EHSV info

Keď sa v polovici marca začala kríza, celá situácia bola skutočne veľmi zvláštna a neuveriteľná. V celej Európe bolo takmer všetko zatvorené a nikto v tom čase nevedel, či zákaz vychádzania naozaj pomôže alebo nie. Najdôležitejšia bola záchrana ľudských životov a hospodárstvo muselo ísť bokom.

Z večera do rána sme prišli o štyri európske slobody. Jednotný trh takmer prestal fungovať. Zažili sme, ako jeden členský štát blokuje dodávky do iného členského štátu a ako nákupcovia doslova stoja pred čínskymi fabrikami na výrobu rúšok a predbiehajú sa v ponukách.

V mojej krajine, v Estónsku, nebola situácia až taká zlá. Systém zdravotnej starostlivosti ju dokázal zvládnuť a COVID-19 si nevyžiadal až tak veľa obetí na ľudských životoch (dovedna 69). Najprv bol nedostatok rúšok a iných ochranných prostriedkov, ale napokon sa to vyriešilo. Bolo pozitívne vidieť, ako rýchlo niektoré podniky prešli na iný druh výroby a začali vyrábať potrebné vybavenie, zatiaľ čo iné pomáhali s dodávkami.

Moja rodina a ja sme to zvládli celkom dobre. Tým, že žijeme v rodinnom dome so záhradou v prostredí plnom zelene, to pre nás nebolo až také ťažké. Samozrejme takmer všetko – nákupné centrá, školy, kiná, divadlá a športové zariadenia – boli zatvorené, avšak prechádzky vonku (dodržiavajúc odstup!) boli možné a dokonca odporúčané.

Bolo pozoruhodné sledovať nárast online aktivít, počnúc nákupmi až po semináre a komunikáciu. Všetko sa zrazu uskutočňovalo prostredníctvom internetu – vrátane vyučovania. Z jedného dňa na druhý sa prešlo na online vyučovanie a vzdelávanie. A učitelia aj deti to zvládli. Počas krízy sa každý veľa naučil a bolo dojemné vidieť, ako veľmi mojej dcére chýba ozajstná škola.

Pokiaľ ide o prácu, právny servis mojej organizácie – Estónskej obchodnej a priemyselnej komory – poskytol v tomto období rekordný počet konzultácií. Nikdy doteraz sa toľko neodvolávalo na vyššiu moc. Hospodárska situácia sa pomaly zlepšuje, niektoré odvetvia však stále čelia veľkým ťažkostiam. Obávam sa, že to môže byť len začiatok a že na jeseň sa situácia môže zhoršiť. Mnohým ľuďom momentálne pomáhajú vládne opatrenia. Čo sa však stane po skončení ich uplatňovania?

Takéto ťažké časy človeka prinútia zamyslieť sa nad vlastným životom a slobodou, tak v Európe, ako aj vo výbore, a vážiť si to. Je skutočne luxus, že môžeme pracovať, cestovať do Bruselu a viesť naše diskusie. Je veľmi dôležité, aby sme pokračovali v našej práci, aby sme si udržali skutočné kontakty s rôznymi ľuďmi v rôznych krajinách EÚ, tak počas krízy, ako aj mimo nej.

Nemecký odborár Peter Schmidt nám priblížil výzvy, ktorým čelia odborové zväzy v jeho krajine v súvislosti s nútenými dovolenkami a prepúšťaním na jednej strane a situáciou dôležitých pracovníkov, ktorí riskujú vlastnú bezpečnosť, na strane druhej.

Ako prežívate túto koronavírusovú krízu?

Mám pocit, že žijeme v surrealistickej dobe a objavujeme, aké sú naše spoločnosti a hospodárstva zraniteľné.

Čo pre Vás a Vašu organizáciu znamená táto kríza?

Pre mňa ako odborára je dôležité, aby sme sa spojili a navzájom komunikovali. Sloboda združovania je základným prvkom našej demokracie. Zisťujeme, aké dôležité je toto právo a uvedomujeme si, že musíme bojovať za jeho zachovanie do budúcnosti.

V niektorých prípadoch sme mali výborné vzťahy so zamestnávateľmi, našli sme spôsob, ako pokračovať v sociálnom dialógu a podarilo sa nám uzavrieť niekoľko veľmi dobrých dohôd výhodných pre všetky strany. Ale v niektorých prípadoch stratili pracovníci aj podniky.

Ako ste prežívali obmedzenie pohybu?

Najviac ma prekvapilo, koľko sociálnej solidarity si navzájom prejavovali susedia a priatelia. Tiež ma šokovalo, ako veľmi sa spomalil chod spoločnosti.

Čo Vám počas tohto ťažkého obdobia najviac chýbalo?

Stretávanie sa s priateľmi, reštaurácie.

Aké ponaučenia si možno vziať z obmedzenia pohybu?

Medzi najdôležiteľších ľudí v našej spoločnosti patria zdravotnícki pracovníci, predavači, smetiari, opatrovatelia atď., a napriek tomu majú najnižšie platy. Vírus odhalil slabiny nášho hospodárstva, a preto sa musíme orientovať na hospodárstvo zamerané na dobré životné podmienky.

Akú nádej majú tí, ktorých pracovné miesta sú ohrozené?

Členské štáty sa poučili a budú ich podporovať omnoho dlhšie ako ich kryjú pracovné zmluvy.

Koho navštívite ako prvého, keď sa toto všetko skončí?

Moju mamu. Žije v domove pre seniorov, v ktorom stále platí zákaz vychádzania.

Schôdza zmiešaného poradného výboru EÚ – Srbsko, ktorá sa konala 10. marca v Bruseli, prebiehala v čudnej depresívnej atmosfére a po jej skončení sa každý snažil narýchlo odcestovať domov. Domov som odlietala s vedomím, že Európa stojí na prahu veľkých zmien a tušila som, že toto bude na dlhý čas môj posledný let. Ľudia doma boli v týchto dňoch skôr zneistení a nedôverčiví. Závažnosť situácie si mnohí uvedomili až potom, ako vláda oznámila, že 15. marca sa nebudú konať oslavy nášho národného sviatku.

Maďarsko, podobne, ako iné európske krajiny, uzatvorilo svoje hranice a prijalo rôzne reštriktívne opatrenia. Vzdelávanie sa presunulo do online priestoru, kto mohol, začal pracovať z domu, a rušné ulice a miesta stíchli. Hoci núdzový stav bol vyhlásený rýchlo, krajina sa úplne neuzavrela. U nás sme nezaznamenali úplné vyprázdnenie verejných priestranstiev, ani prísny zákaz opustiť svoje bydlisko. Naša obľúbená zmrzlináreň na rohu ulice napríklad zostala na veľkú radosť našich detí celý čas otvorená.

„Malí hrdinovia“, deti, tak veľmi potrebovali takéto potešenia počas karantény! K úspešnej ochrane prispeli podľa svojich možností a schopností. Snažili sa hrať potichu medzi štyrmi stenami, zriekli sa svojich narodeninových osláv, mnoho hodín presedeli pred obrazovkou (hoci predtým museli neustále počúvať, že sa na ňu nemajú pozerať tak dlho). Izolácia sa, okrem detí, dotkla najmä starších ľudí. Dobre zorganizovanú pomoc ľuďom doma ponúkali na viacerých miestach samosprávy a organizácie občianskej spoločnosti. No v mnohých prípadoch museli aj túto úlohu plniť rodinní príslušníci.

Ponaučením počas posledných týždňov bolo pre mňa to, že v takýchto krízových situáciách narastá význam rodiny a príbuzenstva. Jasne sa potvrdilo, že rodiny sú schopné posilniť imunitný systém spoločnosti, ale aj to, do akej miery sú tieto rodiny zraniteľné a potrebujú pomoc. V poskytovaní tejto podpory zohrávajú významnú úlohu organizácie občianskej spoločnosti. Zaujímavým zistením nášho združenia bolo aj to, že popri fyzických formách pomoci (ktorá zahŕňala napr. dary, logistickú pomoc, doučovanie žiakov), sa ako veľmi potrebná ukázala aj pomoc poskytovaná v záujme zachovania duševného a mentálneho zdravia.

Skúsenosti s výnimočným stavom boli v mojom ponímaní zmiešané. Na jednej strane tým, že som pracoval z domu, mal som viac času na rodinu než v minulosti. Na druhej strane som musel vykonať určité zmeny, aby som z jednej miestnosti v mojom dome urobil kanceláriu. Byť zatvorený doma celé hodiny dokáže byť niekedy frustrujúce, preto som sa snažil venovať čas svojmu obľúbenému koníčku: počúval som hudbu na mojej hi-fi veži.

Ako vysokoškolskému pedagógovi mi chýbal kontakt so študentmi počas prednášok. Síce som využíval Zoom a Panopto, ale to nie je rovnaké, ako keď ste v triede.

Z akademického hľadiska je vyučovacia hodina schopnosťou viesť so študentmi interakciu online a hoci sa domnievam, že fyzická prítomnosť v triede je lepšou vyučovacou metódou, bolo by užitočné zvážiť zmiešané formy vyučovania ako možné napredovanie.

Zúčastnil som sa na viacerých online schôdzach a boli väčšinou rovnako efektívne ako schôdze, na ktorých som bol fyzicky prítomný. Niektoré schôdze by sa naozaj mohli aj naďalej konať online vrátane schôdzí EHSV.

Okrem mojich osobných skúseností výnimočný stav odhalil niekoľko faktov: niektoré hospodárske činnosti zjavne neboli udržateľné, pričom iné neboli také odolné, ako sa čakalo. Z toho vyplýva, že je potrebné prehodnotiť hospodárske činnosti, a to čím skôr, tým lepšie. Dôsledky pandémie COVID-19 a prechod na odolnejšie a udržateľnejšie hospodárstvo budú však pre mnohých bolestivé.

Musím priznať, že som jeden z tých šťastnejších, pretože som mohol približne v priebehu týždňa prepnúť na online vyučovanie a interakciu so študentmi prostredníctvom Zoom alebo Panopto. Moje pracovné zaťaženie sa pravdepodobne zvýšilo, keďže som nemusel cestovať ako predtým. Naďalej som sa online stretával s kolegami na univerzite a inde.

Poznám však veľa tých, ktorých práca sa prerušila alebo úplne zastavila. Mnohí z nich naďalej dostávajú štátnu podporu, pričom táto podpora sa znižuje, pretože sa blíži dátum jej ukončenia. Mnohí z nich prišli aj o prácu, a najmä pre nich bude hľadanie práce oveľa ťažšie než kedykoľvek predtým. Nezamestnanosť mladých ľudí vrátane absolventov vysokých škôl pravdepodobne vzrastie a bude trvať prinajmenšom niekoľko rokov, kým sa ekonomiky vrátia na úroveň blízku roku 2019.

Keďže som z akademického prostredia, mojou prvou prioritou by bolo opäť navštevovať konferencie, na ktorých sa môžem stretnúť s kolegami a diskutovať o ekonomických témach spoločného záujmu. Ďalšou prioritou by bolo začať navštevovať zopár audiofilných priateľov, ktorých poznám tu na Malte, a podeliť sa s nimi o svoje poznatky a skúsenosti s audiofilnými systémami.

Cyperský prezident vo svojom prejave k občanom 15. marca oznámil, že v krajine sa zavedú preventívne opatrenia na obmedzenie pohybu, ktoré zasiahnu aj značnú časť hospodárstva. Z jeho slov vyplynulo, že nám neodvratne hrozia závažné hospodárske ťažkosti, na ktoré sa musíme všetci pripraviť.

V reakcii na túto bezprecedentnú krízu Federácia zamestnávateľov a priemyselníkov Cypru (OEB) pozastavila všetky služby, ktoré nie sú nevyhnutné, a svoje zdroje a ľudský kapitál sústredila na pomoc vláde a podnikom pri ochrane verejného zdravia a hospodárstva.

V OEB sme maximálne zintenzívnili našu činnosť a hneď na začiatku sme sa etablovali ako kontaktné miesto pre podniky. Zriadili sme horúcu linku, na ktorej sme od pondelka do nedele poskytovali zástupcom podnikov poradenstvo. Vydali sme vyše 175 obežníkov s informáciami a odpoveďami na otázky v súvislosti so zavedenými opatreniami na ochranu zdravia a programami na podporu podnikov.

Takisto sme 67-krát vystúpili v rozhlase a 192-krát v televízií, z toho 52-krát v správach v hlavnom vysielacom čase. Počas tohto štvormesačného obdobia sa náš výkonný výbor zišiel 27-krát (zvyčajne to je asi desaťkrát ročne) a stretol sa s jedenástimi zo štrnástich ministrov našej vlády.

Podnikateľská komunita podporila úsilie OEB a poskytla cenný prehľad o problémoch, ktorým čelí hospodárstvo. S hrdosťou môžeme povedať, že sme sa priamo zapojili do koncipovania cyperskej stratégie reakcie a že naše návrhy tvoria značnú časť národného plánu postupného uvoľňovania opatrení zavedených v súvislosti s pandémiou COVID-19.

Táto pandémia je pre nás všetkých náročnou skúsenosťou, najmä vzhľadom na tragické straty na ľudských životoch. Ovplyvnila naše medziľudské vzťahy, zamestnanosť a spôsob podnikania. Dojíma nás solidarita, ktorú preukazujú ľudia aj podniky, a oceňujeme ich uvedomelosť pri dodržiavaní zavedených obmedzení.

Pandémia COVID-19 nás napriek svojej ničivej sile mnohému naučila. Zistili sme, že štát a súkromný sektor môžu v čase nebezpečenstva účinne spolupracovať. Zistili sme, že rozhodné zásahy na základe hodnoverných vedeckých dôkazov môžu priniesť pozitívne výsledky. Takisto sme sa naučili myslieť inak a prispôsobiť zmene aj štýl našej práce, pričom sa ukázalo, aký význam má digitálne hospodárstvo.

Naše hospodárstvo však z tejto krízy žiaľ nevyviazne bez ujmy. Avšak na základe doterajších skúseností môžeme povedať, že ak v nasledujúcich mesiacoch preukážeme rovnaké odhodlanie a rozhodnosť, budeme môcť túto krízu prekonať s menšími stratami, než k akým mohlo dôjsť, a vrátiť sa podľa možností čo najskôr k normálnemu chodu spoločnosti.

Obdobie obmedzeného pohybu bolo zvláštnym časom hľadania cesty k sebe samým. Na jednej strane vyzeralo ako splnený sen... zostať doma a mať dosť času nato, aby som urobila všetko, čo som chcela, ale nemala na to čas. Na druhej strane nám pomohlo uvedomiť si, aký dôležitý je pre ľudí spoločenský kontakt – stretávať a rozprávať sa s inými ľuďmi, dotýkať sa a vidieť ich v reáli, a nie cez obrazovku. A aké ťažké je bez toho žiť.

Táto skúsenosť zmení vaše hodnoty a prinúti vás myslieť inak. Ukáže však aj nové spôsoby spolupráce. Je možné, že keď táto kríza pominie, budeme mať viac videokonferencií, ktoré sú oveľa jednoduchšie, úplne nám však neumožňujú spoločne hľadať nové nápady a rozvíjať nové formy spolupráce.

Naša spoločnosť získala a ešte získa mnoho ponaučení. Nedokážem uviesť všetky, tak by som zdôraznila aspoň niekoľko príkladov z oblasti, ktorú poznám najlepšie, a to je život osôb so zdravotným postihnutím.

Kríza upozornila na to, že v zariadeniach dlhodobej starostlivosti je zlá situácia. V týchto zariadeniach zomrelo mnoho osôb so zdravotným postihnutím a mnoho starších ľudí a niektoré krajiny ich ani len nezahrnuli do svojich štatistík úmrtí spôsobených koronavírusom. Náš výbor vypracoval pred piatimi rokmi stanovisko o deinštitucionalizácii starostlivosti. Odvtedy došlo k určitým zmenám, kríza však ukázala, ako veľa ešte musíme urobiť.

Toľko sme rozprávali o podporných systémoch pre najzraniteľnejšie skupiny v spoločnosti, kríza však ukázala, že napriek všetkým podporným opatreniam osoby so zdravotným postihnutím boli medzi prvými skupinami, ktoré prišli o zamestnanie.

Kríza je úžasnou príležitosťou na odhalenie slabín v našich podporných systémoch a teraz nastal čas, aby sme vynaložili maximálne úsilie na ich posilnenie.

Úloha organizácií občianskej spoločnosti počas krízy bola a bude veľmi dôležitá, keďže tieto organizácie sú najbližšie k všetkým členom spoločnosti. Ľudia z rôznych skupín potrebujú podporu a organizácie občianskej spoločnosti sú pre nich tým najlepším miestom, kde túto podporu môžu dostať.

Taktiež najlepšie vedia, akú pomoc občania potrebujú, preto je mimoriadne dôležité, aby boli zapojené do rozhodovacieho procesu.

Z našich skúseností v oblasti postihnutia vyplynulo, že existuje veľmi veľa rôznych prístupov. V niektorých krajinách boli organizácie osôb so zdravotným postihnutím zaradené medzi vládne rozhodovacie orgány (Taliansko) a v niektorých dostali možnosť prezentovať svoje názory na veľmi vysokej úrovni (Španielsko). Naopak v niektorých krajinách sa na ne jednoducho zabudlo (Lotyšsko). A to je dôkazom toho, aký význam pripisujú vlády jednotlivých európskych krajín svojim jednotlivým občanom.

Aké boli dva mesiace počas obmedzeného pohybu v Bukurešti? Čudné! Rumunsko prijalo prvé opatrenia 15. marca a od 18. marca bola zavedená povinná domáca karanténa. Do 15. marca to bolo len odporúčanie, ktoré dodržiavalo iba málo ľudí, v dôsledku čoho došlo k zvýšeniu epidemiologických rizík. Domáca karanténa trvala do 15. mája, keď bol namiesto núdzového stavu vyhlásený rizikový stav. No nebola to dovolenka! Naopak, pracoval som viac a niekedy som pri počítači strávil viac ako 12 a občas dokonca až 16 hodín denne: prednášky a aktivity v rámci platformy fakulty, účasť v televíznych programoch, rozhovory, schôdze a webináre.

Rovnováha medzi verejným a súkromným životom sa narušila a hranica oddeľujúca tieto dva svety jednoducho zmizla. Navyše, ani po skončení tohto dvojmesačného obdobia sa situácia nezlepšila. Život sa nevrátil do starých koľají a k ostatným povinnostiam, ktoré si vyžadujú fyzickú prítomnosť, pribudli aj online aktivity. Využitie času teda zostalo rovnako zložité.

Hoci som na rozdiel od iných nezostal trvalo izolovaný vo vlastnom dome, keďže som mal v Bukurešti aspoň minimálnu slobodu pohybu, výrazne sa obmedzila moja možnosť cestovať. To mi spôsobovalo najväčšie utrpenie počas tohto obdobia. A to je zrejme aj dôvod, prečo symbolicky prvou vecou, ktorú som po skončení núdzového stavu 15. marca vybavil, bolo dohodnutie termínu na predĺženie platnosti môjho cestovného pasu. Počas ďalších fáz rušenia obmedzenia pohybu však bol slobodný pohyb povolený len čiastočne.

Cesty do zahraničia – napríklad na schôdze EHSV do Bruselu – sú naďalej problematické a možno sú aj dobrodružstvom. Lety sa rušia zo dňa na deň a je ťažké predvídať. Život sa zmenil. Nestal sa lepším, ani horším, ale je iný. A budeme sa musieť prispôsobiť. V každom prípade aspoň na určitý čas. A opäť myslime na to, že prvými obeťami budú najzraniteľnejší občania.