EHSV info

Európsky hospodársky a sociálny výbor privítal na svojom plenárnom zasadnutí 18. júla fínsku ministerku sociálnych vecí a zdravotníctva Aino-Kaisu Pekonen, ktorá predstavila program fínskeho predsedníctva Rady EÚ. To sa bude osobitne zameriavať na udržateľnosť a blaho občanov. Ďalšou prioritou predsedníctva je podľa pani Pekonen posilnenie právneho štátu a hodnôt EÚ. 

Predseda EHSV Luca Jahier priblížil pred vystúpením fínskej predstaviteľky hlavné výzvy, ktorými by sa fínske predsedníctvo Rady EÚ malo zaoberať. Uviedol, že „v záujme realizácie Agendy 2030 bude potrebný holistický prístup, čo si bude vyžadovať, aby sa hospodárske a sociálne výzvy riešili spoločne.“ Fínska ministerka v tomto kontexte informovala, že „Fínsko sa chce podieľať na formovaní budúcnosti Európy a táto budúcnosť by mala byť sociálne, hospodársky a ekologicky udržateľná.“

Pre fínske predsedníctvo je preto jednou z kľúčových priorít vedúce postavenie EÚ pri prijímaní opatrení v oblasti klímy. Z toho dôvodu očakáva, že sa dosiahne dohoda o hlavných prvkoch dlhodobého plánu, na základe ktorého sa EÚ zaviaže dosiahnuť do konca roku 2019 klimatickú neutralitu tak, ako to žiadala Európska rada.

Fínske predsedníctvo tiež posilní dialóg nielen s ďalšími celosvetovými aktérmi, ale aj v rámci EÚ s ostatnými inštitúciami a partnermi. „Dialóg so sociálnymi partnermi je jednou z priorít fínskeho predsedníctva,“ uviedla na záver fínska ministerka. „EHSV zohráva zásadnú úlohu a teší nás, že výbor vypracúva kľúčové stanoviská, ktoré sú v súlade s našimi návrhmi.“ (dgf)

Na plenárnom zasadnutí Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (EHSV) sa uskutočnila diskusia so spolupredsedom kontaktnej skupiny EHSV pre európske organizácie a siete občianskej spoločnosti Connym Reuterom.

Conny Reuter predstavil závery a odporúčania z podujatia Dni občianskej spoločnosti 2019, ktoré sa uskutočnilo v polovici júna v Bruseli a v rámci ktorého sa skúmala téma udržateľnej demokracie. Hovoril tiež o úlohe kontaktnej skupiny zriadenej v roku 2004, ako jedinečnom orgáne v rámci EÚ, ktorý bol vytvorený s cieľom zabezpečiť trvalý dialóg medzi inštitúciami EÚ a európskou sieťou organizácií občianskej spoločnosti na úrovni EÚ.

„Sme tu, aby sme podporili občiansky dialóg progresívnej a inkluzívnej Európy,“ uviedol Conny Reuter na plenárnom zasadnutí a zdôraznil, že skupina zohráva dôležitú úlohu, keďže ponúka hľadisko EÚ na zásadné témy a politiky, pričom presahuje národné záujmy.

Predseda EHSV Luca Jahier ocenil dobrú prácu kontaktnej skupiny EHSV a zdôraznil: „Snažíme sa budovať mosty, a nie zatvárať dvere. Sme tu preto, aby sme pracovali spoločne za lepšiu Európu.“

Na dôkaz vzájomnej úzkej spolupráce organizuje kontaktná skupina a EHSV každý rok podujatie s názvom Dni občianskej spoločnosti s cieľom zdôrazniť príspevok organizácií občianskej spoločnosti k budovaniu Európskej únie, ktorá viac zodpovedá očakávaniam občanov. Tento rok sa konal desiaty ročník. Luca Jahier uviedol, že Dni občianskej spoločnosti sa stali jedným z najdôležitejších podujatí výboru. V júni sa na podujatí zúčastnilo viac ako 250 účastníkov. (ll)

EHSV podporuje akčný plán EÚ pre batérie zostavený Európskou komisiou, zdôrazňuje však, že ho treba posilniť a urýchlene vykonať.

Existuje reálne riziko, že veľmi veľké časti európskeho automobilového priemyslu budú relokalizované do miest v blízkosti výroby batériových článkov, najmä v Ázii. V stanovisku, ktoré vypracoval Colin Lustenhouwer a ktoré bolo prijaté na júlovom plenárnom zasadnutí, EHSV vyslovuje svoju podporu strategickému akčnému plánu Európskej komisie pre batérie. Zároveň však upozorňuje, že ho treba posilniť a urýchlene vykonať, aby sa predišlo možnému presunu európskych automobilových závodov mimo EÚ.

„Ide o veľa. Ide o približne 13 miliónov pracovných miest európskych pracovníkov v tomto odvetví,“ uviedol pán Lustenhouwer. „Tvorcovia politík, vedci a podniky sú jednoznačne a spoločne presvedčení o naliehavosti. Uvedomujú si, že je neskoro, ba až príliš neskoro. Potrebujeme efektívne, bezpečné a ekologické batérie.“

Batérie sa stali nenahraditeľnými v našom každodennom živote. EÚ v súčasnosti zaostáva v rozvoji aj vo výrobe a je závislá od krajín mimo EÚ, najmä Ázie. Komisia vo svojej prvej správe o pokroku vo vykonávaní strategického akčného plánu pre batérie, uverejnenej v apríli 2019, uvádza, že už boli iniciované rôzne opatrenia na vybudovanie kľúčového odvetvia výroby batérií v EÚ. V budúcich rokoch sa však v EÚ musí urobiť pre rozvoj tohto odvetvia oveľa viac s dôrazom na investície a inovácie. (mp)

Opatrenia na podporu rozvoja obehového hospodárstva v Európe sa doteraz sústreďovali na výrobu, presviedčanie priemyselných odvetví, aby zavádzali obehové obchodné modely a uvádzali na trh obehové alternatívy. Ako vyplýva zo správy, ktorú v júli prijal EHSV, súčasné podmienky sú však už vhodné to, aby boli zapojení aj spotrebitelia a aby sa im poskytla možnosť rozhodnúť sa v každodennom živote pre zodpovedné nakupovanie.

V stanovisku s názvom Úloha spotrebiteľov v obehovom hospodárstve Európsky hospodársky a sociálny výbor vyzýva na strategickú zmenu smerovania tak, aby sa spotrebitelia stali stredobodom verejnej politiky v oblasti obehového hospodárstva na všetkých úrovniach verejnej správy v Európe.

V úvodnej fáze zavádzania prechodu na obehové hospodárstvo sa spotrebiteľom prisúdila úloha subjektu recyklujúceho domáci odpad, zatiaľ čo dôraz sa kládol na podniky. Ako pripomína EHSV, iniciatíva Európskej komisie sa zameriavala na reguláciu a výrobu, zvýšenie miery recyklácie a zavedenie koncepcie ekodizajnu.

„Teraz nastal čas, aby sa Obehové hospodárstvo 2.0 venovalo aj spotrebiteľom,“ uviedol spravodajca Carlos Trias Pintó vyzývajúc Komisiu, aby podporila zmenu smerovania v budúcich iniciatívach.

Ako ďalej zdôraznil, podstatou druhej etapy bude informovanosť spotrebiteľov. Informácie a vzdelávanie sú kľúčovými faktormi riadenia vzorcov obehového správania spotrebiteľov. Je potrebné zaviesť adekvátne vzdelávanie a celoživotnú odbornú prípravu a poskytovať spotrebiteľom čo možno najobjektívnejšie informácie.

EHSV tiež podporuje dobrovoľné označovanie ako krok smerom k zavedeniu povinného označovania a uvádzaniu sociálnej a environmentálnej stopy výrobkov s informáciami o znižovaní emisií, zachovaní biodiverzity, efektívnom využívaní zdrojov, vyhýbaní sa komponentom s vysokým environmentálnym vplyvom, odhadovanej životnosti, možnosti získania náhradných dielov a možnosti opravy.

Informácie a vzdelávanie môžu síce významne prispieť k nasmerovaniu spotrebiteľov k ekologickým produktom, ktoré sa dajú opraviť a vydržia dlho, avšak mnohí ľudia si ich nebudú môcť dovoliť. Ako stimul EHSV navrhuje dať členským štátom možnosť zaujať prístup založený na odmeňovaní a miestnym samosprávam umožniť využívať verejné obstarávanie na podporu udržateľných dodávateľov. (dm)

EÚ musí klásť väčší dôraz na krátke dodávateľské reťazce a agroekológiu v poľnohospodárstve, aby si zachovala svoje poľnohospodárstvo a zvýšila jeho odolnosť voči novým výzvam, ako je zmena klímy. Agroekológia tiež pomáha pri zaisťovaní dodávok potravín a zabezpečovaní toho, aby boli zdravšie, čo zvyšuje ich hodnotu. Krátke dodávateľské reťazce pomôžu zvýšiť príjmy menších poľnohospodárskych podnikov a oživiť vidiecke oblasti.

„Iniciatívy zamerané na krátke dodávateľské reťazce majú potenciál vytvárať pracovné miesta a rast a následne bohatstvo, a to najmä vo vidieckych oblastiach. Výzvou je preto umožniť hospodárskym subjektom, aby vytvorili miestne potravinové systémy založené na miestnej správe. Digitalizácia zohráva a bude aj naďalej zohrávať kľúčovú úlohu pri výrobe a spracovaní, ako aj pri nákupe a predaji,“ vysvetľuje Geneviève Savigny, spravodajkyňa stanoviska na tému Podpora krátkych a alternatívnych potravinových reťazcov v Európskej únii: úloha agroekológie.

V snahe zaviesť agroekologický projekt v celej EÚ navrhuje EHSV mnohostranný štruktúrovaný akčný plán, ktorý zahŕňa regionálnu, národnú a európsku úroveň. Aj súčasné programy by sa mali zameriavať na podporné opatrenia v agroekológii a krátkych dodávateľských reťazcoch.

Rámcom akčného plánu by mohla byť komplexná potravinová politika, ktorú EHSV už roky presadzuje a v ktorej by mohol plniť úlohu sprostredkovateľa. (sma)

Podľa EHSV môže európsky výrobný systém účinne a konkurencieschopne prejsť na špičkové digitálne a ekologické hospodárstvo, keď bude pripravený na významné investície do inovácií. Kroky, ktoré plánuje Európska komisia na uľahčenie lepšieho rozvoja výrobného systému, by preto mali vychádzať zo znalosti skutočných potrieb podnikov, a to najmä potrieb MSP.

Manufacturing accounts for 17.3% of Europe's GDP and representing 80 % of exports. „Vzhľadom na všetky tieto pôsobivé čísla je pre Európu mimoriadne dôležité, aby spojila svoje sily a dokonca posilnila tento sektor,“ uviedol Antonello Pezzini, spravodajca informačnej správy EHSV o prírastkových inováciách v oblastiach s intenzívnou výrobou.

EHSV vyzýva Európu a jej členské štáty, aby zaviedli primerané stratégie v oblasti vzdelávania, ktoré sú nevyhnutné na získanie nových zručností a zabezpečenie nových profesijných profilov. 

Súčasná priemyselná revolúcia využíva digitálne modely – cloud computing a veľké dáta () – a smeruje k perspektíve internetu vecí a „inteligentných“ výrobkov. Umelá inteligencia je v tomto procese mimoriadne dôležitá, pretože v horizonte 20 rokov má potenciál zdvojnásobiť ročnú mieru rastu.

„Európa musí podniknúť rozhodné kroky, pokiaľ ide o digitálne technológie, a uľahčiť prístup MSP k špičkovým technológiám. EHSV preto žiada, aby sa prijali osobitné opatrenia a politiky, ktoré umožnia MSP zvýšiť prepojenie s väčšími spoločnosťami a tiež zavedú stimuly podnecujúce spoluprácu v oblasti inovácií medzi malými a veľkými spoločnosťami,“ uviedol na záver Antonello Pezzini. (sma)

EÚ by mala obnoviť svoj systém koordinácie a riadenia hospodárskej politiky na základe novej stratégie EÚ pre udržateľný rozvoj po roku 2020 s cieľom zvýšiť efektívnosť opatrení a udržateľnosť výsledkov, tvrdí EHSV.

V nedávno prijatom stanovisku EHSV v tomto kontexte víta návrh Komisie silnejšie prepojiť európsky semester s financovaním politiky súdržnosti vo viacročnom finančnom rámci. Domnieva sa, že takéto prepojenia majú obrovský potenciál, pokiaľ ide o zlepšenie koordinácie a riadenia hospodárskej politiky EÚ.

EHSV okrem toho navrhuje, aby sa nový systém riadenia EÚ viac spoliehal na pochopenie občianskej spoločnosti a spoluprácu s ňou a na posilnenie viacúrovňovej verejnej správy. V tejto súvislosti navrhuje zriadiť informačné centrum EHSV pre zainteresované strany.

V inom stanovisku výbor vyzýva na užšie prepojenie medzi EFSI, jeho nástupcom, programom InvestEU a ďalšími európskymi alebo národnými investičnými programami. Odporúča stanoviť jasné investičné ciele, zjednodušiť právne predpisy a poskytnúť ďalšie usmernenia, aby sa dosiahla väčšia geografická a sektorová rovnováha v rámci Investičného plánu pre Európu.

Ak EÚ využije európsky semester ako najdôležitejší prvok koordinácie hospodárskej politiky, mohlo by sa tým prispiek k vykonaniu týchto opatrení.

EHSV predložil v júli návrhy týkajúce sa hospodárskeho programu na nadchádzajúce funkčné obdobie a odporučil, aby tvorili základ novej hospodárskej stratégie EÚ.

Podľa názoru EHSV by budúca hospodárska politika a riadenie hospodárskych záležitostí mali zohľadniť geopolitické a spoločenské výzvy, ako je celosvetové spomalenie hospodárstva, nevyriešené obchodné spory, brexit, zmena klímy, demografické zmeny, narastajúca nerovnosť a štvrtá priemyselná revolúcia, a mali by prispieť k posilneniu odolnosti voči krízam a udržateľnosti hospodarskeho modelu. Tieto výzvy si vyžadujú rozsiahlu hospodársku stratégiu s jasnými politickými cieľmi a súdržnejším rámcom riadenia hospodárskych záležitostí.

Všetky štyri piliere HMÚ – menový a finančný, hospodársky, sociálny a politický – sa musia vyváženým spôsobom posilniť a je potrebné vypracovať pozitívnu víziu pre budúci rozvoj hospodárstva EÚ. EHSV žiada okrem iného vytvoriť fiškálnu kapacitu na úrovni eurozóny, prijať vyvážené opatrenia zamerané na ponuku a dopyt a výraznejšie zapojiť Európsky parlament, sociálnych partnerov a organizácie občianskej spoločnosti do kľúčových rozhodnutí v oblasti sociálnej a hospodárskej politiky.

EHSV sa v súvislosti so vzostupnou konvergenciou domnieva, že sa musí podporiť vzdelávanie, odborná príprava, výskum a rozvoj a inovácia. Tieto opatrenia môžu posilniť konkurencieschopnosť hospodárstva EÚ založeného na jeho schopnosti udržateľne zvyšovať produktivitu a životnú úroveň a zároveň dosiahnuť klimatickú neutralitu.

Viac informácií nájdete tu:ECO/492 a ECO/493 (jk)

Európsky hospodársky a sociálny výbor vyzýva Komisiu, aby dôkladnejšie vyhodnotila strategické možnosti, ktoré prispievajú k znižovaniu emisií skleníkových plynov, a tým aj k boju proti zmene klímy, ako aj k udržaniu konkurencieschopnosti. Cieľom musí byť lepšia ochrana a podpora priemyselných odvetví EÚ náročných na zdroje a energiu, pretože v opačnom prípade by Európa mohla stratiť pracovné miesta v dôsledku ich presunu do krajín s menej prísnymi environmentálnymi predpismi a čeliť riziku, že nedosiahne svoj cieľ zníženia emisií skleníkových plynov.

„Súčasný systém obchodovania s emisiami (ETS), ktorý má stimulovať investície, nefunguje tak, ako sa očakávalo, pretože jeho celosvetové uplatňovanie nie je momentálne v dohľade. Ak sa jeho uplatňovanie obmedzí iba na Európu, môže dôjsť k úniku uhlíka, a teda aj investícií,“ varuje Aurel Laurenţiu Plosceanu, spravodajca stanoviska EHSV na tému Zosúladenie politík v oblasti klímy a energetiky z hľadiska priemyselných odvetví, ktoré bolo prijaté 17. júla. „Budúce investície EÚ a členských štátov by sa mali sústrediť na výskum, vývoj a inovácie a na zavádzanie nízkouhlíkových technológií pre priemyselné odvetvia náročné na zdroje a energiu, ako aj na to potrebnú výrobu elektrickej energie. Ďalšou prioritou musí byť odborná príprava zamestnancov,“ dodal spoluspravodajca Enrico Gibellieri.

Náklady na energiu predstavujú približne 25 % celkových nákladov v odvetviach, ako je výroba ocele, hliníka a skla, v dôsledku čoho sú náklady na emisie skleníkových plynov tiež vysoké. Vzhľadom na súčasný systém obchodovania s emisiami budú európske výrobky drahšie a hrozí, že na medzinárodnom trhu ich nahradia lacnejšie výrobky. (sma)

Vo výročnom stanovisku EHSV o stave energetickej únie sa hodnotí dosiahnutý pokrok a Európska komisia sa vyzýva, aby sa viac zamerala na sociálne aspekty.

„Energetická únia ešte nie je skutočnosťou. Môže byť realitou, pokiaľ ide o politické rozhodnutia EÚ, no nie je ešte skutočnosťou v každodennom živote európskych občanov. Tento jednoznačný názor prezentoval Christophe Quarez na júlovom plenárnom zasadaní, pričom zopakoval argument, ktorý už uvideol vo svojom stanovisku – prijatom zhromaždením –, podľa ktorého ešte nedošlo k energetickému prechodu v praxi. Ďalej uviedol: „Teraz, keď tvorcovia politík EÚ položili základy energetickej únie, zostáva vykonať ešte veľa práce v nasledujúcich rokoch.“

„Kľúčová bola zmena formátu procesu rozhodovania o energetickej politike na úrovni EÚ, ako aj na vnútroštátnej úrovni,“ uviedol pán Quarez. „Potrebovali sme prejsť od „rozhodnutí niekoľkých“ ku „krokom všetkých“. Vďaka zvyšovaniu povedomia občanov EÚ, najmä mladých ľudí, o zmene klímy, je šanca dosiahnuť tento cieľ väčšia ako kedykoľvek v minulosti “, dodal.

Výbor privítal štvrtú správu o stave energetickej únie, ktorú Európska komisia vydala v apríli 2019, a opätovne podporil ciele energetickej únie, pričom zdôraznil význam zapojenia a mobilizácie celej európskej spoločnosti s cieľom prevziať plnú zodpovednosť.

Energetický prechod by mali riadiť občania a na nikoho by sa nemalo zabudnúť. Je potrebné zvážiť sociálne dôsledky týchto zmien, ako aj nový sociálny pakt medzi všetkými zúčastnenými stranami. Občania by tiež mali byť schopní prispieť k všetkým dôležitým politickým rozhodnutiam týkajúcim sa zmeny klímy, najmä na úrovni EÚ, prostredníctvom stáleho dialógu s občanmi. (mp)

Technológie blockchainu a distribuovanej databázy transakcií, ktoré sa pôvodne spájali s kryptomenami, sa v skutočnosti môžu využívať všestranne a možno ich užitočne uplatňovať v sociálnom hospodárstve. Je však dôležité správne ich regulovať a nasmerovať tak, aby boli prínosom pre všetkých a každý mal možnosť zapojiť sa, uvádza sa v stanovisku EHSV, ktoré bolo prijaté na plenárnom zasadnutí v júli.

EHSV zostavil dlhý zoznam týkajúci sa možných foriem využitia blockchainu a distribuovanej databázy transakcií, ktoré by mohli byť veľmi zaujímavé pre podniky sociálneho hospodárstva. Patrí medzi ne sledovateľnosť darov a získaných finančných prostriedkov, zlepšenie riadenia organizácií sociálneho hospodárstva, overovanie činností, certifikácia zručností, väčšia prehľadnosť a istota práv duševného vlastníctva a autorských práv, poskytovanie bezpečných systémov telemedicíny a elektronickej starostlivosti a úplná sledovateľnosť a identifikácia poľnohospodárskych produktov.

EHSV však upozorňuje, že obrovský potenciál nových digitálnych technológií a značné nevyhnutné investície vystavujú technológiu blockchainu riziku zoskupovania údajov a technologických sietí, ktoré môžu byť predmetom špekulácie.

Je dôležité, aby sa prijali verejné opatrenia s cieľom podporiť rozvoj týchto technológií, ktoré budú participatívne a dostupné, a taktiež je nevyhnutné zapojiť občiansku spoločnosť.

Regulácia EÚ má zmysel, pretože táto technológia využíva reťazce, ktoré možno vytvoriť bez ohľadu na štátne hranice. Značné nevyhnutné investície si vyžadujú prijať koordinované a štruktúrované opatrenia na európskej úrovni.

Prečítajte si stanovisko EHSV na tému Blockchain a technológia distribuovanej databázy transakcií ako ideálna infraštruktúra sociálneho hospodárstva (dm)

Skupina Zamestnávatelia v EHSV

Skupina Zamestnávatelia v EHSV usporiada dve konferencie v krajine, ktorá v súčasnosti predsedá Rade EÚ – vo Fínsku. Prvé podujatie sa uskutoční na konci augusta a bude zamerané na bystrú a inteligentnú Európu.

Konferencia sa bude konať 30. augusta v Turku pod názvom „Bystrá a inteligentná Európa - ako ju dosiahnuť“. Zameria sa na príležitosti a výzvy, ktoré prináša digitalizácia a umelá inteligencia pre podniky, na faktory úspechu v tejto oblasti a na následné očakávania, pokiaľ ide o politiky EÚ. Cieľom je okrem iného preskúmať, ako môže byť Európa priekopníkom v oblasti inovácií, aké zručnosti a kompetencie sú potrebné a ako možno zabezpečiť financovanie.