Rozvoj umelej inteligencie v Európe by mal byť čo najinkluzívnejší. Uvádza to EHSV vo svojom hodnotení Koordinovaného plánu v oblasti umelej inteligencie, ktorý vypracovala Európska komisia. Politickými opatreniami by sa malo zabezpečiť, aby občianska spoločnosť využívala množstvo výhod, ktoré prináša umelá inteligencia, zároveň by sa však mali minimalizovať riziká, ako je manipulácia demokratických procesov.

Vo svojom stanovisku k dokumentu Koordinovaný plán v oblasti umelej inteligencie, ktorý navrhla Európska komisia, EHSV zdôrazňuje, že do vypracúvania opatrení spojených s umelou inteligenciou musia byť zapojení všetci sociálni aktéri vrátane podnikov, pracovníkov a spotrebiteľov. Tým sa zabezpečí prístupnosť údajov a infraštruktúry, dostupnosť ľahko použiteľných produktov a prístup k vedomostiam a zručnostiam.

Mali by sa prijať osobitné opatrenia s cieľom zlepšiť zručnosti žien v oblasti umelej inteligencie a povzbudiť ich, aby prijímali pracovné miesta a úlohy v oblasti umelej inteligencie. Podľa správ totiž ženy zaostávajú v povolaniach v oblasti IKT za mužmi vo všetkých krajinách EÚ (podľa údajov Eurostatu bolo z celkového počtu 8,9 milióna pracovníkov v odvetví IKT v roku 2018 len 1,5 milióna žien).

Systémy vzdelávania v členských štátoch sa musia prepracovať, aby sa mladí Európania pripravili na svet so všadeprítomnou umelou inteligenciou. Treba zreformovať učebné osnovy od základných škôl až po univerzity, aby sa zaručila silná základňa v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky, ako aj v oblasti kritického myslenia. To pomôže pokryť dopyt po zručnostiach v Európe, kde bolo podľa Komisie v roku 2018 600 tisíc voľných pracovných miest pre odborníkov v digitálnych technológiách.

Súčasní pracovníci, ktorým hrozí strata zamestnania, budú zároveň potrebovať celoživotné a priebežné vzdelávanie, aby si zvýšili svoju kvalifikáciu alebo sa zaškolili v novej oblasti, keďže v dôsledku umelej inteligencie sa pravdepodobne nebudú pracovné miesta úplne rušiť, ale sa skôr zmení ich povaha.

EHSV sa domnieva, že investície do vzdelávania a odbornej prípravy by mali stáť v centre národných stratégií v oblasti umelej inteligencie, a takisto požaduje zvýšenie finančných prostriedkov EÚ na podporu reforiem.

Na to, aby mohla občianska spoločnosť v plnej miere využívať množstvo výhod, ktoré umelá inteligencia prináša, EHSV navrhuje, aby EÚ prijala ako riadiaci prístup trojstupňový rámec pre udržateľný rozvoj. „Ak je umelá inteligencia prínosom pre spoločnosť – v duchu udržateľného rozvoja – tým, že vytvára hospodársku prosperitu, sociálny blahobyt a je aj prínosom v oblasti životného prostredia, dá sa povedať, že koná dobro, vďaka čomu možno prekonať rozšírené obavy, ktoré sa s ňou spájajú,“ uviedla spravodajkyňa stanoviska Kylä-Harakka-Ruonala (dm)