EHSV sa prikláňa k výzvam práce na diaľku

V dôsledku prvých obmedzení pohybu v súvislosti s ochorením COVID-19 počet ľudí pracujúcich na diaľku v EÚ prudko stúpol z 5 % na 40 %. O rok neskôr naďalej pracujeme na diaľku a je stále ťažké poskytnúť náležité posúdenie vplyvu tohto javu na zamestnávateľov, zamestnancov a spoločnosť ako celok. EHSV poukazuje na potrebu ďalšieho výskumu a dlhodobej perspektívy s cieľom využiť prínosy a zmierniť riziká tejto formy práce.

Napriek zrejmým príležitostiam, ktoré ponúka pracovníkom aj zamestnávateľom, ako napríklad vyššia produktivita, flexibilnejšie pracovné podmienky a väčšia autonómia, môže mať napriek tomu práca na diaľku aj negatívny vplyv na pracovný a súkromný život ľudí. Počas pandémie sa hranice medzi nimi občas stierajú a výsledkom je nadmerné pracovné zaťaženie, dlhšia pracovná doba a nedostatočný čas odpočinku.

V nastavení „neustále byť k dispozícii“, v ktorom je pre mnohých pracovníkov ťažké vypnúť, si to môže následne vyžiadať daň v oblasti duševného a fyzického zdravia a pohody ľudí. Ako uviedol EHSV v dvoch stanoviskách k práci na diaľku prijatých na marcovom plenárnom zasadnutí, sú to najmä ženy, ktoré znášajú negatívne stránky práce z domu a s väčšou pravdepodobnosťou musia zvládnuť prácu na diaľku spolu s domácimi prácami.

Z údajov štúdie Eurofound vyplýva, že 30 % „bežných“ pracovníkov na diaľku teraz pracovalo denne alebo niekoľkokrát týždenne vo svojom voľnom čase a približne 20 % pracovalo viac ako 48 hodín týždenne. Asi 40 % „bežných“ pracovníkov na diaľku odpočívalo menej ako 11 hodín denne.

S cieľom minimalizovať riziká a rozšíriť výhody práce na diaľku v období po pandémii preto EHSV vyzýva sociálnych partnerov v členských štátoch, aby vypracovali individuálne pravidlá prispôsobené každej krajine a každej odvetvovej a podnikovej situácii, v rámci existujúceho sociálneho dialógu a systémov kolektívneho vyjednávania.

Práca na diaľku by mala byť správne regulovaná; tu je dôležité zabezpečiť, aby po skončení krízy spôsobenej ochorením COVID-19 ostala dobrovoľná. Pracujúci na diaľku by mali mať rovnaké individuálne a kolektívne práva a rovnaké pracovné zaťaženie ako ich kolegovia pracujúci v priestoroch zamestnávateľov. EHSV uviedol, že je potrebné vypracovať ustanovenia pre prácu na diaľku písomne, pričom musia zaručovať rovnaké zaobchádzanie a rovnaké podmienky ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci.

„Práca z domu bude súčasťou budúcich trhov práce, ale nemôžeme dovoliť, aby viedla k sociálnej regresii a izolácii pracovníkov. Môže pomôcť ľuďom zosúladiť pracovný a osobný život, ale nemôžeme pripustiť žiadnu diskrimináciu alebo rozdielne zaobchádzanie s tými, ktorí pracujú doma, a tými, ktorí sa rozhodnú ísť do kancelárie,“ uviedol spravodajca pre stanovisko na tému Výzvy spojené s prácou na diaľku Carlos Manuel. Trindade.

Vzhľadom na to, ako rýchlo sa tento spôsob práce šíri, a na základe skúseností z pandémie by sa mali posúdiť súčasné dohody EÚ týkajúce sa práce na diaľku s cieľom zaistiť, že sú účinné aj v novej situácii, konštatoval EHSV.

Obzvlášť dôležité sú rámcové dohody o práci na diaľku z roku 2002 a 2020 o digitalizácii, ktoré podpísali sociálni partneri na úrovni EÚ. Pri vypracúvaní vnútroštátnych rámcov pre podniky a pracovníkov využívajúcich túto formu práce by sa mali vziať do úvahy členské štáty a sociálni partneri.

Okrem toho by sa prípadne mohla začať európska legislatívna iniciatíva v súlade s ustanoveniami ZFEÚ a/alebo na úrovni členských štátov s cieľom chrániť a uplatňovať právo na odpojenie.

EÚ a členské štáty by mali tiež využiť existujúce právne predpisy, ako sú smernice o pracovnom čase a o vyvážení pracovného a súkromného života, ktoré sa v plnom rozsahu vzťahujú na prácu na diaľku. Tieto smernice by sa mali transponovať do vnútroštátnych právnych predpisov a mali by sa zodpovedajúcim spôsobom implementovať, pretože to „určite prispeje k zlepšeniu podmienok pracovníkov pracujúcich na diaľku“.

EHSV tiež upozornil na riziko použitia práce na diaľku na dvojité zaťaženie, a platenou aj neplatenou prácou. Práca v domácnosti ešte stále nie je rovnomerne rozdelená medzi ženy a mužov, väčšinou ju vykonávajú ženy, čo znižuje ich schopnosť produktivity v platenej práci a mohlo by to narušiť ich profesionálne vyhliadky.

„Spoločnosť ako celok a podniky musia v rámci možností urobiť všetko pre odstránenie týchto rodových stereotypov a uznať ženy ako plnohodnotné pracovníčky popri ich mnohých iných úlohách a schopnostiach. Hospodárske a sociálne náklady spoločnosti spojené s týmito predsudkami sú veľmi vysoké,“ uviedla spravodajkyňa pre stanovisko Milena Angelova.

V tejto súvislosti EHSV tiež požadoval „dohodu o starostlivosti pre Európu“ (Care Deal for Europe), pričom zdôrazňuje, že dostupná, prístupná a cenovo dostupná infraštruktúra a služby starostlivosti o deti, ľudí so špeciálnymi potrebami a starších ľudí sú ďalším zásadným predpokladom rodovo rovnocennej práce na diaľku.