EHSV info

Došlo k nepredstaviteľnému. Náhle sa všetko zmenilo a zdá sa iné, ako bolo predtým. Nachádzame sa vo výnimočnej situácii a musíme nájsť v sebe silu primerane reagovať a vrátiť sa k bežnému životu plní síl.

Neviem, čo mi chýba najviac. Sebecky máme pocit, že nám chýba úplne všetko: sloboda, tovary, služby, mobilita, priateľstvo, náklonnosť, objatia – zoznam je nekonečný. Mali sme všetko a neuvedomovali sme si to. Musíme sa poučiť z tejto výzvy.

Za niečo viac ako štyri desaťročia svojho života som nikdy nič také nezažil.

Toto je ozaj iný druh „vojny“. Ako povedal jeden portugalský básnik, „toto je vojna, kde sú zbraňami objatia“. Mal na mysli to, že sa nemôžeme navzájom dotýkať bez rizika kontaminácie. Je smutnou iróniou, keď nás prejavy náklonnosti môžu doslova zabiť.

V roku 1755 bolo v Lisabone veľké zemetrasenie, ktoré mesto takmer úplne zničilo. Markíz de Pombal, vtedajší kráľovský minister, vyslovil známy výrok: „musíme pochovať mŕtvych a postarať sa o živých“. Z dnešného pohľadu môže pôsobiť príliš cynicky, ale odkazuje nám, že musíme pokračovať v našom živote a čeliť tejto výzve – zoči-voči ktorej sme sa ocitli bez vlastného pričinenia – s odvahou napriek pocitom zúfalstva.

Ale teraz chcem hovoriť o reakcii. Po dvoch mesiacoch súženia a obmedzenia pohybu, po týždňoch neistoty a bolesti teraz nastal čas postarať sa o živých a pokúsiť sa o obnovu spoločnosti, hospodárstva, Európy a sveta.

Vezmime si tie správne poučenia v tomto duchu a začnime odznova.

Mnohí si tak ako ja pomyslia: nikdy viac už nepremeškám príležitosť niekoho objať alebo mu povedať, ako veľmi mi chýba. Budem sa snažiť, aby som už nikdy nikoho nesklamal. To sú všetko dobré predsavzatia.

No pozrime sa na to pragmaticky: nikto nebol ani nemohol byť pripravený na niečo podobné. Ako sa to dá napraviť? Ako môžeme obnoviť spoločnosť a hospodárstvo, o ktoré sa opiera?

Na tieto otázky musíme všetci nájsť rýchlu odpoveď vychádzajúc z európskych zásad solidarity.

A naozaj, ak premýšľame o tom, čo nám bolo odopreté, v mysliach nám to evokuje európsky jednotný trh. Podľa mňa má toto porovnanie zmysel: náhle sme zostali bez kontaktov, bez života. Boli sme zbavení slobody a obratí o voľný pohybu tovaru, služieb a osôb, a všetci sme boli nútení zotrvať na mieste, kde žijeme. Nikomu sa to nepáčilo.

Aj preto som presvedčeným zástancom Európy. Jednotný trh nám prináša slobodu, rast, voľný pohyb a solidaritu. Nedovoľme, aby nás pandémia obrala o lepšiu budúcnosť. Zasadzujme sa za slobodnú a solidárnu Európu. Vydajme sa spoločne v ústrety lepšej budúcnosti, v ktorej berieme do náruče svojich najmilších a venujeme pozornosť a starostlivosť druhým.

Zákaz vychádzania sme doma strávili s manželom veľmi pokojne. Môj manžel patrí do rizikovejšej skupiny obyvateľstva, takže sme prijali všetky preventívne opatrenia.

Od vypuknutia pandémie sme nosili rúška a rukavice a tiež sme dodržiavali predpísanú vzdialenosť. Chceli sme sa vyhnúť veľkým rizikám a tiež chrániť všeobecný záujem, ako aj záujem ošetrovateľov a pracovníkov v prvej línii.

Pokiaľ ide o situáciu v Belgicku, je zrejmé, že sme neboli pripravení. Chýbala transparentnosť, ktorá sa bude musieť skúmať neskôr, chýbali tiež masky a testy pre obyvateľov atď. Nepoznám situáciu v iných krajinách, máme správy len z médií, ale v Belgicku je situácia v domovoch dôchodcov mimoriadne ťažká. Po skončení krízy bude potrebné vykonať parlamentné vyšetrovanie s cieľom zistiť príčinu týchto problémov.

Úloha občianskej spoločnosti počas pandémie zostáva zásadná, a tou je kontrola demokracie. V praktickej rovine v Belgicku ľudia, ktorí prišli o prácu, sú dočasne nezamestnaní so systémom dávok, ktorý už bol oslabený v dôsledku úsporných opatrení nastolených Európskou úniou. Počas pandémie sme boli svedkami solidarity medzi ľuďmi, nie však medzi členskými štátmi Európskej únie.

Pandémia ukázala zraniteľnosť nášho systému. Mala by sa vnímať ako príležitosť prejsť na systém, ktorý viac rešpektuje ľudí, sociálne práva a životné prostredie.

Sedím vo svojom vidieckom dome pri mori. Napriek svojej izolovanosti na vidieku mám dobré pripojenie na internet. Som šťastný, že sa môžem každé ráno prechádzať po pobreží a hľadieť na more s vedomím, že najbližšou pevninou za Atlantikom je New York, vzdialený odtiaľto takmer 5 000 kilometrov. Uvedomujem si, že moja pohodlná situácia je veľkou výsadou.

Studený ranný vzduch môžem zázračne zmeniť na teplé objatie. Všetko je relatívne. Chvíľu si zaplávam v drsných slaných vlnách Atlantiku a keď vybehnem z mora, zdá sa mi, že piesok a kamene pod mojimi nohami sú horúce. Pokiaľ ide o protiklady, ťažko sa vysvetľuje rozdiel medzi horúčavou a mrazom.

Celý týždeň sa zamýšľam nad tým, prečo nemám viac voľného času. Odrazu nemám bežný pracovný čas, ani ho netrávim cestovaním a dochádzaním do práce. Uvedomujem si, že tento čas som vyplnil pomalším tempom. Všímam si, že viacerí ľudia, s ktorými sa zhováram online, si uvedomujú mimoriadne napätú situáciu a následky spôsobené vírusom, no zároveň oceňujú vlastnú situáciu.

Aj v klasickom príbehu od Saint-Exupéryho nám malý princ pripomína, že dospelí nedokážu pochopiť, čo je v živote dôležité. Snáď toto obmedzenie pohybu, táto prestávka v našich inak rušných životoch, nám dala všetkým šancu, aby sme prehodnotili, čo je dôležité, a čo nie. Z každej krízy vyplýva ponaučenie a príležitosť na obnovu.

Zvykám si na svoju dennú rutinu a myslím na udržateľný rozvoj, na obehové hospodárstvo a na ekologickú obnovu. Nádejám sa, že naše kolektívne vnímanie sa zmenilo. Už vieme, ktoré povolania sú dôležité a ktorí pracovníci sú kľúčoví. Je zaujímavé všímať si, ako si ich vážime, ako aj dôvody, prečo sme si ich predtým nevážili. Je povznášajúce vidieť, že ako jednotlivci dokážeme spolupracovať a v záujme väčšieho dobra sa správať podľa kolektívnych zásad. Konáme spoločne na vlastné náklady, aby sme chránili životy ostatných zraniteľných skupín.

Vidíme aj smutné následky toho, keď sa dôkazy neberú na vedomie a opatrenia sa odkladajú.

Chodím spať skoro a spím dobre. 

Keď sa 13. marca – mimochodom v piatok – naša vláda rozhodla zaviezť v krajine od nasledujúceho pondelka zákaz vychádzania, celá atmosféra vo Viedni sa zmenila: prechádzky po obvyklých miestach sprevádzal počas tých posledných dní zvláštny pocit, pretože všetci po sebe podozrievavo poškuľovali.

Moju prácu zákaz vychádzania dramaticky zmenil: rakúski sociálni partneri rýchlo vyrokovali nový režim skráteného pracovného času počas krízy v dôsledku pandémie COVID-19, čo spustilo lavínu otázok od podnikov. Keďže sa špecializujem na európske sociálne veci, zrazu som musela odpovedať na neľahké otázky o skrátenom pracovnom čase v Rakúsku.

Uvedomovala som si, že moja odpoveď by mohla prispieť k rozhodnutiu podniku, že sa oplatí zaviesť skrátený pracovný čas alebo že tento systém nie je finančne zvládnuteľný a zamestnancov treba okamžite prepustiť. To mi spôsobilo nejednu bezsennú noc.

Veľa som premýšľala o zamestnávateľoch, ktorí musia prijímať ťažké rozhodnutia a o ich zamestnancoch, ktorí sa boja o svoje pracovné miesta. Myslela som na rodičov s deťmi na základných školách, ktorí museli počas niekoľkých týždňov nahrádzať učiteľov, a na rodiny, ktoré na takéto domáce vyučovanie nemali potrebné technické vybavenie. Myslela som na ľudí, ktorí žijú osamote a nemajú nikoho, komu by sa zverili so svojimi obavami. A bolo mi ľúto mojej dospievajúcej dcéry, ktorej chýbali stretnutia s priateľmi.

Práca z domu nebola pre mňa nič nové, keďže už mnoho rokov pracujem na diaľku. Zistila som však, že mnohí ľudia majú s prácou z domu problémy, a to preto, že nemajú dostatočné vybavenie, dosť priestoru či pokoj, alebo im chýbajú kontakty s kolegami.

Zmení COVID-19 náš život dlhodobo? Neviem, ale mne priniesol niekoľko ponaučení:

1. Práca z domu je rovnako produktívna ako práca v kancelárii.
2. Trojhodinová schôdza v Bruseli sa môže konať aj online.
3. Žiť so svojimi milovanými je šťastie – a ešte viac v časoch zákazu vychádzania.
4. Hovory cez Skype sú len slabou náhradou za rozhovor s rodičmi a priateľmi: osobné stretnutia s nimi sú nedoceniteľné.

Keď som sa 11. marca 2020 vracal z Bruselu, ani vo sne mi nenapadlo, že zažijem úplne mimoriadnu situáciu.

Začalo sa to dôrazným odporúčaním gréckeho orgánu pre verejné zdravie (EODY): všetci, ktorí sa vracajú zo zahraničia, musia zostať 14 dní v domácej karanténe.

Najprv som si povedal, že v živote som už zvládol mnoho ťažkých situácií. Tentoraz som však na nátlak svojej milujúcej manželky a detí, no aj z ohľaduplnosti voči ostatným, po 11. marci prerušil na dva týždne všetky svoje aktivity. 

Medzičasom sa už naplno rozbehla epidémia koronavírusu v Lombardsku a prvé obete hlásili aj v ďalších krajinách, najmä v Belgicku, Francúzsku a Španielsku.

Grécka vláda vyhlásila od 16. marca všeobecný zákaz vychádzania. Podobne ako ostatných asi 10,5 milióna občanov, som teda zostal uväznený doma, zatiaľ čo pracovníčky a pracovníci v sektore zdravotníctva neúnavne bojovali za záchranu osôb nakazených koronavírusom.

Zákaz vychádzania, ktorý rešpektovali takmer všetci občania, priniesol veľmi uspokojivé výsledky, keďže Grécko patrí medzi krajiny, ktoré túto zdravotnú krízu zvládli najlepšie.

Hospodárska a sociálna kríza, ktorá sa už začína prejavovať, však bude ďalšou závažnou výzvou vzhľadom na to, že všetky hospodárske a výrobné činnosti boli úplne zastavené: aj keď od 3. mája začala fungovať veľmi malá časť hospodárstva, pracovníkov a podniky v cestovnom ruchu táto kríza dramaticky zasiahla.

Filozofi v antickom Grécku vraveli, že neexistuje dobro bez zla (ουδέν κακόν αμιγές καλού) a v mojom prípade sa táto zásada potvrdila. Ako dospelý človek som si doteraz nikdy tak dlho nevychutnával radosti rodinného života. Dokonca som prečítal aj zopár kníh z tej veľkej kopy, ktorá neustále rastie a čaká, kým sa stiahnem zo spoločenského a hospodárskeho života.

S manželkinou pomocou som v dome vykonal všetky možné opravy a došlo aj na maliarske práce (po zrušení zákazu vychádzania bude niektoré veci musieť určite skontrolovať odborník). Staral som sa o svoje olivovníky a celý čas som rozjímal o súčasnej situácii.

Zrejme ste pochopili, že obmedzenie pohybu pre mňa nebola tragédia, no zároveň som musel myslieť na všetkých tých, ktorí musia zostať zatvorení vo svojich bytoch, či už malých alebo veľkých, a môžu vyjsť von, iba ak musia ísť na nákup, alebo ak chcú ísť na malú prechádzku, aj to len s povolením, o ktoré musia požiadať prostredníctvom sms. Musel som myslieť na ľudí, v Grécku a inde, ktorí stratili svojich blízkych, a na pracovníčky a pracovníkov, ktorí prišli o prácu a zostali bez potrebných zdrojov. 

V solidárnej spoločnosti a v Únii, v ktorej je solidarita jedným zo základných pilierov, by obete tejto pandémie mali mať zo solidarity prospech. Avšak prax nie je úplne v súlade s teóriou.

Krajiny so silným hospodárstvom a dobrou finančnou situáciou alebo krajiny, ktoré sa za také považujú, odmietli možnosť vydávať európske dlhopisy, ktoré by boli účinnou reakciou na krízu a zároveň krokom v súlade s filozofiou európskych zmlúv.

Treba však konštatovať, že zoči-voči pandémii a zdravotnej a následne hospodárskej kríze reagovala Európska komisia oveľa rýchlejšie, ako v roku 2009, keď v dôsledku finančnej krízy upadli do chudoby desiatky milióny ľudí.

Dúfajme, že si všetci – a najmä politickí predstavitelia na najvyššej úrovni – vezmú z tejto pandémie ponaučenie, a usilujme sa o to v rámci našich profesií. Treba totiž zastaviť plytvanie prírodnými zdrojmi, ktoré ohrozuje budúcnosť našich detí. Treba urobiť všetko preto, aby osoby, ktoré pred vypuknutím pandémie neboli na tom finančne dobre, v dôsledku hospodárskej krízy, ktorá bude nasledovať, neupadli do ešte väčšej chudoby.

Treba mať na zreteli, že nešťastie môže postihnúť každého!

A tiež si treba uvedomiť, že nech sme akokoľvek silní, sami nedokážeme čeliť budúcim nebezpečenstvám, no spoločne budeme mať dostatok síl na to, aby sme celkom iste úspešne zvládli všetky situácie, ktoré môžu ohroziť naše zdravie a existenciu.

Koronavírus je jednou z najväčších výziev v histórii EÚ. Keďže šírenie vírusu bude naďalej ochromovať hospodárstva členských štátov EÚ, bude to predstavovať zásadnú hrozbu nielen pre podniky a zamestnanosť, ale aj pre spotrebiteľov. Vlády jednotlivých krajín preto v záujme ochrany obyvateľstva prijali mimoriadne opatrenia.

Keď sa v Lotyšsku objavili prvé potvrdené prípady ochorenia COVID-19, vláda okamžite reagovala zavedením rozsiahlych opatrení, aby zamedzila šíreniu vírusu. Lotyši neboli vystavení prísnemu zákazu vychádzania ako obyvatelia iných krajín EÚ, boli však veľmi obozretní v otázke všeobecných bezpečnostných opatrení, ako je napr. obmedzenie kontaktov medzi ľuďmi, dôkladná dezinfekcia, zatvorenie nákupných centier počas víkendov a sviatkov, dodržiavanie dvojmetrového rozstupu pri fyzických spoločenských kontaktoch či zhromaždeniach v budovách a mimo nich a pod., pričom ľudia tieto pravidlá skutočne aj dodržiavali.

Premiér Arturs Kariņš v rozhovore pre denník The Telegraph vysvetlil, ako dosiahol rovnováhu v úsilí, aby „ľudia zostali zdraví“ a aby hospodárske „škody boli čo najmenšie“.

Opatrnosť je však stále namieste, pretože výskyt nákazy koronavírusom je v Európe ešte vždy vysoký. Kým sa nám nepodarí získať voči nemu imunitu, stále bude hroziť opakované vypuknutie nákazy. A kým budú navyše existovať aktívne ohniská nákazy, bude hroziť jej opätovné rozšírenie. Nemožno predvídať, ako dlho ešte budeme musieť dodržiavať bezpečnostné opatrenia, je však jednoznačné, že situácia, v ktorej sa nachádzame, má vplyv na duševné zdravie, psychiku a postoje obyvateľstva.

Spotrebiteľské organizácie občianskej spoločnosti už informujú, že správanie spotrebiteľov a ich nákupné zvyklosti sa menia. Ľudia inak žijú, inak nakupujú a v mnohých ohľadoch aj inak rozmýšľajú. Spotrebiteľov hlboko znepokojuje dosah pandémie COVID-19, a to zo zdravotného, ako aj z ekonomického hľadiska, a preto sa teraz vo väčšej miere zameriavajú na najzákladnejšie potreby.

Ľudia sú pri nakupovaní uvedomelejší, kupujú viac miestne produkty a využívajú aj nákupy cez internet. Nákupné prostredie sa mení a ponuka online je oveľa širšia. Mnohé z týchto nových návykov sa zachovajú aj po odznení pandémie COVID-19. Spotrebiteľské organizácie občianskej spoločnosti preto musia tieto nové skutočnosti a trendy preskúmať a pochopiť, aby mohli ľuďom poskytnúť náležitú ochranu.

Zvyšovanie dôvery spotrebiteľov je aj naďalej základným kameňom fungovania digitálneho obchodu na trhu. Sprístupňovanie informácií, ochrana platieb, nebezpečné výrobky, riešenie sporov, presadzovanie práva a osveta predstavujú len časť otázok, ktorým sa budú spotrebiteľské organizácie ďalej podrobne venovať a dôkladne ich sledovať.

Lotyšské združenie na ochranu spotrebiteľov je aj do budúcna odhodlané podporovať orgány verejnej správy a obce pri prijímaní opatrení na ochranu zraniteľných spotrebiteľov pred pandémiou COVID-19. To, čo počas tejto krízy skutočne potrebujeme, je solidarita a koordinácia s organizáciami občianskej spoločnosti.

Po skončení pandémie COVID-19 budeme okrem úsilia vnútroštátnych organizácií občianskej spoločnosti potrebovať aj silný a stabilný EHSV, ktorého členovia budú dobre informovaní a pripravení v plnom rozsahu zastupovať záujmy organizácií občianskej spoločnosti.

Spoločne zastupujeme občiansku spoločnosť na úrovni Európskej únie. Obmedzenie pohybu nám nemôže brániť v tom, aby sme aktívne pracovali a zabezpečili, že hlas organizovanej občianskej spoločnosti bude vypočutý. Zjednotení zostaneme silní v úsilí získať späť kontrolu nad našimi životmi. Urobíme všetko, čo je potrebné. Pandémia koronavírusu bude mať vážne dôsledky pre našu spoločnosť. Žiadna vláda si nemôže myslieť, že túto krízu zvládne sama.

Žiadame prijať rýchle, rozhodné a účinné opatrenia na úrovni EÚ. Teraz sú potrebné mimoriadne opatrenia a súdržné politiky. Musíme urobiť všetko pre to, aby sme podporili našich občanov a povzbudili ich, aby vytrvali vo svojom úsilí, ktoré vynaložili na ochranu verejného záujmu a ľudskosti na európskej a vnútroštátnej úrovni. Teraz alebo nikdy je čas ukázať, že sme Únia.