať, či sa majú SBBS ponúknuť súkromným sporiteľom a spotrebiteľom.

Navrhovaný rámec by sa mal ďalej rozvíjať v úzkom dialógu so všetkými zainteresovanými stranami. (jk)

EHSV podporuje nový fond pre azyl a migráciu a fond pre riadenie hraníc a víz. V stanovisku prijatom na októbrovom plenárnom zasadnutí, ktoré vypracoval Giuseppe Iuliano, výbor súhlasí s rozhodnutím Komisie navýšiť rozpočet pre obidve oblasti politiky, ale tvrdí, že slovo „integrácia“ by malo zostať v názve fondu pre migráciu, a že by sa mali vypracovať ustanovenia upravujúce legálny vstup do EÚ.

„Odstránenie slova integrácia z názvu Fondu pre azyl a migráciu je dosť znepokojujúce,“ uviedol pán Iuliano. „Mohlo by sa to vnímať tak, že to odráža znižujúci sa záujem o tento aspekt. Nezabúdajme, že rovnaké zaobchádzanie a politické opatrenia na boj proti diskriminácii sú piliermi európskych politík vrátane politiky týkajúcej sa integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín,“ pokračoval. „Slovo integrácia treba vrátiť späť do názvu, keďže začlenenie je výzvou pre členské štáty.“

Okrem toho sa návrh Komisie zameriava najmä na neregulárne vstupy na hraničných priechodoch bez toho, že by sa uvádzali nejaké obvyklé spôsoby vstupu na územie EÚ. Podobne sa konkrétne nezmieňuje o ochrane základných práv na hraničných priechodoch. Výbor sleduje dodržiavanie práva na azyl a žiada, aby sa vypracovala spoločná migračná politika, ktorá bude vybavená nástrojmi na uľahčenie legálnej a riadenej migrácie. Potrebujeme pokročiť v integrovanom európskom migračnom systéme a inovovať ho. A preto musíme zreformovať dublinský systém. (mp)

EHSV sa veľmi kriticky stavia k navrhovanému šesťpercentnému zníženiu finančných prostriedkov pre nový Európsky sociálny fond plus, ktorý v nasledujúcom dlhodobom európskom finančnom období 2021 – 2027 zlúči viaceré existujúce fondy a programy zamerané na posilnenie sociálneho rozmeru Únie.

EHSV je proti odstráneniu povinného minima podielu finančných prostriedkov vyčlenených na ESF+ v nasledujúcom rozpočte na politiku súdržnosti, ktoré je momentálne stanovené na 23,1 %. Rovnako nesúhlasí ani s návrhom na zníženie miery európskeho spolufinancovania v tomto fonde.

EHSV požaduje, aby sa 30 % zdrojov politiky hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti vyčlenilo na ESF+ a odporúča, aby 30 % finančných prostriedkov z ESF+ bolo určených na opatrenia v oblasti sociálneho začlenenia.

 „Šesťpercentné zníženie rozpočtu ESF+ je vzhľadom na pretrvávajúcu vysokú mieru chudoby v EÚ, ktorá dosahuje vyše 23 %, neprijateľné,“ uviedol Krzysztof Balon, autor stanoviska EHSV k návrhu Komisie o ESF+.

EHSV síce namieta proti zníženiu finančných prostriedkov, no víta návrh ako celok, okrem iného preto, že je zosúladený s Európskym pilierom sociálnych práv, ako aj preto, že zlučuje existujúce fondy s cieľom zlepšiť boj proti chudobe, sociálnemu vylúčeniu a nezamestnanosti.

Podľa EHSV by sa v rámci ESF+ mala vyčleniť určitá suma prostriedkov cielene na nezamestnanosť mladých a budovanie kapacít organizácií občianskej spoločnosti. Občianska spoločnosť by mala byť v plnom rozsahu zapojená do plánovania a realizácie projektov v rámci ESF+. (ll)

Nový návrh Komisie musí byť ambicióznejší a zohľadňovať všetky dostupné druhy dopravy. Mal by sa v ňom klásť osobitný dôraz na intermodalitu osobnej a nákladnej dopravy. V stanovisku, ktoré vypracovala Giulia Barbucci, prijatom na októbrovom plenárnom zasadnutí, EHSV podporuje tretí balík opatrení v oblasti mobility, ktorý predložila Komisia, dožaduje sa však ambicióznejšieho návrhu.

EHSV podporuje návrh Komisie ako ďalší krok k udržateľnej doprave v Európe. Pani Barbucci však na jeho margo uviedla: „Vyzývame Komisiu, aby sa nezameriavala len na cestnú dopravu. Ak chceme skutočne vytvoriť udržateľné a bezpečné dopravné systémy, treba zohľadniť všetky dostupné druhy dopravy. Potrebujeme ambicióznejšiu víziu, v ktorej by bola intermodalita medzi verejnou a súkromnou dopravou považovaná za spôsob, ako dosiahnuť ciele efektívnosti, kvality života a bezpečnosti.“

Výbor takisto žiada Komisiu, aby na program vyčlenila dostatočné financie, podporuje strategický akčný plán pre bezpečnosť cestnej premávky a strategický akčný plán pre batérie a pripomína Komisii možné problémy spojené s úplnou automatizáciou vozidiel a prechodom na elektrické vozidlá.

Európska komisia zverejnila v máji 2018 tretí balík opatrení v rámci iniciatívy „Európa v pohybe“, ktorý je posledným z jej príspevkov k modernizácii európskej dopravy. Balík sa zameriava na cestnú dopravu, najmä automobilovú, ako aj na tri dôležité prvky, ktorými sú: bezpečnosť, prepojenosť a automatizácia a ekologická doprava. (mp)

Program Digitálna Európa, ktorý vytvorila Komisia, je krokom správnym smerom, pretože uznáva kľúčovú úlohu digitálnych zručností, mohol by však byť užšie spätý so spoločenskou realitou. EHSV v stanovisku, ktoré vypracovali Norbert Kluge a Ulrich Samm a ktoré výbor prijal na svojom októbrovom plenárnom zasadnutí, podporuje návrh Komisie a upozorňuje na to, že digitalizácia v Európe musí byť inkluzívna a „digitálne výnosy“ musia byť pomocou vhodných politických opatrení spravodlivo rozdelené.

„Keďže digitalizácia sa týka všetkých oblastí života a ľudí, je veľmi dôležité, aby z nej mohli mať úžitok všetci občania EÚ,“ uviedol pán Kluge. „Digitalizácia v Európe musí byť inkluzívna,“ pokračoval. „Ľudia nesmú byť vylúčení na základe faktorov ako pohlavie, spoločenské postavenie, nízke vzdelanie, kvalifikácie, digitálne zručnosti, pôvod, vek či zdravotné postihnutia.“

Digitálne znalosti a zručnosti sú základom a program ich považuje za kľúčové prvky. Je veľmi dôležité pomôcť podnikom, pracovníkom a spotrebiteľom získať a využívať tak základné, ako aj pokročilé digitálne technológie. Odborná príprava by sa mohla poskytovať prostredníctvom centier digitálnych inovácií zriadených v každom regióne. „Vítame európsku značku kvality pre centrá digitálnych inovácií s cieľom podporiť prepojenia a zaistiť ponuku špičkových a pokročilých digitálnych zručností, ale aj základných kapacít,“ zdôraznil pán Samm.

Európska komisia predstavila v júni 2018 Program Digitálna Európa na obdobie rokov 2021 – 2027 s cieľom vytvoriť digitálny jednotný trh, postaviť Európu do čela digitalizácie a posilniť jej hospodársku moc a konkurencieschopnosť na svetom poli. (mp)

Digitálne cezhraničné finančné služby si zatiaľ veľmi nezískali európskych spotrebiteľov, ktorí uprednostňujú vnútroštátne retailové banky a priamy kontakt s nimi. Treba vyvinúť viac úsilia a poskytnúť európskym spotrebiteľom lepší výber, ľahko pochopiteľné produkty a cenovo dostupné služby. Zároveň sa musí zlepšiť bezpečnosť a istota cezhraničných transakcií. To sú hlavné závery z diskusie, ktorá sa konala na pôde EHSV 26. septembra.

Podujatie nazvané Spotrebitelia v centre finančného sektora v Európe zorganizovala sekcia EHSV pre vnútorný trh (INT) v spolupráci s Európskym retailovým finančným fórom (ERFF). Za EHSV sa na podujatí zúčastnili Ariane Rodert, predsedníčka sekcie INT, Petru Sorin Dandea, spravodajca stanoviska o akčnom pláne pre finančné technológie, a Carlos Trias Pintó, spravodajca stanoviska o akčnom pláne pre udržateľné financovanie a o nariadení o zverejňovaní informácií a poradenstve a pomocný spravodajca stanoviska o akčnom pláne pre spotrebiteľské finančné služby. Spotrebiteľov zastupovali Evangelia Kekeleki a Claude Mader a európske inštitúcie poslanci EP Othmar Karas a Molly Scott Cato a Renatas Mazeika vedúci oddelenia pre spotrebiteľskú politiku v EK. Nechýbali ani zástupcovia ERFF a spotrebiteľských organizácií a štátni úradníci z rôznych krajín.

Diskusie prebiehali v dvoch paneloch:

• Cezhraničné premeny, zlúčenia alebo splynutia a rozdelenia
• Budovanie transparentnosti a dôvery v záujme udržateľnej budúcnosti

Účastníci sa zhodli na tom, že európski spotrebitelia neakceptujú úplnú digitalizáciu, keďže je pre nich stále dôležitý priamy kontakt. Len 7 % spotrebiteľov v súčasnosti využíva cezhraničné finančné transakcie. Slabú dôveru ešte zhoršuje rozdielna transpozícia legislatívy EÚ týkajúcej sa spotrebiteľov v európskych štátoch. Účastníci konferencie dospeli k záveru, že hoci spotrebitelia nie sú ani zďaleka v centre financií, finančný sektor by sa mal zamerať hlavne na nich.

Prvý panel zdôraznil, že členské štáty by mali svojich občanov informovať o možnostiach aj o rizikách spojených s kybernetickou bezpečnosťou a ochranou údajov, aby sa digitálny jednotný trh stal skutočnosťou. Účastníci upozornili, že je nevyhnutné posilňovať dôveru spotrebiteľov tým, že sa im poskytne poradenstvo v súvislosti s ich právami a uľahčí prístup k náprave. Poukázali na to, že zo 48 000 žiadostí o pomoc, ktoré riešila sieť európskych spotrebiteľských centier, sa 74 % týkalo elektronického obchodu.

Rečníci konštatovali, že finančné technológie prinášajú možnosti na väčšiu hospodársku súťaž a nižšie ceny pre spotrebiteľov, vyvolávajú však obavy spojené s automatizovaným poradenstvom, využívaním umelej inteligencie a veľkých dát a činnosťou finančných platforiem.

Panel zdôraznil, že návrhom Komisie by mohol vzniknúť sekundárny trh s nesplácanými úvermi, čo je veľmi nebezpečné pre spotrebiteľov, ktorí už zaplatili za dôsledky finančnej krízy. Vďaka finančnému poradenstvu spotrebitelia dúfajú, že by si mohli vybrať správne finančné produkty, ale údaje ukazujú, že pokiaľ ide o dôveru a spokojnosť spotrebiteľa, finančné služby majú najslabšie hodnotenie zo všetkých sektorov.

Druhý panel vyzdvihol udržateľné investície ako kľúč k udržateľnému financovaniu a poukázal na štúdie, podľa ktorých 70 % investorom záleží na životnom prostredí. Účastníci zdôraznili, že hodnotenie agentúr, ktoré posudzujú kvalitu finančných produktov, by mohlo takisto priniesť jasné informácie o tom, ako sa investície využili.

Odporučili vymedziť jasné, porovnateľné a transparentné „hlavné produkty“ pre spotrebiteľov v celej EÚ prostredníctvom rôznych digitálnych distribučných systémov a nabádať spotrebiteľov, aby týmto produktom dôverovali.

Prekážky, ktoré treba odstrániť, sú jazykové a právne rozdiely, vyššie poplatky a nedostupnosť niektorých finančných služieb a produktov pre iných štátnych príslušníkov, daňové rozdiely, kurzové riziká atď. Účastníci tiež zdôraznili, že digitálne distribučné kanály musia uplatňovať zásady technologickej neutrality, proporcionality a integrity, keďže 60 až 70 % spotrebiteľov nesúhlasí s tým, aby boli ich údaje poskytnuté tretím stranám. (dm)

Na fotografii (zľava): členovia EHSV Carlos Trias Pintó Ariane Rodert a Michael Ikrath, poslanec EP Othmar KARAS a predstaviteľka ERFF Fiona Murray

skupina Pracovníci

Seminár o Európskom pilieri sociálnych práv v St. Pöltene 12. októbra 2018
 
Seminár zorganizoval EHSV v spolupráci s Komorou pracovníkov Dolného Rakúska v Centre pre zamestnancov v St. Pöltene a diskutovalo sa na ňom o uplatňovaní Európskeho piliera sociálnych práv.

Pred očami takmer 80 prítomných sa do diskusie zapojili poslankyňa Európskeho parlamentu Evelyn Regner, Egbert Holthuis z GR EMPL, zástupcovia organizácií sociálnych partnerov a regionálni politici. EHSV zastupovali Gabriele Bischoff a Jukka Ahtela. Gabriele Bischoff vo svojom hlavnom príhovore zdôraznila, že „göteborským vyhlásením sa členské štáty a inštitúcie EÚ zaviazali skoncovať so sociálne roztrieštenou Európou, ako aj zo sociálnym dumpingom. Ďalším cieľom bolo zlepšiť rovnosť príležitosti a prístup na trh práce, zabezpečiť spravodlivé pracovné podmienky a zaručiť všade sociálnu ochranu a sociálne začlenenie. Už je najvyšší čas. Vzhľadom na brexit, Trumpa a nárast pravicového populizmu a nacionalizmu v mnohých európskych krajinách je pozitívny európsky projekt naliehavo potrebný.“

Jukka Ahtela vo svojom príhovore vyzdvihol význam európskeho sociálneho modelu. Podľa jeho názoru sú potrebné predovšetkým také právne predpisy, usmernenia a partnerstvá, ktorými môže EÚ vplývať na sociálnu oblasť. Treba sa však samozrejme usilovať o hospodársku a sociálnu konvergenciu, ktoré musia byť nerozlučne späté. Okrem toho zdôraznil význam sociálneho dialógu vzhľadom na výzvy, ktoré musí Európa prekonať, napríklad pokiaľ ide o nové formy zamestnávania a budúcnosť práce. (mg)

Na fotografii (zľava): Egbert Holthuis (Európska komisia), Evelyn Regner (poslankyňa EP), Markus Wieser (predseda, Komora pracovníkov Dolného Rakúska), Gabriele Bischoff, Jukka Ahtela, Valentin Wedl (vedúci oddelenia, EÚ a medzinárodné vzťahy, Federálna komora pracovníkov), Bettina Heise (riaditeľka, Komora pracovníkov Dolného Rakúska), Réne Pfister (poslanec Dolnorakúskeho krajinského snemu, expert na sociálnu politiku).

Skupina EHSV Rozmanitá Európa

Skupina Rozmanitá Európa bude hostiť podujatie o slobodných povolaniach zamerané na udržateľnú transformáciu odborných charakteristík. Cieľom podujatia je získať nový pohľad potrebný na to, aby sa dospelo k nadčasovej definícii slobodných povolaní v digitalizovanom svete.

V centre diskusie bude vysoká odborná spôsobilosť a kompetencie, záväzky verejného záujmu týkajúce sa služieb úzko spojených so základnými oblasťami, ako sú zdravotníctvo, bezpečnosť, bývanie, kvalita života atď., prísna sebakontrola (profesionálna regulácia, kódexy správania, disciplinárne opatrenia), osobná zodpovednosť a nezávislosť profesionálneho správania od ekonomických a iných záujmov.

Schôdzu otvorí predseda skupiny Rozmanitá Európa Arno Metzler. Rečníci z kategórie slobodných povolaní v súlade s manifestom prijatým minulý rok na konferencii o slobodných povolaniach v Ríme predstavia súhrn dosiahnutých úspechov a načrtnú ďalšie kroky pod sloganom Od Ríma po Brusel.

Na konferencii sa zídu viacerí národní a európski predstavitelia slobodných povolaní, ako aj akademickí odborníci pôsobiaci v tejto oblasti, ktorí budú o danej problematike diskutovať v rámci týchto troch panelov:

• Odklon od klišé „protekcionizmu“ a prispôsobenie definície „verejného záujmu“ spoločenskému vývoju.
• Zmení digitalizácia základné potreby ľudstva a ako to ovplyvní slobodné povolania?
• Obmedzenia majetkovej účasti: už viac nepotrebné alebo potrebné viac než v minulosti? Záujmy investorov verzus profesionálne požiadavky.

Podujatie sa uskutoční 27. novembra od 10.00 do 17.00 hod. v Bruseli. (cl)

skupina EHSV Zamestnávatelia

Nedostatočná informovanosť, slabo rozvinutá infraštruktúra, vysoké investičné náklady, ako aj nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami či ich nedostatok sú len niektoré z problémov, ktorým musia MSP čeliť, keď sa pokúšajú využívať výhody digitálnej revolúcie. Účastníci konferencie na tému „Ako podporovať podniky v digitálnom veku – digitalizácia MSP“ sa pokúsili identifikovať potenciálne prekážky a navrhnúť riešenia na ich odstránenie v budúcnosti. Toto podujatie sa uskutočnilo 24. októbra 2018 vo Viedni (Rakúsko).

„Nemôžeme zatvárať oči pred digitálnou transformáciou, musíme zabezpečiť, aby všetky naše podniky dokázali ťažiť z tohto procesu,“ vyhlásila Ulrike Rabmer-Koller, podpredsedníčka Rakúskej spolkovej hospodárskej komory a predsedníčka Európskej asociácie remesiel, malých a stredných podnikov (UEAPME) vo svojom otváracom prejave. Vysvetlila, že UEAPME zhromažďuje osvedčené postupy v oblasti digitalizácie MSP v EÚ s cieľom poskytnúť podnikom postačujúce informácie.

Jacek Krawczyk, predseda skupiny Zamestnávatelia, zdôraznil, že digitalizácia je pre MSP čoraz potrebnejšia. Polovica MSP vníma digitalizáciu ako príležitosť rozšíriť portfólio svojich produktov a služieb. Rovnaký počet sa nazdáva, že digitalizácia podporuje nové obchodné modely. Pre 79 % MSP digitalizácia umožňuje optimalizovať výrobok.

Hoci MSP vidia prebiehajúce zmeny súvisiace s digitalizáciou, mnohé z nich stále nedokážu určiť, aké príležitosti prináša v ich konkrétnom prípade. Závratné tempo digitálnej revolúcie vytvára obrovský potenciál na zlepšenie vo všetkých odvetviach hospodárskej činnosti, t. j. v oblasti remesiel a dopravy.

Prospešné by bolo i ďalšie zjednodušenie elektronických interakcií medzi podnikmi, ako aj medzi poskytovateľmi verejných služieb a podnikmi. V tejto súvislosti zástupca Európskej komisie načrtol potenciál nariadenia eIDAS (elektronická identifikácia a dôveryhodné služby) pre MSP.

Chýbajúce digitálne zručnosti sú ďalším faktorom, ktorý bráni digitalizácii MSP. Model duálneho vzdelávania, ktorý je dobre rozvinutý v Rakúsku, by mohol byť súčasťou riešenia tejto otázky. Vytypovaním nových profesií spojených s digitalizáciou a vytvorením vhodných programov učňovskej prípravy môžu podniky a školy pomôcť prispôsobiť osnovy potrebám trhu.

Túto konferenciu usporiadala skupina Zamestnávatelia Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru spolu s Rakúskou federálnou hospodárskou komorou. (lj)

Vaša Európa, váš názor, hlavné podujatie Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru, ktoré mladým ľuďom umožňuje zapojiť sa do tvorby európskej politiky, oslávi na budúci rok svoje 10. výročie. Rok 2019 bude volebným rokom a nový Európsky parlament bude musieť prijať veľmi dôležité rozhodnutia v čase, keď sa všetko zásadne mení, od hospodárstva až po komunikáciu, od politiky po spoločenské trendy.

EHSV chce zistiť, ako mladí ľudia v Európe vidia budúcnosť a aké riešenia by vedeli ponúknuť európskej spoločnosti ako celku. 99 študentov stredných škôl z 33 krajín bude pozvaných do Bruselu 21. – 22. marca 2019, aby hlasovali za budúcnosť a oslávili 10. výročie tohto podujatia. Stredné školy z celej Európy môžu zaslať svoju prihlášku do 18. novembra 2018. V decembri 2018 bude žrebovaním vybraná jedna škola za každú krajinu. (ks)