EHSV info

Predseda EHSV Luca Jahier vo svojom prejave, ktorý predniesol 24. mája pri príležitosti 60. výročia založenia Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru, vyjadril odhodlanie výboru nezaspať na vavrínoch a načrtol smerovanie budúcej činnosti EHSV na základe siedmich priorít. Najvyšší predstavitelia EÚ sa pri diskusii o budúcnosti Európy zhodli na tom, že občiansky priestor je a musí zostať kľúčovým prvkom európskej demokracie.

Predseda Luca Jahier vo svojom vystúpení na mimoriadnom slávnostnom plenárnom zasadnutí zdôraznil míľniky v histórii EHSV a pripomenul jeho najväčšie výsledky dosiahnuté v minulosti pri úspešnom iniciovaní niektorých kľúčových právnych predpisov EÚ. Počnúc Chartou Spoločenstva o základných sociálnych právach pracovníkov po jeho priekopnícky návrh dane z finančných transakcií „EHSV má byť na čo hrdý,“ uviedol.

Predseda Jahier navrhol niekoľko riešení problémov, ktorým čelí Európa, a načrtol prioritné oblasti činnosti EHSV v nasledujúcich rokoch:

• opätovné potvrdenie hodnôt Únie
• vykonávanie programu trvalo udržateľného rozvoja
• zintenzívnenie koordinácie hospodárskych politík v rámci EÚ
• riadenie umelej inteligencie pre dobro ľudstva
• dosiahnutie ambiciózneho viacročného finančného rámca založeného na solidarite a podpore súdržnosti
• rozvíjanie zmyslu pre európsku identitu prostredníctvom kultúry a vzdelávania
• aktívne formovanie vzťahov so susednými krajinami EÚ a ďalej.

V následnej diskusii predseda EK Jean-Claude Juncker, podpredseda EP Ramón Valcarcel Siso a predseda VR Karl-Heinz Lambertz diskutovali s pánom Jahierom o tom, ako čo najlepšie riešiť výzvy Európy pred voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2019.

Bývalý predseda Európskej rady Herman Van Rompuy v podnetnom prejave vyjadril nádej a dôveru v budúcnosť Európy a zdôraznil úlohu EHSV pri zabezpečovaní odolnej demokracie v Európe.

Darja Isaksson, členka Národnej rady pre inováciu švédskeho premiéra, predložila názory mladšej generácie Európanov vyzývajúc lídrov EÚ, aby čelili výzve udržateľného rozvoja a digitálnej revolúcie.

Predseda Jahier uzavrel slávnosť citátom pápeža Jána Pavla II. a vyzval účastníkov, aby sa nebáli prítomnosti, ale odvážili sa ju žiť s odvahou. (dm)

Prečítajte si prejav predsedu Jahiera na slávnostnom plenárnom zasadnutí (neexistuje v slovenskom jazyku)

Pozrite si prejav predsedu Jahiera.

Celosvetový vývoj v posledných rokoch podrobil projekt európskej integrácie skúške. Interné rozpory, rozčarovanie občanov a výrazný nárast migrácie zastihli nepripravených tak európskych občanov, ako aj všetky úrovne riadenia, čoho dôsledkom bol nárast nacionalistických prejavov a ohrozenie vzájomnej solidarity. V tejto súvislosti zohrali organizácie občianskej spoločnosti kľúčovú úlohu pri vyzdvihovaní potenciálu európskeho kultúrneho dedičstva, posilňovaní identít a spoločností a podpore obrovského potenciálu rozmanitosti, ktorá je základom našich európskych dejín.

Zámerom Ceny pre občiansku spoločnosť za rok 2018 je odmeniť inovatívne iniciatívy, ktoré významne prispeli k týmto výzvam:

• zvýšiť informovanosť o viacerých rovinách a bohatstve európskej identity,
• využiť plný potenciál kultúrneho bohatstva Európy,
• uľahčiť prístup k európskemu kultúrnemu dedičstvu a
• propagovať európske hodnoty (rešpektovanie ľudskej dôstojnosti a ľudských práv, sloboda, demokracia, rovnosť a právny štát).

Cenu v celkovej výške 50 000 EUR si rozdelí maximálne päť víťazov. Konečný termín na zaslanie prihlášok je 7. september 2018 a slávnostné odovzdanie ceny sa uskutoční 13. decembra 2018 v Bruseli. O cenu EHSV pre občiansku spoločnosť sa môžu uchádzať všetky organizácie občianskej spoločnosti oficiálne zaregistrované v Európskej únii a pôsobiace na miestnej, regionálnej, národnej alebo európskej úrovni. Takisto sa o ňu môžu uchádzať jednotlivci.

Zoznam všetkých požiadaviek a prihlasovací formulár sú dostupné tu. (ll)

EHSV podporuje silnú SPP s dostatočným financovaním a zvýšenie rozpočtu EÚ o 1,3 % hrubého národného dôchodku (HND) v súlade s rastom ekonomiky EÚ. Treba zabezpečiť dostatočné financovanie SPP s cieľom riešiť problémy vyplývajúce z nízkych príjmov poľnohospodárov a pracovníkov poľnohospodárskych podnikov, inflácie a všetkých výpadkov spôsobených brexitom, ako aj ďalších požiadaviek v oblasti životného prostredia a zmeny klímy.

„Európski poľnohospodári – rodinné poľnohospodárske podniky, malé a stredné podniky, družstvá a iné tradičné poľnohospodárske systémy – musia byť schopné vyžiť zo svojich príjmov z poľnohospodárstva. Zaručovať to musia spravodlivé ceny a silné priame platby, pričom tieto by sa mali na základe objektívnych kritérií a regionálnych postupov vyplácať iba aktívnym poľnohospodárom a poľnohospodárskym podnikom, ktorí sú zapojení do poľnohospodárskej výroby. Nestačí byť len vlastníkom poľnohospodárskej pôdy,“ uviedla Jarmila Dubravská, spravodajkyňa stanoviska EHSV na tému Budúcnosť potravinárstva a poľnohospodárstva. „Pre poľnohospodárov v EÚ je veľmi dôležité, aby legislatívne návrhy obsahovali značné zjednodušenie najbyrokratickejších prvkov SPP,“ dodal John Bryan.

Subsidiarita nemôže narúšať SPP alebo jednotný trh. Mala by sa vzťahovať len na plány členských štátov realizovať ciele SPP, aby mohli pružne prijať možnosti platieb v rámci prvého a druhého piliera podľa toho, ktoré najviac vyhovujú typom, štruktúre a podmienkam poľnohospodárstva v ich krajine s ohľadom na ich prírodné podmienky a životné prostredie. Výbor nepodporuje, aby členské štáty presúvali finančné prostriedky z druhého do prvého piliera. Žiada skôr, aby sa stanovila rozumná úroveň spolufinancovania všetkými členskými štátmi v druhom pilieri.

EHSV tiež navrhuje zlepšiť podporu SPP pre mladých poľnohospodárov a generačnú výmenu. EÚ sa v konečnom dôsledku musí snažiť o koherentnejšiu stratégiu medzi SPP a obchodnou politikou. (sma)

Úspešná stratégia v oblasti plastov sa musí zamerať na účinné opatrenia v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy s cieľom podporiť dodržiavanie dynamickej rovnováhy biosféry. V záujme väčšej recyklácie plastov a urýchlenia prechodu na obehové hospodárstvo, je nevyhnutné vytvárať stimuly v oblasti dizajnu a správania, ako aj spoločné technické a regulačné normy.

V stanovisku o Európskej stratégii pre plasty v obehovom hospodárstve výbor zdôraznil, že recyklovanie plastov je zásadnou príležitosťou na udržateľný a konkurencieschopný hospodársky rozvoj. Predmety vyrobené z plastov musia byť vnímané ako hodnotná surovina, ktorú treba obnoviť. „Potrebujeme európsku kultúru plastovej obehovosti založenú na analýze celého životného cyklu výrobku,“ uviedol Antonello Pezzini, spravodajca pre príslušné stanovisko, „a bude to fungovať len ak sa zapoja občania a občianska spoločnosť. Výhoda triedenia a recyklácie plastov musí byť pre Európanov hmatateľná.“

Osobitnú pozornosť treba venovať mikroplastom, ktoré sa často využívajú v čistiacich prostriedkoch, kozmetike, nábytku a náteroch, pretože znečistenie pochádzajúce z tohto zdroja je jedným z najväčších nebezpečenstiev pre životné prostredie a ľudské zdravie.

Od PET až k priadzi

EHSV podporuje separovaný zber, a najmä recykláciu PET (polyetyléntereftalát), ktoré majú vďaka tvorbe novej hospodárskej činnosti a pracovných miest ekonomický prínos pre EÚ. Transformácia PET na vlákno je inovačná a šetrná k životnému prostrediu a zabezpečuje kvalitu od výrobných metód až po dizajn. A čísla sú naozaj zaujímavé: na výrobu flísovej teplákovej bundy treba len okolo 27 fliaš s objemom 1,5 litra. To je odporúčaná spotreba vody pre štvorčlennú domácnosť na týždeň. (sma)

Keďže v EÚ je čoraz viac flexibilných a atypických foriem zamestnania, prvoradé je teraz zabezpečiť, aby pracovné podmienky pre všetkých pracovníkov boli transparentnejšie a predvídateľnejšie, čo sa dá najlepšie dosiahnuť pomocou sociálneho dialógu a kolektívneho vyjednávania na národnej úrovni. K tomuto záveru dospel EHSV vo svojom stanovisku k návrhu smernice o transparentných pracovných podmienkach, ktorý predložila Komisia.

EHSV považuje smernicu za skutočný pokrok v úsilí zaviesť Európsky pilier sociálnych práv do praxe a prispôsobiť sa budúcemu svetu práce. Zároveň však varuje pred administratívnou záťažou, ktorá by mohla vzniknúť pre zamestnávateľov, keby sa niektoré ustanovenia smernice uplatňovali v ich súčasnej podobe, a odporúča, aby sa niektoré aspekty smernice vyjasnili a zodpovednosť za určité aspekty prenechala členským štátom.

„Smernica o transparentných pracovných podmienkach je veľkou príležitosťou začať budovať sociálnu Európu,“ uviedol spravodajca stanoviska EHSV Christian Bäumler. Dodal, že práca na vyžiadanie sa ako forma zamestnania nemôže zachovať, ak sa nestanoví príslušné referenčné obdobie a lehota na informovanie pracovníka vopred.

Pomocná spravodajkyňa Vladimíra Drbalová upozornila, že súčasné znenie návrhu obsahuje viacero nejasných ustanovení, ktoré by mohli spôsobiť právnu neistotu na trhu práce. Návrh si vyžaduje určité vylepšenia, keďže zatiaľ nespočíva na dostatočne pevných základoch.(ll)

EHSV víta návrhy Komisie v súvislosti s jej akčným plánom v oblasti DPH, ktorý má byť prínosom pre konečného spotrebiteľa, požaduje však určité zmeny. Naliehavo žiada členské štáty, aby vyvinuli všetko potrebné úsilie na zavedenie navrhovaných reforiem, aby sa v rozumnom časovom rámci mohlo prejsť na definitívny systém dane z pridanej hodnoty (DPH).

Podľa názoru EHSV sa súčasný systém DPH musí zosúladiť s novými zmenami na trhu, obchodnými modelmi a technológiami, aby sa zabezpečilo riadne fungovanie jednotného trhu, zjednodušili pravidlá v oblasti DPH a zamedzilo daňovým podvodom.

V snahe znížiť tzv. výpadok príjmov z DPH by členské štáty mali zriadiť vhodné fóra na výmenu osvedčených postupov z hľadiska výberu daňových príjmov a na skúmanie spôsobov, ako lepšie využívať digitálne technológie s cieľom zamedziť daňovým podvodom, zjednodušiť administratívne zaťaženie daňových orgánov a podnikov a poskytnúť im ľahší prístup k informáciám. Osobitná pozornosť by sa mala venovať vytvoreniu systému účinného výberu daní v prípadoch cezhraničného obchodu.

EHSV žiada všetky inštitúcie zapojené do tohto procesu reformy, aby preskúmali, ako by sa mohol zaviesť spoločný systém DPH pre tovar a služby. Súhlasí s návrhmi Komisie v súvislosti so zníženými sadzbami DPH a odporúča, aby sa uplatňovali na niektoré druhy výrobkov alebo služieb, najmä všeobecného záujmu. „Negatívny zoznam“ výrobkov a služieb, na ktoré by sa uplatňovala štandardná sadzba DPH by nemal nevhodným spôsobom obmedzovať slobodnú voľbu členských štátov stanoviť na určité výrobky všeobecného záujmu znížené sadzby.

EHSV sa napokon domnieva, že maximálne limity uplatňované v novom systéme DPH na malé podniky sa musia stanoviť tak, aby boli zahrnuté všetky MSP. Pravidlá, ktoré sa na ne vzťahujú, by sa mali uplatňovať aj na podniky sociálneho hospodárstva.

Viac sa dozviete v našomprvom a druhom stanovisku.  (jk)

EHSV podporuje iniciatívu Európskej komisie na vytvorenie európskeho spoločného podniku vysokovýkonnej výpočtovej techniky a konštatuje, že táto kľúčová technológia pomôže pri riešení najzložitejších problémov, ktorým dnes naša spoločnosť čelí, a v konečnom dôsledku bude prínosom pre náš blahobyt, konkurencieschopnosť a pracovné miesta.

V stanovisku, ktoré vypracovali Ulrich Samm a Antonio Longo a ktoré bolo prijaté 23. mája 2018 na plenárnom zasadnutí, výbor zdôrazňuje, že spoločný podnik EuroHPC bude rozhodne prínosom pre digitálnu zvrchovanosť a nezávislosť EÚ, a že Únia sa tak stane kľúčovým aktérom v oblasti digitálneho rozvoja, čo bude mať priamy vplyv na konkurencieschopnosť a kvalitu života ľudí.

„Počiatočná investícia vo výške 1 miliarda EUR na nadobudnutie a prevádzkovanie špičkových superpočítačov je vysoká, avšak nie až taká ambiciózna, ak ju porovnáme s konkurentmi, teda s USA a Čínou,“ konštatoval pán Samm. „EÚ bude musieť vyvinúť viac úsilia, ak sa máme vyrovnať našim celosvetovým konkurentom,“ dodal. Konkrétne bude potrebný podstatný nárast investícií v členských štátoch EÚ, spojený so silným európskym programom pre výskum a inovácie, ak sa má udržať špičková úroveň v oblasti HPC aplikácií.

EHSV tiež odporúča v čo najväčšej miere posilniť sociálny rozmer procesu digitalizácie v rámci európskeho sociálneho piliera, a to stanovením viacerých sociálnych výziev, ktoré by sa mali riešiť pomocou novej digitálnej infraštruktúry. „Zavádzanie a využívanie špičkových počítačov musí mať jasný a merateľný pozitívny vplyv na každodenný život európskych občanov,“ povedal pán Longo. „Aj preto žiadame, aby bola na európskej úrovni vytvorená komunikačná stratégia, ktorá by umožnila informovať o tejto dôležitej novej iniciatíve občanov a podniky.“ (mp)

Vyše sto zástupcov občianskej spoločnosti prijalo 15. mája v Sofii svoj príspevok k summitu najvyšších predstaviteľov členských štátov EÚ a krajín západného Balkánu.

Účastníci konferencie na vysokej úrovni sú presvedčení, že rozšírenie EÚ a najmä šírenie jej demokratických hodnôt a zákonných noriem v regióne západného Balkánu je tak v záujme krajín tejto oblasti, ako aj EÚ. Podpora hodnôt EÚ v regióne zaručí v týchto krajinách bezpečnosť a stabilitu a posilní sociálny a ekonomický rozvoj, demokraciu a právny štát, v dôsledku čoho sa zvýši stabilita a bezpečnosť EÚ.

„Budúcnosť tohto regiónu je európskou budúcnosťou,“ zdôraznil predseda EHSV Luca Jahier vo svojom vystúpení na konferencii. „Som presvedčený, že pre EÚ ani pre krajiny západného Balkánu neexistuje žiadna iná možnosť než urobiť rozhodné, transformačné a udržateľné kroky smerom k plnému členstvu.“

 „Pevne verím, že je v záujme nielen krajín západného Balkánu a ich občanov, ale nás všetkých v EÚ, aby sme čo najskôr začlenili tento región do našej spoločnej Únie,“ vyhlásila na konferencii predsedníčka sekcie pre vonkajšie vzťahy v EHSV Diľana Slavova.

Bulharská vicepremiérka pre reformu súdnictva a ministerka spravodlivosti Jekaterina Zacharieva takisto vyzdvihla potrebu zapojiť občiansku spoločnosť: „ Sociálni partneri zohrávajú dôležitú úlohu v sociálno-ekonomickom vývoji a súdržnosti západného Balkánu. Vyjadrila nádej, že do roku 2025 sa dve z krajín západného Balkánu stanú členmi EÚ.

 Zástupcovia organizácií občianskej spoločnosti sa venovali predovšetkým problematike práv a posilnenia postavenia zraniteľných skupín v regióne. (sg)

„Príspevok občianskej spoločnosti obohacuje rozmanité partnerstvo medzi Európskou úniou a Čínskou ľudovou republikou a prináša lepšie medzinárodné vzťahy,“ zhodli sa predseda EHSV Luca Jahier a podpredseda Čínskej hospodárskej a sociálnej rady Jang Čongui na 16. stretnutí za okrúhlym stolom svojich inštitúcií. Spoločné vyhlásenie oboch strán uverejnené na záver 16. stretnutia za okrúhlym stolom EÚ – Čína, ktoré sa konalo 28. a 29. mája vo Varne (Bulharsko), je súhrnom záverov a odporúčaní z tejto schôdze.

„Stretnutia za okrúhlym stolom EÚ – Čína si našli svoje pevné miesto ako jedno z hlavných bilaterálnych podujatí medzi EÚ a Čínou, ktoré je odrazom celkového pozitívneho stavu a stability týchto vzťahov,“ uviedol predseda EHSV Luca Jahier, pričom dodal, že ako významní hospodárski, politickí a strategickí partneri musia EÚ a Čína ďalej rozvíjať spoluprácu v čoraz viac oblastiach.

16. stretnutie za okrúhlym stolom bolo venované predovšetkým otázkam týkajúcim sa sociálneho zabezpečenia a mechanizmu sociálnej solidarity, ako aj obchodným a investičným vzťahom medzi EÚ a Čínou.

Na stretnutie za okrúhlym stolom bezprostredne nadviazalo tripartitné stretnutie o roku cestovného ruchu EÚ – Čína 2018, ktoré sa konalo za účasti bulharského ministerstva pre cestovný ruch a Bulharskej hospodárskej a sociálnej rady. Cieľom tohto roka je propagovať menej známe destinácie, poskytnúť možnosti na zvýšenie hospodárskej spolupráce a zlepšiť zjednodušenie vízového režimu medzi EÚ a Čínou a letecké prepojenie. (ia)

 „V dohode sa nesmie obetovať žiadne odvetvie, región či krajina,“ upozorňuje Európsky hospodársky a sociálny výbor.

Európska únia je najväčšou svetovou ekonomikou a združenie Mercosur je na šiestom mieste. Podpísaním dohody o pridružení môžu obe strany získať značné výhody, tvrdí Európsky hospodársky a sociálny výbor vo svojom stanovisku Príprava dohody o pridružení medzi EÚ a Mercosurom, ktoré bolo prijaté na plenárnom zasadnutí výboru 24. mája. EÚ by získala prístup na trh s takmer 300 miliónmi obyvateľov. Mercosur by mohol diverzifikovať svoje hospodárstvo a posilniť hodnotu svojho vývozu a tiež by získal prístup na trh s 500 miliónmi obyvateľov. Vzhľadom na územie, obyvateľstvo a súčasné obchodné výmeny v objeme viac ako 84 000 miliónov EUR ročne by uzatvorenie dohody o pridružení medzi EÚ a Mercosurom posilnilo úlohu obidvoch blokov na medzinárodnej scéne a vytvorilo rozsiahlu oblasť hospodárskej integrácie, ktorá by bola prínosom pre obidve strany a jej pozitívne účinky by sa rozšírili aj na zvyšok Latinskej Ameriky. EHSV však varuje, že dohoda o pridružení nesmie v žiadnom prípade vychádzať z nevhodne vyrokovaných podmienok.

„EHSV vyzýva rokujúce strany, a najmä EÚ, aby zvážili vysoké politické a ekonomické náklady, ktoré by boli následkom neuzatvorenia dohody alebo uzatvorenia dohody, ktorá by nebola vyvážená pre obe strany,“ uviedol spravodajca stanoviska EHSV Josep Puxeu Rocamora. Dohoda o pridružení by mala byť všeobecnou strategickou dohodou, ktorá by mala všetkým hospodárskym a sociálnym subjektom na oboch stranách priniesť dlhodobé výhody v oblasti rozvoja, bezpečnosti, migrácie a environmentálnych výziev.

„V dohode o pridružení by sa mal plne zohľadňovať sociálny, pracovný a environmentálny rozmer,“ opakovane zdôraznil pomocný spravodajca stanoviska Mário Soares. „Tento rozmer by mal zaručiť, že hospodárske vzťahy budú v súlade so sociálnymi a environmentálnymi cieľmi a s dohovormi MOP v oblasti trvalo udržateľného rozvoja.“ (sg)

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) a Európska komisia zorganizovali 18. júna v Bruseli prvý samit zainteresovaných strán o umelej inteligencii, ktorý poukázal na to, že EÚ musí zaistiť, aby umelá inteligencia bola bezpečná, nestranná a v súlade s európskymi hodnotami.

„Umelá inteligencia je technológia, ktorá nás nesmie prekonať a pohltiť,“ povedala Catelijne Muller, predsedníčka tematickej študijnej skupiny EHSV Umelá inteligencia, a dodala, že umelú inteligenciu by mali aj naďalej ovládať ľudia. 

Mariya Gabriel, komisárka pre digitálnu ekonomiku a spoločnosť, vyhlásila, že Komisia sa v súvislosti s umelou inteligenciou usiluje začať vyvíjať koordinovanú činnosť a označila to za jednu z dôležitých priorít. Komisia chce do roku 2020 získať pre umelú inteligenciu 20 miliárd EUR v podobe verejných a súkromných investícií a v nasledujúcej dekáde by to malo byť 20 miliárd EUR ročne.

Spravodajkyňa EP pre umelú inteligenciuMady Delvaux upozornila na problém dostupnosti, pričom uviedla, že Európa musí bohatstvo získané vďaka umelej inteligencii dobre prerozdeliť.

Umelá inteligencia je jednou z hlavných politických priorít súčasného užšieho predsedníctva EHSV. Predsedníčka sekcie pre jednotný trh, výrobu a spotrebu Ariane Rodert podotkla, že EHSV pripravuje na túto tému dve nové stanoviská. (ia)

„Toto je chvíľa pre podniky sociálneho hospodárstva, aby ukázali európske hodnoty v čase, keď EÚ čelí obrovským výzvam,“ povedala Ariane Rodert, členka Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (EHSV), ktorá otvorila tretí ročník Európskeho dňa podnikov sociálneho hospodárstva. Toto podujatie, ktoré sa uskutočnilo 4. júna v budove EHSV v Bruseli, sa zameralo na to, ako rozšíriť sociálne hospodárstvo, a prezentovalo konkrétne prípady inovatívnych sociálnych podnikateľov.

V súčasnosti poskytuje sociálne hospodárstvo platené zamestnanie 6,3 % obyvateľstva v produktívnom veku, čo predstavuje 13,6 milióna platených pracovných miest v Európskej únii. Sociálni podnikatelia a tvorcovia politiky zdôraznili, že nastal čas, aby sa toto odvetvie rozšírilo.

Rečníci zdôraznili, že sociálne hospodárstvo v Európe sa často podceňuje, pokiaľ ide o jeho potenciál pre hospodársky rozvoj a sociálnu transformáciu, a upozornili na úlohu, ktorú by potenciálne mohli zohrávať podniky sociálneho hospodárstva na medzinárodnej úrovni, najmä v regiónoch s obrovskou nezamestnanosťou, ako je Balkán alebo africké krajiny.

Podujatie obohatili štyri príklady inovatívnych a úspešných európskych podnikov sociálneho hospodárstva, ktoré dokázali, že aj v sociálnom hospodárstve je možné rozširovať podnikanie, a tri participatívne semináre, ktoré sa zmerali na rodovú rovnosť v takýchto podnikoch, úlohu klastrov a možnosti rozširovania.

Tvorcovia politiky na úrovni EÚ sa zhodli v tom, že teraz je tá vhodná chvíľa, aby sa sociálne hospodárstvo rozšírilo, ale viedli občanov k tomu, aby nezabúdali, že skutočnými základmi sociálneho hospodárstva sú spolupráca a solidarita. (ia)

Dni občianskej spoločnosti v roku 2018, ktoré usporiadala kontaktná skupina v Európskom hospodárskom a sociálnom výbore (EHSV) 24. a 25. mája v Bruseli, boli zamerané na tému Občianstvo, demokracia a kultúra v digitalizovanej Európe.

„Obrovská rýchlosť zmien v digitálnej ére spôsobí určité narušenie, ale v dlhodobom horizonte budú ľudia pracovať menej a odlišným spôsobom, pričom pocítia lepší subjektívny blahobyt,“ uviedol vo svojom hlavnom prejave Andrea Renda, odborník na digitálnu inováciu a profesor na College of Europe. Ray Pinto, politický riaditeľ z DIGITALEUROPE, varoval, že v Európe chýba približne pol milióna odborníkov. Okrem toho, zatiaľ čo USA a Čína zaznamenávajú výrazný nárast, pokiaľ ide o patenty v oblasti umelej inteligencie, Európa zaostáva. 83 % vonkajších investícií do umelej inteligencie prijímajú USA a Čína.

Počas šiestich workshopov účastníci diskutovali o spoločnej budúcnosti v digitálnej Európe a na záver prijali sedem hlavných odporúčaní:  

• budovať synergie medzi vzdelávaním a kultúrou v otázkach kultúrneho prejavu a občianstva v celom systéme vzdelávania, aj z hľadiska celoživotného vzdelávania;
• treba podporovať organizácie občianskej spoločnosti v záujme väčšieho dosahu, aby mohli propagovať a ukazovať rovnosť, inkluzívnosť a účasť na občianskom živote, vrátane online možností;
• treba posilniť kontrolu a dohľad a občiansku spoločnosť treba zapojiť do kontrolných mechanizmov;
• častejšie využívať na miestnej úrovni elektronické nástroje na spolutvorbu a crowdsourcing v záujme väčšieho zapojenia občanov;
• dostupnosť by sa mala uberať rovnakým smerom ako bezpečnosť a ochrana údajov. Malo by ísť o kľúčový aspekt IKT produktov a služieb;
• umelá inteligencia môže a mala by pomôcť zvýšiť počet pracovníkov, nie ich nahradiť;
• podporovať a propagovať Chartu základných digitálnych práv EÚ. (sma)

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) usporiadal 31. mája vypočutie na tému Transformácia energetiky v európskych regiónoch, aby upriamil pozornosť na regionálne hospodárske prínosy prechodu na decentralizované a nízkouhlíkové dodávky energie. Táto téma je stále z veľkej časti nepreskúmaná, a to napriek skutočnosti, že táto transformácia má výrazne regionálny rozmer.

Prechod na čisté a obnoviteľné zdroje energie môže byť pre menej prosperujúce regióny veľmi prínosný. Vďaka tomu sa znížia rozdiely medzi rôznymi oblasťami Európy a zabezpečí sa lepšia sociálna a regionálna súdržnosť v celej EÚ. Ako sa ukázalo, k zníženiu miery energetickej chudoby prispieva aj miestna výroba energie so zapojením občanov.

Dokazujú to dva úspešné príklady predstavené na vypočutí. Prvým bol projekt, ktorý sa realizoval v nemeckom meste Treuenbrietzen. To dosiahlo svoj cieľ zabezpečiť čisté a nezávislé decentralizované dodávky energie pre komunitu, ktorá na tom v minulosti nebola veľmi dobre.

Ďalší úspešný projekt v oblasti energetickej transformácie uskutočnila samospráva obce Turośń Kościelna vo východnom Poľsku, ktoré patrí medzi najchudobnejšie regióny EÚ. Vďaka projektu sa radikálne znížil ročný objem emisií CO₂ a dosiahli sa úspory vo výške 95 000 EUR ročne.

Výsledky vypočutia budú slúžiť ako podklady pre stanovisko EHSV na tému Vplyv novej, decentralizovanej a digitalizovanej štruktúry dodávok energie bez emisií CO₂ na pracovné miesta a regionálnu ekonomiku. Stanovisko bude predstavené na júlovom zasadnutí EHSV v prítomnosti podpredsedu Európskej komisie Maroša Šefčoviča. (ll)

Návrh viacročného finančného rámca (VFR) EÚ na roky 2021 – 2027, ktorý predložila Komisia, je nedostatočný a chýbajú mu politické ambície – toto je jeden zo záverov konferencie, ktorú na túto tému usporiadal EHSV. Bola by vhodná rýchla dohoda na primeranom a dôkladne reformovanom dlhodobom rozpočte.

Účastníci konferencie EHSV uznali obmedzenia budúceho VFR a privítali mnohé pozitívne aspekty návrhu Komisie, vyjadrili však aj svoje znepokojenie nad prehlbujúcou sa priepasťou medzi obavami a očakávaniami občanov na jednej strane a obmedzenou inštitucionálnou právomocou a finančnými prostriedkami, ktorými v súčasnosti EÚ disponuje, na strane druhej. Návrhom Komisie sa problematika týchto rozdielov nemôžu náležite riešiť, a preto ho treba revidovať.

Predseda sekcie ECO v EHSV Stefano Palmieri v súlade s postojom Európskeho parlamentu naliehavo vyzýva lídrov EÚ, aby zvýšili súčasný strop pre výdavky EÚ na 1,3 % HND.

Predmetom diskusie bola nielen výška, ale aj štruktúra, rozdelenie a nástroje navrhovaného rozpočtu. V tejto súvislosti odzneli viaceré rôzne názory.

Hoci rečníci vo všeobecnosti privítali doplnenie nových politických priorít, požadovali hĺbkové posúdenie nových politických nástrojov, pokiaľ ide o vhodnosť a efektívnosť.

Nové priority by nemali ohroziť prideľovanie finančných zdrojov na pretrvávajúce priority, konkrétne na politiku súdržnosti a spoločnú poľnohospodársku politiku, bez ohľadu na skutočnosť, že tieto politiky by sa mali dôkladne zreformovať.

Podporu dostali prísnejšie podmienky pre prístup k finančným prostriedkom EÚ, ako aj nové nástroje pre stabilnú HMÚ. Účastníci však vyjadrili pochybnosti v súvislosti s ambíciami a efektívnosťou navrhovaných nástrojov a žiadali viac podrobností.

Rečníci sa napokon zhodli natom, že je mimoriadne dôležité dosiahnuť dohodu o VFR pred neformálnym zasadnutím Európskej rady v Sibiu a voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2019.

Závery konferencie poslúžia ako podklady k stanovisku EHSV, o ktorom sa má diskutovať na plenárnom zasadnutí EHSV v septembri 2018. (jk)

skupina EHSV Pracovníci

Štúdia, ktorú pre Európsky hospodársky a sociálny výbor na žiadosť skupiny Pracovníci vypracovalo Európske sociálne monitorovacie stredisko.

Sociálny pilier má potenciál zaručiť občanom nové práva, čo je po rokoch krízy a úsporných opatrení skutočne nevyhnutné. Ale ako je to s jeho uplatňovaním? Má už nejaký dosah v praxi? Akou cestou sa treba uberať?

Európska únia potrebuje silný sociálny rozmer, ktorý by vyvážil dominantné hospodárske hľadisko, a medzi zásadami piliera sú tieto kľúčové faktory zahrnuté. Pilier je celkovo vnímaný pozitívne, obavy však vyvoláva jeho nezáväzný charakter a najmä jeho financovanie, pre ktoré budú najdôležitejšie prostriedky vyčlenené z viacročného finančného rámca (VFR).

Podľa zistení štúdie pilier už značne ovplyvnil európsky semester 2018, pričom sa ukázalo, že sociálny prehľad je pozitívnym krokom, aj keď ho ešte treba vylepšiť.

Pokiaľ ide o odporúčania, podľa štúdie je dôležité zabezpečiť dôstojné minimálne mzdy, a ešte dôležitejšie je zaistiť také životné minimum, z ktorého budú môcť pracovníci skutočne vyžiť. Autori štúdie navrhujú, aby sa pri určovaní životného minima vychádzalo z miery rizika chudoby so zreteľom na špecifickú situáciu v jednotlivých krajinách. (pr)

Štúdia je k dispozícii tu

skupina Rozmanitosť Európy v EHSV

Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau som navštívil už viackrát a zakaždým ma ochromila hrôza a krutosť, ktorej sa ľudia dokážu dopustiť voči iným ľuďom. Niektoré pocity však boli pri každej návšteve iné. Možno sa to dalo očakávať, či sa v to dalo dokonca aj dúfať, že návšteva rozšíreného užšieho predsedníctva EHSV v koncentračnom tábore, ktorá sa uskutočnila 12. júna, nás prinúti zamyslieť sa nielen nad minulosťou, ale do veľmi veľkej miery aj nad súčasnosťou a budúcnosťou.

V súčasnosti sú v Európe na vzostupe populistické a nacionalistické hnutia. Stačí si spomenúť na výsledky nedávnych volieb v Maďarsku, Taliansku, Rakúsku, Nemecku či Slovinsku. Populisti získavajú v členských štátoch EÚ čoraz viac hlasov: v roku 2000 to bolo v priemere 8,5 %, pričom v súčasnosti je to rekordných vyše 24 %. V reakcii na tento nárast musíme našu pozornosť jednoznačne upriamiť na EÚ a jej hodnoty. Avšak EÚ ako inštitúcia nemôže poskytnúť odpovede na všetky otázky. Takisto je potrebné, aby svoju činnosť zintenzívnili európski občania a organizovaná občianska spoločnosť. Aby sme oslovili ľudí uchvátených extrémizmom a zapojili ich do dialógu, vďaka čomu by sme prispeli k opätovnej vyváženosti v našej spoločnosti a politických systémoch.

V skupine Rozmanitosť Európy sa k tejto úlohe staviame so všetkou vážnosťou. Je to naša povinnosť. Preto budeme našimi odbornými znalosťami a tvorivým prístupom naďalej prispievať k tomu, aby sa v Európe zachoval mier a dosiahla udržateľnosť a aby pokrok v sociálno-hospodárskej oblasti išiel ruka v ruke so zmierňovaním chudoby a ochranou životného prostredia. S európskymi občanmi budú hovoriť a ich záujmy budú hájiť naši poľnohospodári, ochrancovia životného prostredia, MSP, slobodné povolania, spotrebitelia, organizácie zastupujúce zdravotne postihnutých a staršie osoby atď. Bude sa tak diať v rámci každodennej činnosti výboru, ale tiež aktívnym prispievaním k návrhu plánu EHSV Z Krakova do Sibiu a ďalej, ktorého cieľom je načrtnúť víziu občianskej spoločnosti v Európe zajtrajška. Nemôžeme zabudnúť ani na októbrovú konferenciu našej skupiny v Rakúsku na tému Môže byť hospodársky pokrok a sociálna stabilita liekom na euroskepticizmus? Európa však znamená predovšetkým vzájomný rešpekt a podporu rozmanitosti. Rozmanitosti, ktorá sa odráža priamo v našej skupine Rozmanitosť Európy.

Arno Metzler

predseda skupiny Rozmanitosť Európy (skupina III) 

skupina EHSV Zamestnávatelia

Stabilnejšia, jednotnejšia, menej byrokratická – takto vidia zamestnávatelia budúcnosť Európy. Podnikateľská sféra Európu naďalej neochvejne podporuje a chce zohrávať aktívnu úlohu pri formovaní budúcnosti EÚ. Účastníci konferencie o budúcnosti Európy z pohľadu zamestnávateľov, ktorá sa konala 21. júna 2018 v španielskom Madride, poukázali na konkrétne príklady nedostatkov v EÚ a určili riešenia do budúcnosti.

Ak zabudneme na európske hodnoty, prídeme o Európsku úniu, uviedol vo svojom uvítacom príhovore podpredseda Španielskej konfederácie zamestnávateľov a priemyslu José Vincente González. Budúcnosť Európy musíme vnímať v celosvetových súvislostiach. Je potrebné venovať pozornosť geopolitickým zmenám, ako je súčasná politika USA či migračné toky.

Európska únia sa potáca od krízy ku kríze a tradičný svetový poriadok prechádza zásadnými zmenami, preto musíme najmä teraz byť jednotní a prijímať ambiciózne a odvážne kroky. Ako dodal predseda skupiny Zamestnávatelia Jacek Krawczyk, zamestnávatelia sú riešením, a nie problémom. Nesmieme sa báť ďalej rozvíjať zjednotenú Európu a konať jednotne a solidárne. Takisto nesmieme mať zábrany otvorene a nahlas povedať, čo potrebujú podniky na to, aby mohli fungovať.

Diskusia sa zamerala na dve hľadiská budúcnosti EÚ – jednotný trh a hospodársku a menovú úniu. Pre európske podniky ďalej ostáva problémom nadmerná regulácia. Pokračujúca digitalizácia si v mnohých odvetviach vyžaduje významnú zmenu podnikateľského modelu, ak si chcú zachovať konkurencieschopnosť. Účastníci panelovej diskusie o hospodárskej a menovej únii sa zhodli na tom, že reformy HMÚ, ktoré sa iniciovali po kríze, sú krokom správnym smerom, no sú príliš pomalé a málo ambiciózne.

Členovia skupiny Zamestnávatelia mali možnosť zoznámiť sa s predsedníčkou španielskeho parlamentu Anou Pastor a predstaviť jej závery konferencie. Toto podujatie usporiadala skupina Zamestnávatelia v Európskom hospodárskom a sociálnom výbore spolu so Španielskou konfederáciou zamestnávateľov a priemyslu (CEOE). (lj)

Kultúrne podujatie pri príležitosti osláv 60. výročia vzniku EHSV bolo nepochybne jedinečným umeleckým zážitkom, ktorý v sebe spájal rôzne prvky rozmanitého spektra kultúry a kreativity.

Podujatie nazvané „Songs of Longing“ bolo zorganizované v spolupráci s Operou La Monnaie v rámci Európskeho roka kultúrneho dedičstva a pod umeleckým vedením Airana Berga ponúklo divákom ukážky z pripravovaného komunitného projektu, ktorý bude mať premiéru koncom júna.

V predstavení sa prelínali hudba, tanec a divadlo v podaní troch umeleckých skupín, ktoré týmito prostriedkami vyzdvihli význam kultúry pre súčasnosť i budúcnosť Európy, ako aj hlavné posolstvo EÚ „zjednotení v rozmanitosti“.

Predstavenie však poukázalo aj na ďalšie aspekty, na ktoré sa EHSV zameriava vo svojej práci, ako sú sociálna politika a spoločenské problémy, hospodárstvo či kultúra.

Profesionálni umelci, začínajúci i renomovaní, sa stretli na tom istom javisku spolu s členmi umeleckých komunít, ktoré žijú a pracujú v Bruseli. Spoločne vzali divákov na okružnú cestu naším pestrým kultúrnym dedičstvom a ukázali, ako z neho čerpá súčasná tvorivosť. Ich posolstvom je nádej na budúcnosť, ktorá spočíva na spoločnej ľudskosti.

Podujatie „Songs of Longing“ sa konalo vo štvrtok 24. mája v zaplnenej sále Albert Hall.

Viac sa dozviete tu (ck)