Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru Luca Jahier usporiadal 20. mája webinár s názvom Migrácia v čase pandémie COVID-19, tragédia, na ktorú sa nezabúda: v očakávaní nového paktu EÚ.

Na webinári dostali slovo viacerí prominentní rečníci, medzi inými grécky minister pre migráciu a azyl Notis Mitarachi, poslanec EP a predseda Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci Juan Fernando López Aguilar a generálna tajomníčka Európskej rady pre utečencov a exulantov Catherine Woollard.

Účastníci panelu diskutovali o dosahu pandémie COVID-19 na migráciu a problematiku azylu v EÚ a o tom, či by mohla EÚ konečne nájsť účinný spôsob, ako riadiť migráciu a podnietiť nový zmysel pre solidaritu v tejto oblasti.

Problém slabej vzájomnej solidarity krajín, ktoré prijímajú migrantov, a otázka rozdelenia žiadateľov o azyl prichádzajúcich na európske územie zostali pred pandémiou nedoriešené a keď krajiny EÚ otvoria hranice a uvoľnia cestovné obmedzenia, budú musieť byť tieto otázky opäť v centre pozornosti, keďže tisíce migrantov uviazli v tranzitných oblastiach.

V bezprecedentných rozhodnutiach Európskej komisie a v reakcii členských štátov na krízu spôsobenú pandémiou COVID-19 nadobudlo slovo solidarita nový význam. V záujme zaručenia dôstojnosti a rešpektovania práv migrantov a utečencov musí nový pakt o migrácii a azyle zabezpečiť rovnakú mieru solidarity medzi členskými štátmi a s tretími krajinami,“ vyhlásil predseda Jahier.

Nový Európsky pakt o prisťahovalectve a azyle bol plánovaný na marec 2020, ale v dôsledku pandémie sa oneskoril.

Minister Mitarachi uviedol, že migrácia v Európe musí byť legálna, „a nie náhodná, ako je to teraz. Mali by sme mať prísnejší postoj k politike návratu osôb, ktoré nespĺňajú podmienky na priznanie postavenia utečenca. To by mal byť jeden z kľúčových bodov v novom pakte o migrácii. Štáty v prvej línii nemajú kapacity na to, aby si mohli poradiť s migračnými tokmi.

Catherine Woollard varovala pred modelom flexibilnej solidarity, v ktorom sa solidarita chápe ako nástroj umožňujúci členským štátom vybrať si, ako a kedy solidaritu preukážu: „Solidarita je povinnosť vyplývajúca z európskych zmlúv, ktoré podpísali všetky členské štáty. Nie je to dobrovoľná možnosť.

Máme veľa dôvodov mať z tejto situácie obavy a oprávnene očakávame v tejto súvislosti veľa od Komisie. Nejaká autorita EÚ by mala presadiť solidaritu a zabezpečiť, aby niektoré krajiny nezostali s problémami samy,“ uzavrelJuan Fernando López Aguilar. (ll)