Členské štáty EÚ by mali zvýšiť verejné investície do celoživotného vzdelávania s osobitným zameraním na vzdelávanie dospelých a mali by vyčleniť viac finančných prostriedkov na vzdelávanie v neformálnom a informálnom prostredí, v rámci ktorého môžu vzdelávajúce sa osoby rozvíjať sociálne zručnosti, ako je kritické myslenie a tímová práca, alebo charakterové črty, ako je vodcovstvo a zvedavosť.

Čoraz viac sa uznáva, že zároveň so základnou gramotnosťou a digitálnymi zručnosťami budú ľudia potrebovať tieto sociálne zručnosti, aby sa prispôsobili vplyvu globálneho digitálneho a technologického pokroku. Tento pokrok v súčasnosti mení pracovnú sféru a profily zručností mnohých zamestnaní tak rýchlo, že často je ťažké predpovedať, aké zručnosti budú v budúcnosti potrebné.

Práve na to poukázal EHSV v prieskumnom stanovisku vypracovanom na žiadosť chorvátskeho predsedníctva. Zároveň vyzval členské štáty EÚ, aby vyčlenili cielené finančné prostriedky na neustále zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu najzraniteľnejších skupín spoločnosti s cieľom vybaviť všetkých – bez rozdielu – novými zručnosťami prispôsobenými zamestnaniam budúcnosti.

Tatjana Babrauskienė, spravodajkyňa stanoviska, uviedla, že v dôsledku pandémie COVID-19 sa jasne preukázalo, že vzdelávanie by sa mohlo rýchlo prispôsobiť zmenám v daných podmienkach: „Keď sa život vráti do „normálu“, spoločnosť by si z tejto skúsenosti s elektronickým učením sa mala vziať ponaučenie a mala by ďalej rozvíjať tieto prístupy a zručnosti, pričom by do nich mala dostatočne investovať, aby každej vzdelávajúcej sa osobe umožnila zapojiť sa a mať z nich úžitok, a to bez ohľadu na jej sociálnu situáciu.“

Pomocný spravodajca Pavel Trantina zdôraznil význam začlenenia rôznych vyučovacích prostredí do politík v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania s cieľom podporiť individuálny a jedinečný potenciál vzdelávajúcich sa osôb. EHSV vyzval EÚ a vnútroštátne orgány, aby sa zaoberali týmito návrhmi a finančne ich podporili. (ll)