EHSV info

Od apríla začíname súbor článkov „Nakresli mi...*“, ktorý pripravili členovia EHSV.

Čitateľom EHSV info s pohnutím prinášame v tomto vydaní svedectvá našich autorov, ktorí boli ochotní vo forme rozhovoru, názoru alebo odkazu podeliť sa o svoje úvahy o tomto období, keď sa z dôvodu pandémie koronavírusu zastavil čas.

Za svedectvá ďakujeme podpredsedníčke zodpovednej za komunikáciu Isabele Caño Aguilarovej, podpredsedníčke zodpovednej za rozpočet Milene Angelovej, ako aj týmto členom a členkám: Helene de Felipe Lehtonenovej zo skupiny Zamestnávatelia, Adamovi Rogalewskemu zo skupiny Pracovníci a Giuseppemu Guerinimu zo skupiny Rozmanitá Európa. (ehp)

 ̽Antoine de Saint-Exupéry: Malý princ

Isabel Caño Aguilar

Zažívame výnimočnú a nezvyčajnú situáciu.

Na jednej strane sme izolovaní v našich krajinách, v našich príbytkoch, a na druhej strane s určitosťou vieme, že svet sa nemôže zastaviť a že občianska spoločnosť každé ráno vstane a pustí sa do práce.

Tieto bezprecedentné okolnosti znamenajú pre všetkých z nás obrovskú emocionálnu záťaž.

Je pritom ťažké predstaviť si dôsledky, ktoré nám prináša každý deň. Neexistuje žiadna oblasť nášho života, ktorá by z profesionálneho a súkromného hľadiska nebola zasiahnutá.

V prvom rade chcem spomenúť verejné služby, predovšetkým ľudí, ktorí sa starajú o naše zdravie, pracovníkov oddaných svojej profesii, ktorí si plnia povinnosti nad rámec svojho pracovného času a s maximálnym úsilím a nasadením sa snažia o to, aby nemocnice a služby zdravotnej starostlivosti neskolabovali. Každý deň od 15. marca sa o 20.00 hod. pripájam k tým, ktorí tlieskajú na balkónoch. Týmto spôsobom chcem spolu s ostatnými vyjadriť uznanie tejto ich obdivuhodnej práci, ale tiež podporiť jasnú požiadavku: naše systémy zdravotnej starostlivosti potrebujú viac financií!

Zároveň chcem oceniť úsilie zdravotníckeho personálu Pôrodníckeho a gynekologického oddelenia Univerzitnej nemocnice San Cecilio v Granade, ktoré nám poskytlo fotografiu zverejnenú v tomto vydaní EHSV info, a osobitne mu poďakovať.

V roku 2020, v ktorom uplynie 200 rokov od narodenia zakladateľky moderného ošetrovateľstva Florence Nightingale, si Svetová zdravotnícka organizácia pripomenie Medzinárodný rok sestier a pôrodných asistentiek, tak mužov, ako aj žien plniacich v týchto ťažkých časoch ovplyvnených koronavírusom zásadnú funkciu a poskytujúcich nenahraditeľné služby.

Nie sú jediní. Niekedy zabúdame na rovnako dôležitý sektor vzdelávania a ja som hrdá, že som v ňom pracovala. Milióny študentov v celej Európe sú zatvorení doma a nemohli by napredovať v študijných programoch bez nepretržitej a neúnavnej pomoci pracovníkov v školstve.

Nikdy predtým nemala spoločnosť možnosť získať takú konkrétnu predstavu o práci zamestnancov týchto sektorov ako teraz. Osobne sa domnievam, že toto uznanie sa musí pretaviť do záväzku zo strany EÚ odložiť bokom úsporné opatrenia, ktoré tieto sektory pripravili o prostriedky, a zaviesť konkrétne opatrenia a väčšie rozpočty.

Túto krízu nedokážeme zvládnuť bez organizácií občianskej spoločnosti, ktoré každý deň pôsobia v teréne, ale rozhodujúci impulz musí prísť od EÚ.

Len pár dní pred 70. výročím Schumanovej deklarácie potrebujeme v súčasnosti viac než kedykoľvek doteraz silný a záväzný impulz od EÚ spolu s vhodnými opatreniami a krokmi, a to aj pokiaľ ide o rozpočet, aby európska občianska spoločnosť videla, že Európa je aj naďalej úžasným projektom a nielen skratkou.

V týchto časoch poznačených pandémiou COVID-19, ktoré navždy zanechajú stopy na našej spoločnosti, musíme byť nadovšetko schopní dávať najavo, že iná Európa, silnejšia a lepšia, je možná.

Milena Angelova

Ochorenie COVID-19 je najväčšou výzvou, ktorej v tomto storočí čelíme. Nebudem sa zaoberať jeho negatívnymi účinkami na náš život, základné práva a slobody, hospodárstvo a kvalitu životných podmienok. Skôr sa pokúsim načrtnúť pozitívny a pragmatický pohľad na to, ako zo súčasnej situácie vyťažiť čo najviac. Spoločne ju dokážeme zvládnuť, ak budeme naďalej sústredení, budeme tímovo spolupracovať a budeme zodpovední.

Postupovať ako zvyčajne, no efektívnejšie!

Naše domovy teraz nie sú iba našimi hradmi, ale sú pre náš všetkým – kanceláriou, školou, komunikačným centrom, miestom zábavy a reštauráciou.... Je to jedinečná príležitosť pre rodiny, aby sa viac zomkli a spoločne strávený čas využili aj na budovanie kolektívu s cieľom zabezpečiť, aby si mohol každý člen rodiny bez problémov a efektívne plniť svoje každodenné povinnosti, či už ide o prácu, školu, komunikáciu alebo šport. Moja rodina napríklad dokázala vytvoriť dve vyučovacie miestnosti (jednu pre každého z našich dvoch synov), dve domáce kancelárie a multimediálne centrum, odkiaľ sa môj manžel a ja zúčastňujeme na schôdzach na diaľku a poskytujeme rozhovory pre médiá, ako aj improvizovanú telocvičňu, aby sme ostali vo forme, aj keď sme zatvorení doma. Vyučovanie detí prebieha úplne online, a to dokonca aj ich tréningy karate.

Neklesať na duchu a zažívať krásne okamihy

Hoci uzavretím verejného priestoru došlo k obmedzeniu našich základných slobôd, pokiaľ ide o slobodné rozhodovanie o tom, kam chceme ísť, cestovať a kde chceme aktívne oddychovať, napriek tomu si môžeme zachovať pozitívny postoj a každý deň zažívať krásne okamihy. Ak bude mať náš deň pevnú štruktúru, nepochybne nám to pomôže v tom, aby sme boli naďalej sústredenými a motivovanými. Osobne mám veľmi nabitý harmonogram, keďže čas si musím rozdeliť medzi starostlivosť o deti, cvičenie (nekompromisne každý deň aspoň 90 minút tréningu), prácu pre Združenie priemyselného kapitálu Bulharska – vzhľadom na to, že v súčasnosti vedieme veľmi aktívne rokovania s bulharskou vládou o protikrízových opatreniach na podporu obchodu a zamestnanosti – a v neposlednom rade samozrejme prácu pre EHSV. Keďže so všetkými svojimi kolegami môžem komunikovať iba na diaľku, koordinácia a príprava obsahu diskusií si vyžaduje viac času a úsilia, pričom dokonca aj plnenie najjednoduchších úloh je na diaľku komplikovanejšie. Ak sa ale veci dotiahnu do úspešného konca, pocit ocenenia a spokojnosti je o to silnejší.

Nikto nevie, ako dlho potrvá súčasná situácia, alebo kedy sa budeme môcť vrátiť k nášmu bežnému životu. Avšak spoločne urobíme všetko preto, aby sme zvíťazili nad touto pandémiou a mohli sa vrátiť k normálnemu nerušenému životu bez obmedzení a strachu. Dovtedy musíme spojiť naše sily a naďalej vykonávať našu každodennú prácu a naše zvyklosti a zároveň si užívať krásne chvíle, pretože dokonca aj obmedzený verejný priestor je súčasťou nášho života a môže ponúknuť šťastné okamihy, ak sa naň pozeráme pozitívne.

 

Rozhovor s Giuseppem Guerinim

Pán Guerini, ako prežívate toto zložité obdobie?

Pociťujem veľmi silný tlak, a to tak z hľadiska pracovného vypätia, ako aj z osobného a emocionálneho hľadiska. Žijem v Bergame, a teda v epicentre talianskej epidémie a človek má dojem, že je vtiahnutý do víru udalostí, kde dominuje utrpenie a obrovský počet mŕtvych, čo na nás neustále dolieha pocitom úzkosti a nemohúcnosti. Každý z nás pozná niekoho v kruhu svojich priateľov, kolegov, alebo známych, kto sa stal obeťou tohto ochorenia a patrí buď k zosnulým, alebo k tým, ktorí zápasia o život na jednotkách intenzívnej starostlivosti.

 

Ako sa z titulu svojej funkcie predsedu združenia družstiev angažujete v prvej línii?

Vzhľadom na svoje postavenie som nútený bezprostredne riešiť mnohé núdzové situácie, ktoré musia mnou zastupované družstvá zvládať od 23. februára, keď sme pochopili, že sa vírus rýchlo šíri. Museli sme prijať rozhodnutia v kontexte veľkej neistoty, netušili sme totiž, ako si počínať, pokiaľ ide o mnohé služby, ktoré poskytujeme. Naše družstvá v Bergame zamestnávajú viac ako 9 000 pracovníkov v sociálnych a zdravotníckych službách. Poskytujú opatrovateľské služby a domácu starostlivosť a spravujú domovy dôchodcov, domovy pre zdravotne postihnutých a zariadenia dennej starostlivosti pre tieto skupiny osôb. V niektorých prípadoch sme sa rozhodli ukončiť svoju činnosť, ale potom sme čelili hrozbám miestnych orgánov, ktoré naopak požadovali kontinuitu služieb. Boli to okamihy veľkého napätia. V nasledujúcich dňoch a týždňoch nepretržite rástlo napätie a úzkosť: nastala hrozná a hektická honba za ochranným vybavením pre naše pracovníčky a našich pracovníkov sprevádzaná starosťami vyplývajúcimi z povinnosti zabezpečiť kontinuitu niektorých ošetrovateľských a opatrovateľských služieb, spolu s problémom nedostatku prostriedkov a nástrojov a s obavami, že personál a klienti by mohli ochorieť. Obavy, ktoré sa najmä v domovoch dôchodcov dramaticky ukázali byť skutočnou a opodstatnenou hrozbou. 

 

Družstvá teda ďalej pokračovali v prevádzke alebo boli niektoré z nich nútené pozastaviť svoju činnosť?

Okrem práve opísaných situácií sme ozaj museli riešiť situáciu mnohých činností, ktoré sa postupne museli prerušiť: začali sme školami a vzdelávacími aktivitami, po nich sa jeden po druhom museli pozatvárať ďalšie sektory. Máme teda teraz do činenia s viac ako 180 družstvami, ktoré museli aktivovať „sociálne záchranné siete“ pre približne 2 500 ľudí a v súčasnosti sú vystavené vysokému riziku, že už nedokážu obnoviť svoju činnosť: najmä v odvetví cestovného ruchu a v kultúre má táto kríza devastačný účinok. No tento účinok má i na poľnohospodárske spracovateľské a výrobné družstvá. Ako predseda združenia družstiev preto musím na jednej strane riešiť krízovú situáciu tých, ktorí lapajú po dychu, lebo na nich dolieha obrovské pracovné zaťaženie v oblasti základnej starostlivosti a opatrovateľských služieb a navyše sú vystavení vysokému riziku nákazy, a na druhej strane čeliť strachu a nepokoju tých, ktorí sa ocitli bez práce.

 

Čo fungovalo v reakcii na krízu, ktorú vyvolala epidémia koronavírusu?

To, čo aspoň v našom prípade fungovalo, bol veľký impulz solidarity a obdivuhodná schopnosť miestnych spoločenstiev, dobrovoľníckych združení a celej sféry sociálnych organizácií zareagovať a podať mimoriadne výkony tak pri verejných zbierkach, ako aj pri opatreniach, ktoré sa zaviedli do praxe. Sebazaprenie sociálnych a zdravotníckych pracovníkov bolo neuveriteľné. Nielen lekári a zdravotné sestry, ale aj veľký počet pedagógov a opatrovateľov poskytovali služby bez ohľadu na obrovské riziko, ktorému sa sami vystavovali. A potom všeobecná mobilizácia. Za desať dní boli v Bergame (udialo sa to však aj v iných mestách) postavené poľné nemocnice v priestoroch veľtržných pavilónov a zrealizovali sa vďaka veľkej mobilizácii dobrovoľníkov, ktorí pracovali zadarmo vo dne v noci. Prevádzku budú z veľkej časti zabezpečovať lekári a zdravotné sestry z MVO, zatiaľ čo finančné prostriedky pochádzajú z darov. V Bergame boli v priebehu niekoľkých dní sprevádzkované tri hotely s kapacitou viac ako 300 lôžok, v ktorých sú umiestňovaní pacienti prepustení z nemocníc hneď po tom, čo sa ich stav stabilizoval, aby bolo možné uvoľniť lôžka na oddeleniach. V týchto hoteloch starostlivosť o pacientov zabezpečujú naše sociálne družstvá. Ide o obrovské úsilie, ale aj o veľmi dôležité služby.

 

Čo naopak zlyhalo?

Zlyhania boli najmä na inštitucionálnej úrovni, ktorá nedokázala prijať včasné a jasné rozhodnutia a jednotne plánovať a konať v tejto núdzovej situácii: výsledkom boli protichodné rozhodnutia miestnych, regionálnych a ústredných orgánov. Byrokracia, ktorej šlo najviac o presadenie vlastnej sféry moci a únik pred zodpovednosťou, ktorú naopak v príliš mnohých prípadoch prenášali na hospodárske subjekty. V rôznej miere sa to dalo bežne pozorovať nielen v Taliansku a v Bergame, ale tak trochu vo všetkých západných krajinách. 

 

Ako sa dá vysvetliť toto správanie rôznych úrovní správy?

Myslím, že sa všeobecne podcenilo dianie v Číne, tak trochu ako keby sme sa my zo Západu cítili nadradenejší, lebo máme vyspelý systém zdravotnej starostlivosti so špičkovými technológiami a s najmodernejšími nemocnicami. Ako keby v mysliach mnohých vedúcich predstaviteľov, ale aj riaditeľov podnikov a občanov prevládlo presvedčenie, že nás ochráni západný životný štýl a povýšenecký predpoklad, že sa budeme môcť spoľahnúť na nemocnice a zdravotnícke zariadenia na vysokej úrovni. V prvých dňoch po vypuknutí epidémie v Lombardsku boli terčom výsmechu tí, ktorí so znepokojením vysielali poplašné signály. Tento pocit „nadradenosti“ azda najlepšie vystihuje známe vyhlásenie jedného talianskeho predsedu regiónu, ktorý obvinením, že „Číňania zanedbávajú osobnú hygienu a konzumujú živé myši“ vyjadril názor, ktorý je žiaľ až príliš rozšírený vo všetkých vrstvách západnej populácie. V rôznych formách tento prístup pretrvával ešte donedávna aj medzi inými politickými lídrami v Európe a vo svete. Nemocnice, ktoré poskytujú výnimočné a inovačné služby zdravotnej starostlivosti, napríklad transplantácie viacerých orgánov a špičkovú liečbu rakoviny, sa v skutočnosti ukázali byť veľmi zraniteľné a hrozí im kolaps v dôsledku vírusovej epidémie, ktorú sa mohlo podariť dostať pod kontrolu jej lepším udržiavaním čo najďalej od nemocníc. Aspoň tu v Bergame sa nemocnice ozaj nechtiac stali strediskami šírenia epidémie. 

 

Ako hodnotíte opatrenia prijaté na európskej úrovni?

Pridám sa k tým, ktorí tvrdia, že Európska únia a jej inštitúcie v tomto období urobili veľa, hoci s dobre známymi ťažkosťami a protikladmi, ktoré siahajú od zložitých rozhodovacích mechanizmov po prílišné zameranie členských štátov na vlastné záujmy. Zdá sa mi, že v priebehu jedného mesiaca Európska komisia a Európsky parlament dokázali prijať dôležité rozhodnutia a zavádzajú bezprecedentné hospodárske opatrenia. Jasne sa ukazuje, že akokoľvek má hospodárstvo zásadný význam a akokoľvek bude dôležitá úloha, ktorú zohrajú hospodárske opatrenia zavedené do praxe, a to tak na zvládnutie núdzovej situácie, ako aj v snahe o opätovné oživenie činnosti hneď, ako kríza poľaví, to, čo v Európe ešte stále chýba, je možnosť zasahovať pomocou nástrojov, prostriedkov a právomocí aj v iných oblastiach, ktoré presahujú rámec trhovej a hospodárskej regulácie. 

 

Potrebujeme teda jednotnejšiu Európu?

Je zrejmé, že ešte väčšmi potrebujeme Európu. Je to, akoby sme jedného dňa vážne ochoreli a niekto by nám mohol pomôcť len tým, že nám poskytne peniaze alebo nám dovolí utekať do nemocnice, ale v žiadnom prípade sa nemôže postarať priamo o našu liečbu alebo ochranu. Všetci vieme, že na liečbu sú peniaze dôležité, ale ak ti dajú peniaze a ty si na púšti, určite sa nimi nevyliečiš. Myslím si, že obrovská kríza, ktorú epidémia spôsobila, nám naznačuje, že ak naozaj chceme Európsku úniu, budeme musieť byť schopní zájsť oveľa oveľa ďalej za hranice jednotného trhu a bankovej a menovej únie, aby sme uzreli skutočnú úniu štátov, ktoré vykonávajú koordinované a jednotné európske politiky.

Ako môže prispieť každý z nás a aká pomoc je potrebná?

To, čo môžeme urobiť, je aj naďalej investovať do budovania ideálu zjednotenej Európy a propagovať pri tom neustále ducha solidarity a integrácie a zároveň sa snažiť bojovať proti sebeckému a uzavretému postoju, pretože je čoraz jasnejšie, že nikto sa nezachráni sám a že dramatickou alternatívou solidarity a vzájomného a spoločného podieľania na „osudovom spoločenstve“ ľudstva a Európy bude len ponižujúci a bezútešný úpadok do pekla nových vojen. 

Pocítili ste solidaritu s Talianskom?

Boli sme svedkami veľkej solidarity v sieti sociálnych vzťahov, napríklad medzi organizáciami sociálneho hospodárstva, a mnohí priatelia a inštitúcie početných krajín nám prejavili svoju priazeň a blízkosť. Aj od kolegov z EHSV som dostal cenné prejavy blízkosti. Je však škoda, že občas počuť ponižujúce názory niektorých politikov z európskych štátov, ktorí nestrácali čas, aby kritizovali Taliansko a presadzovali sebecké a krátkozraké politiky, a to aj s ohľadom na potenciálnu úlohu Európskej únie..., ale to sa žiaľ neodlišuje od mnohých talianskych politikov, ktorí sú schopní len kritizovať alebo využívať túto krízu na oportunistické politické výpočty a snažiť sa ľahko získať podporu vyľakanej a dezorientovanej verejnosti. Povedal by som teda, že aj v tomto prípade existuje solidárna a odolná Európa a solidárni a odolní ľudia, ktorí si dokážu pomôcť a budovať, a potom existujú šakali a oportunisti, ktorí sa v krízových a vojnových situáciách nehanebne usilujú získať niečo pre svoj vlastný prospech. (mp)

 

Adam Rogalewski

Epidémia koronavírusu (COVID-19) od základov zmení náš život a taktiež naše krajiny, hospodárstvo a spoločnosť. Uvedomili sme si už, do akej miery sme zraniteľní aj napriek tomu, že sa naše životné podmienky v priebehu rokov v nevídanej miere zlepšili, a to aj vďaka technickému pokroku vrátane digitalizácie a umelej inteligencie. Keďže sme zostali izolovaní v našich domácnostiach, uvedomili sme si aj to, aký význam majú pre náš každodenný život ostatní ľudia a spoločnosť. Kríza spôsobená koronavírusom veľmi jasne vyvracia neoliberálny pohľad, že spoločnosť neexistuje. V čase krízy, akej sme teraz svedkami, je to práve spoločnosť, alebo inými slovami, solidarita občanov, ktorá nás môže chrániť pred účinkami vírusu.

Pandémia zmenila náš pohľad na prácu. Zistili sme, že niektorí pracovníci a povolania, ktoré sa predtým považovali za menej dôležité, sú v skutočnosti rozhodujúce pre fungovanie nášho hospodárstva. Patria sem nielen zdravotnícki pracovníci, ktorí riskujú svoj život a nepretržite pracujú, aby poskytovali starostlivosť, a pracovníci opatrujúci staršie osoby, ale aj tzv. menej kvalifikovaní pracovníci v predajniach potravín, šoféri, upratovači a poľnohospodárski pracovníci, ktorí nám dodávajú základné výrobky a služby. Mnohí z nich sú migranti, ktorí boli vnímaní ako záťaž pre spoločnosť a v mnohých krajinách a pre mnohé populistické strany slúžili ako „obetný baránok“. Zistili sme však, že bez nich by naša spoločnosť nebola schopná zvládať pandémiu.

Pandémia koronavírusu zmazala rozdiely medzi typickými a atypickými pracovníkmi a samostatne zárobkovo činnými osobami. Pochopili sme, že všetky druhy práce sú dôležité a všetci pracovníci, dokonca aj mikropodnikatelia, prispievajú k nášmu hospodárstvu a rovnako potrebujú pomoc od štátu.

Práve zásah štátu umožňuje chrániť pracovníkov a podnikateľov, čo zohráva kľúčovú úlohu pri zvládaní pandémie. Viac ako kedykoľvek predtým potrebujeme silný a demokraticky kontrolovaný štát, ktorý môže poskytovať verejné služby a chrániť hospodárstvo. Dôraz by sa mal klásť na demokraticky kontrolovaný štát a jeho vládu, aby sa zabránilo situácii, aká nastala v Maďarsku, kde nedávno prijaté opatrenia, ktorými sa zavádza výnimočný stav, nemôžu zaručiť dodržiavanie základných zásad demokracie. Kríza tiež poukázala na zásadnú úlohu sociálnych partnerov pri rozvoji politík zameraných na boj proti pandémii koronavírusu. Žiaľ, v mojej domovskej krajine na to poslanci zrejme zabudli, keď nedávno prijali akt, ktorým sa zavádzajú nariadenia nesúvisiace s pandémiou, no zamerané na obmedzenie úlohy sociálneho dialógu a nezávislosti sociálnych partnerov.

V dôsledku krízy spôsobenej koronavírusom sa EÚ intenzívnejšie zaoberá potrebami verejnosti. Komisia napríklad nedávno navrhla nástroj v objeme 100 miliárd EUR s cieľom podporiť modely skráteného pracovného času a zmierniť riziká nezamestnanosti (SURE). Existuje však nebezpečenstvo, že individuálne záujmy členských štátov prevládnu nad solidaritou EÚ. Je to osobitne dôležité pre krajiny s menej rozvinutým hospodárstvom a slabšou záchrannou sociálnou sieťou, ktoré budú potrebovať výraznejšiu hospodársku pomoc.

Ako už bolo povedané, pandémia koronavírusu nám umožnila opätovne preskúmať našu spoločnosť, hospodárstvo a inštitúcie EÚ, čo by za iných okolností nebolo možné. Dospeli sme k poznaniu, že každý pracovník je dôležitý, dokonca aj pracovníci, ktorí sa považujú za menej kvalifikovaných, že dôležitá je spoločnosť ako protiklad k neoliberálnym individualistickým ideológiám, že je dôležité investovať do verejného sektora a nakoniec, že demokracia a sociálny dialóg zohrávajú kľúčovú úlohu. Pevne verím, že si vezmeme ponaučenie z tejto krízy a že po prekonaní tejto pandémie budeme budovať lepšiu budúcnosť, v ktorej sa Európa a svet stanú lepším miestom pre všetkých.

Helena De Felipe Lehtonen

V súvislosti s pandémiou, ktorej momentálne čelíme a ktorá najviac zasiahla staršiu generáciu a ľudí s oslabeným zdravím, sa vynára otázka, či tento vírus nebol vyrobený v laboratóriu, odkiaľ sa – či už úmyselne, alebo len náhodou – rozšíril do celého sveta. Bežný človek si na túto otázku nevie odpovedať. Aj keby sme mali do jesene 2021 k dispozícii potrebnú vakcínu, kto nám môže zaručiť, že najbližšiu zimu nás nepostihne iný vírus, ktorý bude mať podobné následky ako terajší koronavírus? (Spomeňme si na španielsku chrípku z roku 1918.)

Je – vzhľadom na nepredvídateľnosť ďalšieho vývoja – riešením zastaviť hospodársku činnosť a masívne čerpať z rezervných fondov takmer všetkých krajín, aby sa udržala zamestnanosť a reálna ekonomika? Alebo by sme mali investovať všetky naše logistické a ekonomické zdroje do zdravotníctva, aby malo prostriedky na analýzu a liečbu infekčných ochorení našich občanov, ktorí ju potrebujú?

Myslím si, že svetová ekonomika nebude v roku 2021 ani zďaleka schopná čeliť podobnej situácii, a to ani z hľadiska záchrany podnikov, ani zadlženia, pretože reálna ekonomika upadne a s ňou klesne aj zamestnanosť. Možno sa ocitneme v situácii, keď jednotlivé štáty budú musieť prevziať kontrolu nad občianskou spoločnosťou, pretože súkromný sektor, ktorý by tejto situácii mohol čeliť, už nebude existovať.

Na Európsku úniu, ktorá by sa mala jasne ujať vedenia a vytýčiť svojim členom smer, ktorým sa majú v čase pandémie uberať, a to v zdravotníctve, ako aj v hospodárskej a sociálnej oblasti, sa už nečaká. Každá krajina prijala svoje vlastné opatrenia, pričom zohľadňovala len postoje WHO, ktorá pochopiteľne neberie do úvahy hospodárske otázky. Ide o jeden zo zásadných aspektov, na základe ktorých sa posudzuje vedúca úloha EÚ.

Ako členka Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zastupujúca európske a španielske MSP, ktoré v našej výrobnej štruktúre zamestnávajú v priemere dve tretiny pracovníkov, sa domnievam, že emocionálne, hospodárske a osobné škody sú nezvratné. Preto treba rozmýšľať v krátkodobom a strednodobom horizonte a nekopírovať zdravotnú politiku totalitných krajín, ktorá vôbec nezodpovedá zásadám slobodného trhového hospodárstva.

 

 

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen:

Použijeme všetky nástroje, ktoré máme k dispozícii, aby sme zabránili šíreniu #coronavirus, pomohli chorým a zabezpečili, že európska ekonomika túto krízu prekoná.
Som presvedčená, že EÚ môže odolať otrasom našich systémov zdravotnej starostlivosti a našich hospodárstiev. Každý členský štát však musí plne prevziať svoju zodpovednosť. A Európska únia ako celok musí byť rozhodná, koordinovaná a zjednotená.

Predseda Európskej rady Charles Michel:

Aby sme dokázali zvládnuť pandémiu #COVID19, potrebujeme viac Európy, ktorá stojí pri členských štátoch v úsilí zabrániť šíreniu vírusu, zabezpečiť zdravotnícky materiál a dohodnúť sa na opatreniach na zmiernenie negatívnych hospodárskych a sociálnych dôsledkov pre našich občanov.

Musíme plne podporiť zdravotníckych pracovníkov, ktorí dňom a nocou bojujú proti ochoreniu #COVID19. Bude to ťažké a zdĺhavé, ale stojíme v tomto boji pri sebe.

Predseda Európskeho parlamentu David Sassoli:

Naša Únia a naša ekonomika je vo veľmi chúlostivej situácii. Nie je čas na povrchné slová. Inštitúcie EÚ pripravujú nový balík opatrení na podporu krajín a ľudí v núdzi. Teraz nie je čas na jednostranné opatrenia, práve naopak, je potrebná väčšia globálna spolupráca.

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru Luca Jahier:

Teraz alebo nikdy je čas ukázať, že sme Únia. Všetky členské štáty sa musia spojiť a postupovať jednotne a spoločne. Jedinou účinnou odpoveďou na krízu, ktorá sa týka nás všetkých, je konať rýchle a spoločnými silami. Závisí od toho integrita Európskej únie. #Whateverittakes

Predseda Výboru regiónov Apostolos Tzitzikostas:

EÚ musí ukázať svoju jednotu a pomôcť regiónom a mestám bojovať proti #coronavirus v prvej línii. Mechanizmus EÚ pre núdzové situácie v oblasti zdravia musí pomôcť miestnym komunitám zamestnať nových lekárov, nakúpiť zdravotnícke vybavenie a podporiť služby intenzívnej starostlivosti.

Vzdávam hold všetkým miestnym/regionálnym vedúcim predstaviteľom v prvej línii, ktorí s profesionalizmom, odhodlaním a odvahou bojujú proti #COVID19. V myšlienkach som s tými, ktorých táto situácia zasiahla osobne.

Prezidentka Európskej centrálnej banky Christine Lagarde:

Európska centrálna banka je odhodlaná plniť svoju úlohu a pomôcť v tomto mimoriadne zložitom období každému občanovi eurozóny.

Mimoriadna situácia si vyžaduje mimoriadne opatrenia. Naša podpora euru nemá hranice. Sme rozhodnutí využiť v rámci našich právomocí plný potenciál našich nástrojov.

Vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell Fontelles:

Kríza, ktorú spôsobil #Coronavirus, si vyžaduje celosvetovú reakciu. Podporovať partnerov, najmä Afriku, nie je len otázkou solidarity a pomoci najzraniteľnejším, ale je to aj v našom záujme. Pandémiu nemôžeme poraziť len doma, ale musíme proti nej bojovať všade. V opačnom prípade sa vráti.

Výzva generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa na celosvetové prímerie je dôležitejšia než kedykoľvek predtým. Len spoločne a v mieri môžeme prekonať celosvetovú pandémiu #coronavírus. Toto je skutočný boj, ktorému dnes musíme čeliť. Jednota a solidarita sú našimi zbraňami. (mr)