Helena De Felipe Lehtonen

V súvislosti s pandémiou, ktorej momentálne čelíme a ktorá najviac zasiahla staršiu generáciu a ľudí s oslabeným zdravím, sa vynára otázka, či tento vírus nebol vyrobený v laboratóriu, odkiaľ sa – či už úmyselne, alebo len náhodou – rozšíril do celého sveta. Bežný človek si na túto otázku nevie odpovedať. Aj keby sme mali do jesene 2021 k dispozícii potrebnú vakcínu, kto nám môže zaručiť, že najbližšiu zimu nás nepostihne iný vírus, ktorý bude mať podobné následky ako terajší koronavírus? (Spomeňme si na španielsku chrípku z roku 1918.)

Je – vzhľadom na nepredvídateľnosť ďalšieho vývoja – riešením zastaviť hospodársku činnosť a masívne čerpať z rezervných fondov takmer všetkých krajín, aby sa udržala zamestnanosť a reálna ekonomika? Alebo by sme mali investovať všetky naše logistické a ekonomické zdroje do zdravotníctva, aby malo prostriedky na analýzu a liečbu infekčných ochorení našich občanov, ktorí ju potrebujú?

Myslím si, že svetová ekonomika nebude v roku 2021 ani zďaleka schopná čeliť podobnej situácii, a to ani z hľadiska záchrany podnikov, ani zadlženia, pretože reálna ekonomika upadne a s ňou klesne aj zamestnanosť. Možno sa ocitneme v situácii, keď jednotlivé štáty budú musieť prevziať kontrolu nad občianskou spoločnosťou, pretože súkromný sektor, ktorý by tejto situácii mohol čeliť, už nebude existovať.

Na Európsku úniu, ktorá by sa mala jasne ujať vedenia a vytýčiť svojim členom smer, ktorým sa majú v čase pandémie uberať, a to v zdravotníctve, ako aj v hospodárskej a sociálnej oblasti, sa už nečaká. Každá krajina prijala svoje vlastné opatrenia, pričom zohľadňovala len postoje WHO, ktorá pochopiteľne neberie do úvahy hospodárske otázky. Ide o jeden zo zásadných aspektov, na základe ktorých sa posudzuje vedúca úloha EÚ.

Ako členka Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zastupujúca európske a španielske MSP, ktoré v našej výrobnej štruktúre zamestnávajú v priemere dve tretiny pracovníkov, sa domnievam, že emocionálne, hospodárske a osobné škody sú nezvratné. Preto treba rozmýšľať v krátkodobom a strednodobom horizonte a nekopírovať zdravotnú politiku totalitných krajín, ktorá vôbec nezodpovedá zásadám slobodného trhového hospodárstva.